NÁVRH UZNESENIA o ľudských právach a politickej situácii na Kube

B9-0346/2021

Uznesenie Európskeho parlamentu o ľudských právach a politickej situácii na Kube

(2021/2745(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2004 o Kube[1], z 2. februára 2006 o politike EÚ voči kubánskej vláde[2], z 21. júna 2007 o Kube[3], z 11. marca 2010 o väzňoch svedomia na Kube[4], z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej v mene Únie[5], z 15. novembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv na Kube[6] a z 28. novembra 2019 o Kube, prípad Josého Daniela Ferrera[7],

– so zreteľom na dohodu o politickom dialógu a spolupráci (PDCA) medzi Európskou úniou a Kubou, podpísanú v decembri 2016 a predbežne vykonávanú od 1. novembra 2017,

– so zreteľom na tretí oficiálny dialóg o ľudských právach medzi Európskou úniou a Kubou, ktorý sa uskutočnil v rámci dohody o politickom dialógu a spolupráci 26. februára 2021,

– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje týkajúce sa ľudských práv,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorej signatárom je aj Kuba,

– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

– so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (RĽP) zo 16. mája 2018,

– so zreteľom na ústavu Kubánskej republiky a kubánsky trestný zákon,

– so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1984, ktorého je Kuba zmluvnou stranou,

– so zreteľom na správu pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva (RĽP) pre svojvoľné zadržiavanie, prijatú 6. októbra 2020,

– so zreteľom na správy obhajcov ľudských práv, ako sú Human Rights Watch, Nadácia pre ľudské práva a obhajcovia väzňov, a oznámenie AL CUB6/2019 o mandátoch osobitného spravodajcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pre súčasné formy otroctva vrátane jeho príčin a následkov, a osobitného spravodajcu pre obchodovanie s ľuďmi,

– so zreteľom na záverečné oznámenia Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia (CED) týkajúce sa žiadosti o naliehavé opatrenia z 27. januára 2020, ktorá sa týka 37 dní nedobrovoľného zmiznutia Josého Daniela Ferrera, naliehavú petíciu z 23. januára 2020 o 63 dňoch nedobrovoľného zmiznutia Fernanda Gonzáleza Vaillanta a správu výboru CED z 5. októbra 2020 o žiadostiach o naliehavé opatrenia podaných podľa článku 30 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím,

– so zreteľom na správu pracovnej skupiny RĽP pre svojvoľné zadržiavanie, predloženú 30. septembra 2020 a prijatú 6. októbra po 88. zasadnutí pracovnej skupiny o viac ako 100 svojvoľných zadržaniach,

– so zreteľom na správy kubánskeho monitorovacieho strediska pre ľudské práva od 12 mesiacov do mája 2021 o represívnych opatreniach a svojvoľnom zadržiavaní,

– so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) ratifikované Kubou,

– so zreteľom na vyhlásenie Generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov (OAS) zo 16. októbra 2019,

– so zreteľom na vymedzenie pojmu „organizácia občianskej spoločnosti“ v Úradnom vestníku Európskej únie,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže demokracia znamená možnosť alternácie moci; keďže to vylučuje článok 5 kubánskej ústavy, ktorý ustanovuje Komunistickú stranu Kuby za najvyššiu politickú silu spoločnosti a štátu; keďže články 4 a 229 kubánskej ústavy ustanovujú tento systém ako nezvratný;

B. keďže 5. júla 2017 Európsky parlament schválil dohodu o politickom dialógu a spolupráci; keďže schválenie jasne obsahovalo odkazy na jeho politický nesúhlas so situáciou ľudských práv a obsahovalo aj doložku o pozastavení v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach;

C. keďže správa pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie zo 6. októbra 2020 obsahuje varovanie, že systematické porušovanie ľudských práv bežnou praxou kubánskych orgánov;

D. keďže podľa správy kubánskeho monitorovacieho strediska pre ľudské práva sa potvrdilo, že kubánsky režim v roku 2020 vykonal 1 798 svojvoľných násilných zatknutí, pričom v 1 647 prípadoch išlo o nútené domáce zadržiavanie; keďže represívny charakter režimu je charakterizovaný neustálou a hrubou brutalitou a úmyslom neustále terorizovať obyvateľstvo;

E. keďže podľa článku 30 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím sa Kuba nachádza na zozname krajín s tretím najvyšším počtom žiadostí o ochranné opatrenia na svete medzi rokom 2012 a 31. augustom 2020;

F. keďže opatrenia kubánskej vlády porušujú ustanovenia článku 1 ods. 5 a článku 22 dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a Kubou, ktorá bola podpísaná v roku 2016 a v ktorej sa kubánska vláda zaväzuje podporovať a zlepšovať ľudské práva;

G. keďže medzinárodné organizácie pre ľudské práva a ďalší nezávislí pozorovatelia situácie v oblasti ľudských práv vrátane osobitných spravodajcov OSN nemôžu vstúpiť na Kubu napriek tomu, že mnoho rokov trvajú na tom, že je potrebné ostrov navštíviť;

H.  keďže skupina expertov Kongresu USA v máji 2021 uviedla, že Venezuela a Kuba sú riadené autoritárskymi režimami, ktoré utláčajú politickú opozíciu a obhajcov ľudských práv, ktoré sa vyznačujú inštitucionálnymi a nedemokratickými slabosťami, ako aj politicky kontrolovanými súdnymi systémami, korupciou a vysokou mierou kriminality a násilia;

I. keďže zasahovanie Kuby do vlády Venezuely a správy venezuelských prístavov a námorných základní je hlásené najmenej 30 rokov; keďže kubánsky režim vlastní kompletnú databázu všetkých registrovaných Venezuelčanov, má prístup k úradu pre identifikáciu a migráciu, je informovaný o všetkých občianskych a obchodných transakciách a úradných registroch Venezuelčanov, spravuje softvér verejnej správy a jej optické siete a má podrobné informácie o národnej elektrickej sieti a ropnom priemysle a dôkladné znalosti o zásobách nerastných surovín v krajine;

J. keďže USA uvalili v posledných rokoch na Kubu rozsiahle ekonomické sankcie a kubánsky štát bol označený za sponzora terorizmu;

K. keďže v januári 2021 minister zahraničných vecí USA odsúdil podporu medzinárodného terorizmu a rozvracanie americkej spravodlivosti zo strany kubánskeho režimu;   keďže poukázal na odmietnutie Kuby vydať členov „Ejército de Liberación Nacional“ (ELN) po bombovom útoku v Bogotskej policajnej akadémii v roku 2019, pri ktorom zahynulo 22 ľudí; keďže podľa ministra zahraničných vecí podpora Kuby pre Nicolása Madura v roku 2021 umožňuje  medzinárodným teroristom priaznivé prostredie pre život vo Venezuele;

L. keďže Organizácia amerických štátov v októbri 2019 odsúdila skutočnosť, že súčasná destabilizácia iberoamerických politických systémov má pôvod v stratégii bolívarovskej a kubánskej diktatúry, ktorá financuje, podporuje a podnecuje politický a sociálny konflikt v iberoamerickom regióne;

M. keďže článok 135 kubánskeho trestného zákonníka trestá všetkých civilných zamestnancov, ktorí nedokončia svoju prácu na lekárskej misii v zahraničí alebo sa rozhodnú po jej ukončení nevrátiť na Kubu, trestom odňatia slobody až na osem rokov;

N. keďže Kuba ratifikovala osem základných dohovorov MOP;

O. keďže Európsky parlament trikrát udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskym aktivistom, ako sú Oswaldo Payá v roku 2002, Las Damas de Blanco v roku 2005 a Guillermo Fariñas v roku 2010; keďže nositelia Sacharovovej ceny a ich rodiny sú naďalej systematicky prenasledovaní a zastrašovaní a osobám žijúcim na ostrove sa systematicky bráni opustiť krajinu a zúčastňovať sa na medzinárodných podujatiach a podujatiach organizovaných Európskym parlamentom;

P. keďže pracovná skupina RĽP pre svojvoľné zadržiavanie uviedla, že José Daniel Ferrer bol viac ako 100-krát zadržaný, veľakrát svojvoľne, vystavený násiliu a bitkám, vyhrážkam a nelegálnym vlámaniam do svojho domu, dokonca aj za úsvitu, neoprávnenej a nezákonnej krádeži svojho majetku, mučeniu, väzeniu, nedobrovoľnému zmiznutiu, obmedzeniu pohybu a zadržiavaniu maloletých členov rodiny; keďže aj keď sa to v správach výslovne neuvádza („zločiny proti ľudskosti“), malo by sa pamätať na to, že článok 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu tieto trestné činy obsahuje;

Q. keďže pracovná skupina RĽP pre svojvoľné zadržiavanie je presvedčená, že svojvoľné zadržiavanie sa na Kube využívalo ako nástroj na obmedzenie mierového výkonu práv na slobodu názoru, prejavu, zhromažďovania a združovania a účasti obete, ako aj na obmedzenie ich činností na ochranu ľudských práv;

R. keďže pracovná skupina RĽP pre svojvoľné zadržiavanie sa domnieva, že kubánske ministerstvo spravodlivosti porušilo právo na prezumpciu neviny obetí svojvoľného zadržiavania, medzi nimi aj Josého Daniela Ferrera; keďže José Daniel Ferrero nemohol v čase zatknutia ani po ňom vyhľadať ani kontaktovať právnika podľa svojho výberu, ale bol vyhrážkami a mučením donútený podpísať priznanie;

S. keďže Amnesty International poukázala vlani v decembri a apríli na hnutie San Isidro a jeho priaznivcov, ktorí „boli vystavení desivej úrovni dohľadu“, „obťažovaní, zadržiavaní a neustále sledovaní“; keďže umelci a intelektuáli hnutia San Isidro boli vystavení prenasledovaniu, zatýkaniu, bitkám a obliehaniu vo svojich domovoch, ktoré sa počas rokov 2020 a 2021 nezastavili;

T. keďže na zozname obhajcov politických väzňov sa v súčasnosti nachádza 140 politických väzňov a odsúdených;

U. keďže články 72 až 84 kubánskeho trestného zákonníka obsahujú definíciu pojmu „nebezpečný stav“ a „predkriminálne bezpečnostné opatrenia“, za ktoré sú každý rok odsúdené tisíce ľudí na jeden až štyri roky odňatia slobody bez toho, aby im bolo možné pripísať nejaký zločin, a za ktoré sa viac ako 8 000 ľudí nachádza vo väzení a viac ako 2 500 je odsúdených na nútené práce bez internácie;

V. keďže napriek tomu, že v uznesení Parlamentu z 28. novembra 2019 o prípade Josého Daniela Ferrera sa naliehavo vyzvala „ESVČ a Komisia, aby aktívne podporovali skupiny občianskej spoločnosti a ľudí, ktorí bránia ľudské práva na Kube, a to organizovaním návštev väzníc a pozorovaním súdnych procesov a verejných vyhlásení“, v žiadnom prípade nedošlo k návšteve žiadneho politického väzňa vo väzení alebo k pozorovaniu akéhokoľvek súdneho procesu s oponentmi, disidentmi alebo aktivistami v oblasti ľudských práv alebo nezávislými aktivistami občianskej spoločnosti;

W. keďže delegácia EÚ na Kube zverejnila v októbri 2019 dokument, v ktorom uvádza a popisuje spoluprácu EÚ s Kubou, v ktorom uviedla, že 8 % súčasných finančných prostriedkov v rámci spolupráce medzi Kubou a EÚ je určených pre „občiansku spoločnosť“; keďže 19 miliónov EUR poskytnutých na obdobie roku 2019 nešlo na občiansku spoločnosť; keďže všetky analyzované projekty sú financované štátnymi spoločnosťami kubánskej vlády;

1. odsudzuje svojvoľné zadržiavanie Aymaru Nieta Muñoza, Mitzaela Díaza Paseira, Ivána Amara Hidalga, Edilberta Ronalda Arzuagu Alcalá, Yandiera Garcíu Labradu, Denisa Solísa Gonzáleza, Luisa Roblesa Elizásteguiho a 64 väzňov svedomia a naliehavo žiada, aby ich kubánske orgány okamžite prepustili;

2. opakuje svoje hlboké znepokojenie nad prenasledovaním, obťažovaním, svojvoľným zadržiavaním a pokračujúcimi útokmi proti umelcom, ako sú hnutie San Isidro, nezávislí novinári, obhajcovia ľudských práv a členovia mierovej opozície na Kube; požaduje, aby tieto kroky okamžite skončili a aby boli všetci politickí väzni a svojvoľne zadržiavané osoby prepustení;

3. je hlboko znepokojený tým, že podľa pracovnej skupiny RĽP pre svojvoľné zadržiavanie nie sú svojvoľné pozbavenia osobnej slobody na Kube analyzované v posledných rokoch ojedinelými prípadmi; berie na vedomie závery, ku ktorým sa dospelo v stanoviskách pracovnej skupiny týkajúce sa Kuby, ktoré poukazujú na systematický problém svojvoľných zadržiavaní, ratifikované v jej správach č. 12/2017, 55/2017, 64/2017, 59/2018, 66/2018, 63/2019 a 4/2020;

4. odsudzuje podporu, financovanie a propagáciu politických a sociálnych konfliktov v iberoamerickom regióne zo strany Kuby; konštatuje, že Organizácia amerických štátov v roku 2019 odsúdila diktatúry Kuby a Venezuely ako zodpovedné za súčasnú destabilizáciu politických systémov v regióne v roku 2019; ďalej poznamenáva, že odsúdila aj väzby, financovanie a spoluprácu kubánskeho režimu so silami zapojenými do destabilizácie vlád a demokracií iberoamerických krajín a násilia v Čile, Kolumbii, Ekvádore a Peru;

5. je znepokojený tým, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci nezlepšila situáciu v oblasti demokracie a ľudských práv;

6. zdôrazňuje, že na rozdiel od dohody o politickom dialógu a spolupráci sa kubánskym a európskym organizáciám občianskej spoločnosti systematicky bráni v ich účasti na dialógoch o ľudských právach medzi Kubou a Európskou úniou v širšom rámci dialógu o ľudských právach dohody PDCA, ako je ten, ktorý sa uskutočnil 26. februára 2021 v dôsledku odmietnutia kubánskej vlády udeliť im povolenie;

7. pripomína ESVČ, že signatárske členské štáty a projekty spolupráce v rámci dohody PDCA stanovujú účasť občianskej spoločnosti ako nevyhnutnú pre rozvoj dialógu v rámci dohody, ale zatiaľ sa tak nestalo, čo samo osebe znehodnocuje účel dohody a treba to okamžite napraviť;

8. požaduje okamžité zastavenie všetkej finančnej pomoci EÚ pre Kubu, ktorá bola vyplácaná dôsledne a bez ohľadu na závažné porušovanie ľudských práv v minulosti i súčasnosti, a konštatuje, že sa preukázalo, že sa nikdy skutočne nevyužívajú priamo v prospech obyvateľstva; je znepokojený tým, že ani táto priama pomoc, ani pomoc závislá od diplomatickej misie EÚ v Havane neboli určené na zlepšenie životnej úrovne Kubáncov, ale boli skôr využité v prospech režimu a jeho vlastných ideologických a represívnych organizácií a združení;

9. žiada, aby sa uplatňovali podmienky schválené v dohode o politickom dialógu a spolupráci a aby bola kubánska vláda informovaná o vykonávaní mechanizmu, ktorým je EÚ nútená vypovedať dohodu z dôvodu opakovaného a systematického porušovania dohodnutých povinností a záväzkov; trvá na tom, aby EÚ dôsledne dohliadala na dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd na Kube a monitorovala ich;

10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a kubánskemu národnému zhromaždeniu právomoci ľudu, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, parlamentom a vládam členských štátov, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov CELAC.