NÁVRH UZNESENIA o humanitárnej situácii v Pásme Gazy, potrebe dosiahnuť prímerie a rizikách regionálnej eskalácie

B9‑0069/2024

Uznesenie Európskeho parlamentu o humanitárnej situácii v Pásme Gazy, potrebe dosiahnuť prímerie a rizikách regionálnej eskalácie

(2024/2508(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Izraeli a Palestíne, najmä na uznesenie zo 14. decembra 2022 o vyhliadkach riešenia pre Izrael a Palestínu v podobe existencie dvoch štátov[1],

− so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v Palestíne/Izraeli, najmä vyhlásenie z 12. novembra 2023 o pozastavení útokov na humanitárne účely v Pásme Gazy,

– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 181 (II) z 29. novembra 1947 o rozdelení Palestíny,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 194 (III) z 11. decembra 1948 o zásadách dosiahnutia konečného riešenia a návratu palestínskych utečencov do ich domovov,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 302 (IV) z 8. decembra 1949 o pomoci palestínskym utečencom,

– so zreteľom na následné rezolúcie OSN o situácii v Palestíne/Izraeli,

– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 2023 o Pásme Gazy s názvom Protection of civilians and upholding legal and humanitarian obligations (Ochrana civilného obyvateľstva a plnenie právnych a humanitárnych záväzkov),

– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu z roku 1998,

– so zreteľom na vyhlásenia osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv na palestínskych územiach okupovaných od roku 1967,

– so zreteľom na dohody z Osla medzi Izraelským štátom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny z rokov 1993 a 1995,

– so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu z roku 2000, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej[2], a najmä na jej článok 2,

– so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN z 9. októbra 2023, v ktorom vyzýva na ukončenie bludného kruhu krviprelievania, nenávisti a polarizácie, a na jeho ďalšie vyhlásenia týkajúce sa katastrofálnej situácie civilistov v Pásme Gazy,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže 7. október 2023 bol najkrvavejším dňom v histórii Izraela, keď palestínske ozbrojené skupiny vrátane Hamásu a Islamského džihádu podnikli bezprecedentný útok, prelomili bezpečnostné oplotenie medzi Pásmom Gazy a Izraelom a uskutočnili útok na izraelské vojenské a civilné ciele; keďže Izrael odpovedal vojensky; keďže v teň deň bolo v Izraeli zavraždených celkovo 1200 ľudí, z ktorých väčšina boli civilisti, a viac ako 200 osôb bolo odvedených ako rukojemníci, z ktorých 132 je už viac ako tri mesiace stále zadržiavaných;

B. keďže izraelská armáda od 8. októbra 2023 vedie vojnu prostredníctvom vzdušných, námorných a pozemných operácií a bombarduje Pásmo Gazy, čo je jedna z najhustejšie obývaných oblastí na svete, pričom pripravila o život viac ako 23 000 Palestínčanov, z ktorých 70 % tvoria ženy a deti; keďže približne 60 000 ľudí bolo zranených a viac ako 8 000 ľudí je nezvestných; keďže približne 85 % z 2,2 milióna ľudí, ktorí tvoria obyvateľstvo Pásma Gazy, bolo vysídlených a nemá prístup k základným službám, zdravotnej starostlivosti, vode, potravinám a elektrickej energii; keďže podľa mimovládnej organizácie Save the Children prišlo o život najmenej 10 000 detí, čo je jedno percento celkovej populácie detí v Pásme Gazy; keďže bolo zabitých 79 novinárov a pracovníkov médií a najmenej 146 humanitárnych pracovníkov;

C. keďže od začiatku vojny sa nezákonná pozemná, vzdušná a námorná blokáda Pásma Gazy, ktorú Izrael uplatňuje od roku 2007, s ničivými následkami pre obyvateľstvo, výrazne sprísnila s cieľom zabrániť dodávkam elektrickej energie, potravín a paliva na toto územie; keďže Pásmo Gazy sa už nachádzalo v situácii humanitárnej krízy pred vojnou v dôsledku 17-ročnej blokády Izraela, pričom približne 80 % obyvateľstva je odkázaných na humanitárnu pomoc, 44 % domácností trpí potravinovou neistotou a ďalších 16 % je potravinovou neistotou ohrozených; keďže bezohľadné bombardovanie a blokáda pomoci zo strany Izraela spôsobili bezprecedentnú humanitárnu katastrofu v Pásme Gazy, ktorá vedie k tomu, že tisíce žien, mužov a detí umierajú na hlad a choroby a v dôsledku nedostatku liekov a pomoci; keďže ako odsúdil generálny tajomník OSN, „štyri z piatich najviac vyhladovaných osôb kdekoľvek na svete sú v Pásme Gazy“; keďže z prieskumu UNICEF z 26. decembra 2023 vyplynulo, že čoraz väčší počet detí v Pásme Gazy nemá uspokojené svoje základné potreby v oblasti výživy; keďže približne 90 % detí vo veku do dvoch rokov v Pásme Gazy konzumuje potraviny z dvoch alebo menej kategórií potravín; keďže je vážne ohrozená aj výživa tehotných a dojčiacich žien, pričom 25 % konzumuje len jeden druh potravín a takmer 65 % len dva druhy potravín;

D. keďže izraelské letecké útoky sa bez rozdielu zamerali na civilnú infraštruktúru a zničili školy, nemocnice, mešity, kostoly a súkromné obydlia a budovy; keďže tisíce rodín boli viackrát vysídlené, pričom najmenej pol milióna Palestínčanov nemá žiadne obydlie, do ktorého by sa mohli vrátiť; keďže podľa OSN bolo k 30. decembru 2023 takmer 70 % obytných jednotiek Pásma Gazy poškodených alebo zničených, 352 škôl bolo poškodených a zostávajúce vzdelávacie zariadenia poskytovali útočisko vysídleným osobám; keďže polovica nemocníc v Pásme Gazy je mimo prevádzky, zatiaľ čo civilná infraštruktúra, továrne a podniky boli značne poškodené;

E. keďže od 7. októbra 2023 bolo na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme zabitých 332 Palestínčanov vrátane 84 detí a 4 157 Palestínčanov vrátane 630 detí bolo zranených; keďže počet Palestínčanov, ktorí boli v roku 2023 zabití na Západnom brehu vrátane východného Jeruzalema, konkrétne 507 osôb, predstavuje najvyšší počet Palestínčanov zabitých na Západnom brehu, odkedy Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) začal v roku 2005 zaznamenávať obete; keďže najmenej 1 257 ľudí vrátane 582 detí bolo vysídlených v dôsledku násilia osadníkov a obmedzení prístupu; keďže podľa OCHA bolo ďalších 915 Palestínčanov vysídlených potom, ako ich domy boli zbúrané alebo zničené počas operácií izraelskými silami;

F. keďže Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) odsúdila ostreľovanie jej sídla, úradov a infraštruktúry Izraelom; keďže pri izraelských náletoch zahynulo najmenej 146 zamestnancov UNRWA, čo je historicky najvyšší počet úmrtí v ktorejkoľvek agentúre OSN vo vojne; keďže podľa najnovších správ UNRWA bolo poškodených 132 zariadení vrátane 63 zariadení, ktoré sa dostali pod priamu paľbu izraelskej armády, zatiaľ čo 52 škôl bolo poškodených a 53 škôl bolo priamo zasiahnutých; keďže viac ako 1,7 milióna ľudí v súčasnosti hľadá útočisko v zariadeniach patriacich UNWRA;

G. keďže podľa OCHA je schopnosť humanitárnych partnerov reagovať na rozsiahle potreby v Pásme Gazy obmedzená v dôsledku opakovaného zamietania prístupu k dodávkam pomoci a nedostatku koordinovaného bezpečného prístupu zo strany izraelských orgánov; keďže miera zamietnutí vstupu Izraelom za posledný mesiac predstavuje „významné zhoršenie“ v porovnaní s decembrom 2023; keďže v období od 1. do 10. januára 2024 sa uskutočnili len tri z 21 plánovaných dodávok potravín, liekov, vody a iných život zachraňujúcich vecí do severnej časti Wádí Gaza;

H. keďže rôzne mimovládne organizácie odsúdili skutočnosť, že Izrael používa pri svojich útokoch biely fosfor, čo zakazuje Dohovor o chemických zbraniach; keďže podľa spravodajskej správy USA, ktorú citovala CNN, 40 – 45 % z 29 000 striel typu vzduch-zem v Pásme Gazy boli nepresné tzv. hlúpe bomby, teda neriadená munícia, ktorá môže predstavovať väčšiu hrozbu pre civilistov, najmä na husto osídlených územiach, ako je Pásmo Gazy;

I. keďže na libanonskej hranici čoraz častejšie dochádza k bojom a vzrastá napätie potom, čo Hizballáh vypálil rakety na Izrael a Izrael podnikol nálety na libanonské územie; keďže izraelské sily uskutočnili raketové útoky na letiská v Sýrii, čo znefunkčnilo letiská v Damasku a Aleppe; keďže pri extrateritoriálnom útoku bezpilotných lietadiel z Izraela na juh Bejrútu v Libanone prišlo o život niekoľko vodcov Hamásu vrátane Sáliha al-Árúrího, zástupcu vedúceho politického krídla skupiny a zakladateľa vojenského krídla Brigády al-Kassám; keďže húthíovskí povstalci v Jemene zaútočili na komerčné lode smerujúce do Izraela v Červenom mori a začali útoky na koalíciu pod vedením USA, ktorá vyslala vojenské námorné jednotky do oblasti s cieľom chrániť Izrael; keďže USA, Spojené kráľovstvo a ich spojenci začali viaceré raketové útoky na Jemen proti húthíom, pričom hrozí vyhrotenie konfliktu;

J. keďže súčasná situácia výrazne ohrozuje bezpečnosť v regióne ako celku; keďže to má vplyv aj na mierové spolužitie v iných krajinách vrátane členských štátov EÚ;

K. keďže generálny tajomník OSN uviedol, že k vystupňovaniu násilia nedošlo z ničoho nič, ale živil ho dlhodobý konflikt a desiatky rokov trvajúca vojenská okupácia bez politického konca v dohľadnej dobe; keďže rok 2023 sa vyznačoval rastúcim napätím a násilím v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou okupáciou Palestíny; keďže už pred prebiehajúcim útokom bol rok 2023 pre Palestínčanov rokom s najväčším počtom obetí na životoch, odkedy OSN začala zhromažďovať údaje; keďže v izraelských väzniciach je viac ako 8 000 palestínskych politických väzňov vrátane stoviek žien a detí;

L. keďže od roku 1967 Izrael okupuje Západný breh, Pásmo Gazy a východný Jeruzalem, ako aj Golanské výšiny; keďže Izrael buduje a rozširuje osady v okupovaných oblastiach, čo predstavuje vojnový zločin; keďže Izrael v rozpore s rezolúciami OSN vyhlásil Jeruzalem za svoje večné a nerozdelené hlavné mesto, pričom tento krok podporujú najmä USA; keďže izraelské orgány odmietajú plniť svoje záväzky ako okupačná mocnosť v súlade so Ženevskými dohovormi a naďalej odopierajú palestínskemu obyvateľstvu základné potreby, ako je lekárske ošetrenie alebo prístrešie; keďže štát Izrael zaviedol systém s rôznymi súbormi práv a povinností pre ľudí žijúcich na jednom území podľa ich národnostného alebo etnického pôvodu; keďže palestínske, izraelské a medzinárodné organizácie tento systém opakovane označili za apartheid;

M. keďže Európska rada na svojom samite 15. decembra 2023 v Bruseli nevydala spoločné vyhlásenie; keďže EÚ musí zohrávať úlohu pri riešení prebiehajúceho konfliktu; keďže vzťahy medzi EÚ a Izraelom sa zakladajú na dohode o pridružení z roku 2000, v ktorej článku 2 sa uvádza, že dohoda je založená na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad;

N. keďže Izrael je od roku 1996 pridružený k rámcu EÚ pre výskum a inovácie a zúčastňuje sa na kľúčových programoch, ako je Horizont Európa; keďže EÚ zadala izraelským vojenským technologickým spoločnostiam zákazky v hodnote 59 miliónov EUR; keďže hodnota predaja zbraní EÚ do Izraela sa odhaduje na približne 200 miliónov EUR ročne; keďže členské štáty EÚ a NATO prisľúbili Izraelu dodatočnú vojenskú pomoc v kontexte súčasnej situácie;

O. keďže predsedníčky Európskeho parlamentu a Komisie vycestovali do Izraela, aby vyjadrili solidaritu s izraelským ľudom bez toho, aby získali mandát z mimoriadneho zasadnutia Parlamentu alebo Rady, čím prekročili rámec svojich úloh a povinností; keďže nevyslovili sústrasť v súvislosti s usmrtenými palestínskymi civilistami a poskytli politickú podporu a odôvodnenie izraelských útokov na Pásmo Gazy;

P. keďže izraelské orgány zakázali jednotlivým poslancom Európskeho parlamentu vstup na izraelské a palestínske územie, a to aj počas oficiálnych návštev Európskeho parlamentu; keďže izraelské orgány zakazujú Európskemu parlamentu navštíviť Pásmo Gazy už viac ako desať rokov;

1. vyzýva na okamžité, trvalé a bezpodmienečné prímerie;

2. vyzýva na prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov a všetkých palestínskych administratívnych väzňov a politických väzňov;

3. čo najdôraznejšie odsudzuje nerozlišujúce bombardovanie Pásma Gazy, masaker palestínskych civilistov, najmä žien a detí, a úmyselné útoky okupačnej izraelskej armády na pracovníkov OSN, novinárov, lekárov a umelcov; odsudzuje hroznú humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, ktorá je výsledkom troch mesiacov vojnových zločinov a pokračujúceho a úmyselného porušovania medzinárodného humanitárneho práva Izraelom, a odsudzuje izraelskú politiku kolektívneho trestania obyvateľov Pásma Gazy, ktorá je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a musí sa s ňou skoncovať; odsudzuje hrozby izraelských orgánov voči obyvateľom Pásma Gazy; zdôrazňuje, že nútené vyhostenie obyvateľstva je vojnovým zločinom; zdôrazňuje, že akákoľvek humanitárna pomoc v Pásme Gazy sa musí plánovať tak, aby sa zabránilo takémuto nútenému vysťahovaniu; vyjadruje znepokojenie nad regionálnymi dôsledkami úteku Palestínčanov z Pásma Gazy; vyjadruje poľutovanie nad opakovanými nezákonnými útokmi izraelskej armády na zdravotnícke zariadenia, personál a dopravu, ktoré ďalej ničia systém zdravotnej starostlivosti v Pásme Gazy, a žiada, aby sa tieto útoky vyšetrili ako vojnové zločiny;

4. zdôrazňuje, že každý, kto spácha vojnové zločiny v Izraeli alebo Palestíne, ktoré sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, sa musí zodpovedať pred súdom; opätovne dôrazne odsudzuje úmyselné zabíjanie civilistov hnutím Hamás;

5. zdôrazňuje, že humanitárna kríza, ktorá v súčasnosti prebieha v Pásme Gazy, nie je len vedľajším účinkom vojny, ale priamym dôsledkom úmyselných a systematických vojnových zločinov, ktoré by mohli predstavovať genocídu proti Palestínčanom v Pásme Gazy, ako mala v pláne extrémne pravicová izraelská vláda; odsudzuje skutočnosť, že izraelská vláda používa vyhladovanie civilistov ako jeden zo spôsobov vedenia vojny v Pásme Gazy, ktoré je tiež vojnovým zločinom; naliehavo vyzýva izraelské sily, aby prestali zámerne blokovať prísun vody, potravín a paliva, ktorých dodávky povoľujú len v minimálnych množstvách, pričom zámerne bránia tomu, aby sa humanitárna pomoc dostala do všetkých častí Pásma Gazy, pričom je zjavné, že devastujú poľnohospodárske oblasti a civilné obyvateľstvo pripravujú o zásoby potrebné na jeho prežitie; zdôrazňuje, že izraelské orgány ako okupačná mocnosť nad Pásmom Gazy sú podľa medzinárodného práva povinné zabezpečiť uspokojenie základných potrieb obyvateľstva; naliehavo vyzýva izraelské orgány, aby zaručili prístup humanitárnej pomoci, potravín, vody a paliva, ako aj zdravotníckym a humanitárnym pracovníkom do Pásma Gazy bez obmedzení, čím sa zaručí ich bezpečnosť a ochrana; zdôrazňuje, že blokáda a bombardovanie Pásma Gazy a ďalšie útoky izraelských síl na civilné obyvateľstvo sú formou kolektívneho trestu a predstavujú nerozlišujúce a neprimerané útoky, ktoré by mohli predstavovať vojnové zločiny;

6. zdôrazňuje spoluúčasť vlády USA a niektorých európskych krajín s izraelskou vládou pri útokoch na civilné obyvateľstvo Pásma Gazy a ich vyhladovaní a žiada, aby vyzvali na okamžité prímerie;

7. víta demonštrácie tisícov ľudí na celom svete proti vojne, ktorí požadujú okamžité prímerie v Pásme Gazy a ukončenie okupácie, systému apartheidu a etnických čistiek voči palestínskemu ľudu; odsudzuje rozhodnutia niektorých vlád, a to aj v EÚ, obmedziť právo demonštrovať a kriminalizovať solidaritu s palestínskym ľudom;

8. podporuje iniciatívu Juhoafrickej republiky postúpiť prípad Izraela Medzinárodnému súdnemu dvoru za údajné genocídne skutky, ktoré pácha v Pásme Gazy; vyzýva členské štáty a Európsku úniu, aby podporili vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných všetkými stranami v Izraeli a Palestíne Medzinárodným trestným súdom; zdôrazňuje, že nariadenie predbežných opatrení zo strany Medzinárodného súdneho dvora a ich vykonávanie Izraelom by poskytlo okamžitú ochranu civilnému obyvateľstvu a ušetrilo nevinné životy;

9. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier v regióne v súlade s medzinárodným právom a ľudskými právami a na základe rezolúcií OSN; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, EÚ, jej členské štáty a krajiny v regióne, aby prijali okamžité opatrenia na zabránenie ďalšej eskalácii, a žiada, aby sa rokovania uskutočnili pod záštitou OSN; zdôrazňuje, že medzinárodné konflikty sa musia riešiť nie prostredníctvom odvetných opatrení, ale prostredníctvom presadzovania medzinárodného práva, aby sa zabezpečilo ukončenie okupácie Palestíny a bezpečnosť a mier pre oba národy;

10. vyzýva EÚ, jej členské štáty a krajiny v regióne, aby zabezpečili, že obyvatelia Pásma Gazy dostanú humanitárnu pomoc, ktorú potrebujú, a vyzýva na vytvorenie humanitárnych koridorov na zabezpečenie ich prístupu k zdravotnej starostlivosti, prístrešiu a bezpečnosti; odsudzuje rozhodnutie izraelskej vlády ďalej sprísniť blokádu a pripraviť obyvateľov Pásma Gazy o životne dôležité dodávky vrátane vody, potravín a elektrickej energie, a vyzýva na zrušenie tohto rozhodnutia;

11. vyzýva Komisiu a Radu, aby aktivovali smernicu o dočasnej ochrane[3] s cieľom poskytnúť okamžitý prístup k ochrane pre všetkých utečencov z Palestíny a zároveň zabezpečiť ich právo na návrat:

12. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú pomoc EÚ zohráva na Blízkom východe a v Palestíne, najmä v kľúčových oblastiach, ako je prístup k čistej vode a energii; zdôrazňuje potrebu posilniť humanitárnu pomoc, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, s cieľom riešiť pretrvávajúcu humanitárnu situáciu v Pásme Gazy; odsudzuje však skutočnosť, že zvýšenie pomoci je zbytočné, pokiaľ izraelská vláda nebude nútená ukončiť bezohľadné bombardovanie a umožniť vstup humanitárnej pomoci a otvorenie hraničných priechodov;

13. zdôrazňuje, že humanitárni aktéri a novinári musia byť chránení, a dôrazne odsudzuje zabíjanie novinárov a humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov Izraelom a útoky na civilnú infraštruktúru vrátane škôl a nemocníc riadených medzinárodnými humanitárnymi organizáciami; opätovne potvrdzuje, že agentúra UNRWA zásadným spôsobom prispieva k živobytiu palestínskych utečencov v zložitom kontexte rastúcich humanitárnych a rozvojových potrieb; vzhľadom na jej postavenie ako najväčšej agentúry OSN pôsobiacej v Pásme Gazy vyzýva na podporu núdzovej výzvy UNRWA na riešenie naliehavých humanitárnych potrieb v Pásme Gazy a na urýchlené uvoľnenie všetkých nevybavených finančných prostriedkov pre UNRWA; naliehavo vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej politicky aj finančne podporovali UNRWA a reagovali na jej výzvu riešiť naliehavé a obrovské humanitárne potreby;

14. pripomína izraelským orgánom ich povinnosti ako okupačnej mocnosti vyplývajúce zo Ženevských dohovorov vrátane tých, ktoré sa týkajú palestínskeho civilného obyvateľstva, ktoré neboli splnené;

15. naliehavo vyzýva izraelské orgány, aby ukončili nezákonnú blokádu Pásma Gazy; vyzýva izraelské orgány, aby umožnili humanitárnym pracovníkom, novinárom a iným medzinárodným zainteresovaným stranám prístup do Pásma Gazy; vyzýva OSN, aby vyslala personál do Pásma Gazy, keď to situácia umožní, a aby monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine a podávala o nej správy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré krajiny sa rozhodli zastaviť svoju pomoc pre Pásmo Gazy v čase, keď je potrebná väčšia pomoc; vyzýva členské štáty, aby posilnili pomoc palestínskemu ľudu;

16. je veľmi znepokojený dramatickým zhoršením situácie palestínskeho obyvateľstva na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme; odsudzuje izraelskú vládu za odovzdanie tisícov strelných zbraní radikálnym osadníkom a obviňuje vládu za zabíjanie a vysídľovanie Palestínčanov, ktorých sa v súčasnosti dopúšťajú fanatickí osadníci;

17. vyzýva EÚ, aby okamžite zastavila všetky transfery zbraní a vojenskej technológie do Izraela a všetkým ostatným stranám konfliktu v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/SZBP[4];

18. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rizikom eskalácie konfliktu; zdôrazňuje, ako jednostranné zapojenie významných medzinárodných a regionálnych aktérov v priebehu rokov prispelo k destabilizácii regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä nezákonnými vojnami a podnecovaním sektárskych konfliktov, ku ktorým došlo v Iraku, Líbyi, Sýrii a Jemene; odsudzuje všetky vojenské akcie proti tretím krajinám, pri ktorých hrozí vyhrotenie daného konfliktu, vrátane tých, ktoré podnikli USA a Spojené kráľovstvo proti Jemenu; naliehavo vyzýva Spojené štáty americké a ich spojencov, aby stiahli svoje vojenské sily z oblasti, keďže prispievajú k ďalšej eskalácii a destabilizácii v regióne;

19. odsudzuje všetky vyhlásenia a akty, ktoré zvyšujú riziko regionálnej eskalácie konfliktu vrátane hrozieb zo strany izraelskej vlády viesť vojnu proti Libanonu; vyzýva členské štáty a Európsku úniu, aby odsúdili všetky vyhlásenia a činy, ktoré ohrozujú stabilitu regiónu, a aby všetkými prostriedkami zabránili eskalácii konfliktu;

20. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť v regióne trvalý a spravodlivý mier v súlade s medzinárodným právom, uznanie práva na návrat pre všetkých palestínskych utečencov a plné rešpektovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že k tomu môže dôjsť len ukončením okupácie a obnovením mierového procesu pod ochranou medzinárodného spoločenstva, a pripomína dlhodobú podporu EÚ dohodnutému riešeniu založenému na existencii dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967 s dvoma zvrchovanými, demokratickými štátmi žijúcimi vedľa seba v mieri a zaručenej bezpečnosti a pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby uznali Palestínsky štát s hranicami z roku 1967 a jeho hlavné mesto vo východnom Jeruzaleme a aby rešpektovali právo na návrat palestínskych utečencov, ako je vymedzené v rezolúciách OSN; vyzýva na stiahnutie Izraela zo všetkých okupovaných území vrátane všetkých nelegálnych osád;

21. zdôrazňuje, že dohoda o pridružení medzi EÚ a Izraelom je podľa článku 2 založená na dodržiavaní ľudských práv a že ľudské práva sú hlavnou zásadou; vyzýva na okamžité pozastavenie dohody o pridružení, kým sa neskončia útoky na Pásmo Gazy a nebude jasne zaručené ukončenie systematického porušovania ľudských práv palestínskeho obyvateľstva;

22. domnieva sa, že EÚ musí odsúdiť systém apartheidu proti Palestínčanom; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby zastavili obchodovanie so zbraňami s Izraelom, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ukončili dodávky technológií a zbraní Izraelu, ktoré mu umožňujú zachovávať systém apartheidu, aby zaviedli zákaz výrobkov z izraelských osád a využili všetky politické a diplomatické prostriedky na vyvíjanie nátlaku na Izrael, aby skoncoval s apartheidom voči Palestínčanom;

23. vyjadruje solidaritu so všetkými ľuďmi a politickými silami na oboch stranách, ktoré požadujú ľudské práva, demokraciu, rovnosť a mier, ako aj so všetkými, ktorí ich obhajujú na celom svete; vyjadruje solidaritu s politickými a sociálnymi silami v Izraeli, ktoré požadujú prímerie a ukončenie okupácie;

24. vyjadruje veľké znepokojenie nad správami z Izraela o prenasledovaní, násilnom zatýkaní, suspendovaní študentov z inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, pozastavení funkcie členov Knessetu a suspendovaní a prepúšťaní zamestnancov arabského aj židovského pôvodu s cieľom umlčať kritické hlasy spoločnosti; odsudzuje otvorene rasistickú a rasovo nadradenú povahu vyhlásení rôznych členov izraelskej vlády a orgánov a ich podporu nútenej deportácii Palestínčanov, nezákonnému rozširovaniu osád a zločinom proti civilnému obyvateľstvu páchaným osadníkmi na Západnom brehu a vojnovým zločinom v Pásme Gazy; odsudzuje rozhodnutie izraelskej vlády zintenzívniť nákup a distribúciu zbraní civilistom a osadníkom, čím sa podnecuje atmosféra nenávisti a diskriminácie voči arabskej menšine v Izraeli a násilie voči palestínskemu obyvateľstvu na Západnom brehu; odsudzuje výzvy izraelských predstaviteľov na použitie jadrových zbraní proti Palestínčanom v Pásme Gazy; vyzýva Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, aby začala vyšetrovanie, keďže ide o nepriame uznanie vlastníctva jadrových zbraní zo strany Izraela;

25. je znepokojený nárastom antisemitských, islamofóbnych a protiarabských prejavov, zhromaždení a útokov zameraných proti Židom, moslimom a Arabom v Európe; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby chránili svojich občanov a ich inštitúcie pred všetkými formami rasistického násilia a diskriminácie vrátane antisemitizmu a islamofóbie; odsudzuje stíhanie a zákaz organizácií a symbolov solidarity s palestínskym ľudom; opakuje, že glorifikácia násilia a vojnových zločinov a výzvy na zničenie Palestíny alebo Izraela sú absolútne neprijateľné;

26. poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila predsedovi Európskej rady, predsedníčke Komisie, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedom parlamentov členských štátov, Knessetu a vláde Izraela, Palestínskej samospráve, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie a Lige arabských štátov.