Otázka na ústne zodpovedanie O-000084/2016
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Antonio Tajani, Monika Hohlmeier, Franck Proust, Marian-Jean Marinescu, Françoise Grossetête, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Herbert Reul, Claude Rolin, Alain Cadec, Maurice Ponga, Tokia Saïfi, Anne Sander, Axel Voss, Bogdan Andrzej Zdrojewski, v mene skupiny PPE
Flavio Zanonato, José Blanco López, Inés Ayala Sender, v mene skupiny S&D
Evžen Tošenovský, v mene skupiny ECR
Dominique Riquet, v mene skupiny ALDE

Kozmický sektor má zásadný strategický význam a generovaním rastu a vytváraním pracovných miest prispieva ku konkurencieschopnosti a inovačnému potenciálu európskeho hospodárstva. Bude kľúčový aj pre dosiahnutie cieľa 20% podielu priemyslu na HDP do roku 2020 a v konečnom dôsledku aj pre naplnenie celkových cieľov stratégie Európa 2020.

Z tohto hľadiska sú najdôležitejšie dva hlavné programy, Galileo a Copernicus, ako aj EGNOS. Čo najskôr by sa mali sfunkčniť s využitím celej konštelácie satelitov, aby mohli poskytovať služby v prospech občanov EÚ. Treba tiež zdôrazniť význam využitia satelitných údajov a aplikácií v širokom spektre oblastí, ako je doprava, poľnohospodárstvo, humanitárna pomoc, klíma a energetika.

Ale tieto programy samy o sebe nestačia. Ak si chce Európa udržať prvenstvo v tomto sektore, musí tiež zásadne investovať do výskumných programov, ktoré budú hnacou silou pre inovácie, pričom nesmieme zabúdať na význam nezávislosti a bezpečnosti dodávok kritických technológií. Európska únia musí zlepšiť svoju schopnosť motivovať k rozvoju výskumu vesmíru a trhových príležitostí. Suma 1,4 mld. eur vyčlenená v programe Horizont 2020 by sa mala v celom rozsahu použiť na ochranu infraštruktúry, zlepšenie prístupu do kozmického priestoru a prehĺbenie spolupráce medzi členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a novými konštelačnými programami.

V záujme zachovania nezávislého, spoľahlivého, nákladovo efektívneho a dostupného vesmírneho programu by sa tiež mala Európska komisia prioritne zaoberať vývojom a rozmiestňovaním nosných rakiet a súvisiacimi trhovými príležitosťami.

Napokon treba pripomenúť, že MSP veľmi cenne prispievajú do dodávateľského reťazca v oblasti kozmického priestoru, ale ich účasť na rozsiahlych európskych projektoch je pre mnoho vstupných prekážok naďalej hlboko pod možnosťami. Je preto potrebné umožniť a optimalizovať účasť MSP a ich prístup k financovaniu prostredníctvom finančných nástrojov EÚ v oblasti kozmického priestoru.

Vzhľadom na uvedené:

1. Ako plánuje Komisia pokračovať v dôslednom vykonávaní priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru, konkrétne v rozmiestňovaní satelitov Galileo a Copernicus, s cieľom čo najskôr poskytovať služby?

2. Plánuje Komisia umožniť, aby sa na programy výskumu vesmíru vynaložilo viac zdrojov, alebo aspoň aby sa nevyužité finančné prostriedky mohli použiť v nasledujúcom roku, a ako plánuje umožniť prístup MSP k finančným nástrojom EÚ v oblasti kozmického priestoru?