Empirický základ dohody CETA - štúdie
10.11.2016
Otázka na ústne zodpovedanie O-000137/2016
Komisii
článok 128 rokovacieho poriadku
Louis Aliot, Gerolf Annemans, Marie-Christine Arnautu, Nicolas Bay, Dominique Bilde, Mara Bizzotto, Mario Borghezio, Marie-Christine Boutonnet, Steeve Briois, Angelo Ciocca, Edouard Ferrand, Lorenzo Fontana, Sylvie Goddyn, Marcel de Graaff, Jean-François Jalkh, Gilles Lebreton, Dominique Martin, Michał Marusik, Georg Mayer, Sophie Montel, Franz Obermayr, Marcus Pretzell, Laurenţiu Rebega, Matteo Salvini, Jean-Luc Schaffhauser, Mylène Troszczynski, Harald Vilimsky, Olaf Stuger, Joëlle Mélin, v mene skupiny ENF
Komisia od začiatku rokovaní o obchodnej dohode CETA, ktorú majú uzavrieť EÚ a Kanada, zdôrazňuje jej pozitívne hospodárske vyhliadky.
Svoje stanovisko podporila rôznymi kvantitatívnymi štúdiami, ktoré podložila zodpovedajúcimi číselnými údajmi. Podľa prognóz by sa HDP v EÚ a Kanade mal zvýšiť v rozmedzí od 0,08 % do 0,76 % v prípade oboch hospodárstiev.
1. Je pravda, že Komisia nepoužila žiadnu štúdiu založenú na modeli OSN pre globálnu politiku (GPM) na vyhodnotenie možných výsledkov dohody CETA?
2. Do akej miery ovplyvnili rokovania o dohode CETA faktory ako odklonenie obchodu vnútri EÚ, možné zníženie podielu príjmu z práce a očakávaná strata pracovných miest?
3. Ak sa ukáže, že rozhodnutie Komisie o uzavretí dohody CETA sa zakladalo na chybných a nerealistických štúdiách, predstavovalo by to dôvod na zastavenie ratifikácie dohody?