NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o modernizácii právnych predpisov týkajúcich sa DPH s cieľom podporiť jednotný digitálny trh

Európsky parlament,

–   so zreteľom na otázku z 30. septembra 2011 adresovanú Komisii o modernizácii právnych predpisov týkajúcich sa DPH na účel podpory jednotného digitálneho trhu (O-000226/2011 – B7-0648/2011);

–   so zreteľom na článok 113 ods. 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z  28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[1],

–   so zreteľom na smernicu Rady 2008/8/ES z  12. februára 2008 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Digitálna agenda pre Európu (KOM(2010)0245),

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o budúcnosti DPH (KOM(2010)0695),

–   so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu[3],

–   so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH[4],

–   so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o neutralite DPH,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže jedna z hlavných iniciatív stratégie EÚ 2020 zahŕňa vytvorenie jednotného digitálneho trhu;

B.  keďže jednotný digitálny trh EÚ ostáva rozdrobený;

C. keďže hospodárska kríza vážne ohrozila možnosti hospodárskeho rastu a keďže digitálne hospodárstvo má potenciál významne prispieť k prosperite Európy v najbližších rokoch;

D. keďže zákon USA o oslobodení predaja cez internet od dane, ktorý nadobudol účinnosť v roku 1998 a odvtedy sa ďalej rozširoval a ktorý zakazuje federálnym a miestnym vládam uplatňovať akékoľvek diskriminačné sadzby dane na predaj prostredníctvom internetu, mal významný vplyv na elektronický obchod a prispel k založeniu firiem, ktoré ovládajú celosvetový trh;

E.  keďže EÚ musí napĺňať potenciál jednotného trhu zjednodušením internetového a cezhraničného obchodu medzi členskými štátmi;

F.  keďže Komisia sa v súčasnosti zaoberá budúcnosťou DPH a keďže v tejto súvislosti treba zohľadniť stratégiu EÚ 2020;

1.  upozorňuje, že súčasný právny rámec, a najmä príloha 3 smernice 2006/112/ES, predstavujú prekážky rozvoja nových digitálnych služieb, a sú teda v rozpore s cieľmi stanovenými v digitálnej agende;

2.  domnieva sa, že sadzby DPH uplatňované na knihy sú príkladom slabín súčasných právnych predpisov v tejto oblasti; kým na dodávky kníh vo všetkých fyzických médiách môžu členské štáty uplatňovať znížené sadzby DPH, na knihy v elektronickej podobe sa vzťahuje štandardná sadzba DPH vo výške najmenej 15 %; zastáva názor, že toto znevýhodňovanie je z pohľadu potenciálneho rastu tohto segmentu trhu neobhájiteľné;

3.  zdôrazňuje, že Európska únia musí byť ambiciózna a ísť ďalej, nielen napraviť nezrovnalostí súčasného právneho rámca; zastáva názor, že prioritou revízie pravidiel týkajúcich sa DPH by malo byť poskytovanie takej podpory spoločnostiam, aby rozvíjali a ponúkali nové celoeurópske internetové služby;

4.  upozorňuje však, že EÚ by mala vypracovať riešenia primerané jej vlastným potrebám; domnieva sa, že v záujme vytvorenia skutočného jednotného trhu by právo EÚ mohlo povoliť členským štátom dočasne uplatňovať zníženú sadzbu DPH na elektronicky poskytované služby s kultúrnym obsahom;

5.  domnieva sa, že táto nová kategória, ktorá by bola zaradená do súčasnej prílohy 3 smernice 2006/112/ES, by mohla zahŕňať poskytovanie online služieb – akými sú televízia, hudba, knihy, noviny a časopisy – dodávateľmi so sídlom v EÚ každému spotrebiteľovi, ktorý má tiež sídlo alebo bydlisko v EÚ;

6.  poukazuje na to, že digitálna distribúcia kultúrneho, publicistického a kreatívneho obsahu umožňuje autorom a distribútorom tohto obsahu osloviť nové a väčšie publikum; zastáva názor, že EÚ musí naďalej pokračovať s tvorbou, produkciou a distribúciou (na všetkých platformách) digitálneho obsahu a že uplatňovaním zníženej sadzby DPH na kultúrny obsah dostupný online by sa určite mohol podporiť rast;

7.  pripomína zásady OECD, ktoré sa týkajú zdaňovania elektronického obchodu, ktoré boli schválené na konferencii v Ottawe v roku 1998 a ktoré ustanovujú, že pravidlá týkajúce sa spotrebných daní, akou je DPH, by mali viesť k zdaňovaniu v jurisdikcii, na ktorej území spotreba nastala; pripomína, že v súlade so smernicou 2008/8/ES začnú zásady OECD platiť pre EÚ od 1. januára 2015;

8.  domnieva sa, že s revíziou právnych predpisov týkajúcich sa DPH, ktoré by poskytli členským štátom viac flexibility v uplatňovaní znížených sadzieb DPH, by sa mali zároveň uplatňovať zásady stanovené v smernici 2008/8/ES; poukazuje však na to, že ak majú mať všetky členské štáty rovnaký úžitok z jednotného digitálneho trhu, zásada zdaňovania v členskom štáte, v ktorom spotreba nastala, by sa mala uplatňovať čo najskôr; zdôrazňuje, že každá revízia by mala viesť k zjednodušeniu systému DPH, napr. k jednotnému kontaktnému miestu pre DPH a k odstráneniu dvojitého zdanenia;

9.  vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť revízie smernice 2008/8/ES s cieľom stanoviť požiadavku, aby sa do 1. januára 2015 zaviedlo platenie DPH podľa miesta určenia;

10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.