(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0174),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0110/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0019/2011),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 209 a 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Okrem svojho základného poslania, ktorým je financovanie investícií v Únii, Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) od roku 1963 uskutočňuje na podporu vonkajších politík Únie aj finančné operácie mimo Únie. Umožňuje to doplniť rozpočtové zdroje Únie dostupné pre vonkajšie regióny o finančnú silu EIB v prospech prijímajúcich krajín. Uskutočňovaním takýchto finančných operácií sa EIB podieľa na plnení všeobecných zásad a cieľov politík Únie vrátane rozvoja tretích krajín a  prosperity Únie v zmenených podmienkach svetového hospodárstva. Operácie EIB na podporu vonkajších politík Únie sa musia aj naďalej uskutočňovať v súlade so zásadami zdravého bankovníctva.

(2)  Článok 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v spojení s článkom 208 ZFEÚ ustanovuje, že EIB prispieva k vykonávaniu opatrení potrebných na podporovanie cieľov politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce za podmienok stanovených v jej štatúte.

(3)  S cieľom podporiť vonkajšiu činnosť Únie a umožniť EIB financovať investície mimo Únie bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jej úverové postavenie, využívala väčšina jej operácií vo vonkajších regiónoch rozpočtovú záruku EÚ spravovanú Komisiou.

(4)  Naposledy bola záruka EÚ stanovená na obdobie 2007 – 2011 rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 633/2009/ES z 13. júla 2009 poskytnutím záruky Spoločenstva Európskej investičnej banke na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(2).

(5)  Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) zriadený nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje garančný fond pre vonkajšie opatrenia (kodifikovaná verzia)(3), by mal naďalej poskytovať likvidnú rezervu pre rozpočet Únie na straty z finančných operácií EIB a iných vonkajších činností Únie.

(6)  Ako sa požaduje v rozhodnutí č. 633/2009/ES, Komisia a EIB pripravili strednodobé preskúmanie vonkajšieho financovania EIB, ktoré sa zakladá na nezávislom vonkajšom hodnotení pod dohľadom riadiacej skupiny odborníkov, preskúmaní externého konzultanta a špecifických hodnoteniach vypracovaných v rámci EIB. Riadiaca skupina 12. februára 2010 predložila správu so závermi a odporúčaniami Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a EIB.

(7)  Správa riadiacej skupiny skonštatovala, že záruka Únie pre EIB je účinný a pôsobivý politický nástroj s vysokým finančným a politickým vplyvom, ktorý by sa mal zachovať na krytie rizík politickej alebo štátnej povahy. Niektoré zmeny a doplnenia rozhodnutia č. 633/2009/ES boli navrhnuté na zaistenie maximálnej pridanej hodnoty a účinnosti vonkajších operácií EIB.

(8)  Pri vypracúvaní nového viacročného finančného rámca by sa mali sumy kryté zárukou EÚ podstatne zvýšiť s cieľom podporiť účinnosť opatrení EÚ a ich zviditeľnenie za hranicami EÚ v súlade s Lisabonskou zmluvou. [PDN 2]

(9)  Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené alebo potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB v rámci záruky EÚ, je uvedený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu a v porovnaní so zoznamom v prílohe I k rozhodnutiu č. 633/2009/ES je rozšírený.

(10)  Sumy kryté zárukou EÚ v každom regióne by mali naďalej predstavovať stropy financovania EIB so zárukou EÚ, a nie ciele, ktoré má splniť EIB.

(11)  Rozšírenie vonkajšieho mandátu EIB na nové krajiny bez prehodnotenia stropov financovania EIB v rámci záruky EÚ by de facto znížilo výšku úverov, ktoré môže EIB poskytnúť každej krajine v rámci svojho vonkajšieho mandátu. S cieľom vyhnúť sa oslabeniu činnosti EIB v krajinách, v ktorých pôsobí, by sa tieto stropy mali príslušne upraviť.

(12)  Popri regionálnych stropoch by sa mal aktivovať doplnkový mandát (mandát na operácie v oblasti zmeny klímy) vo výške 2 000 000 000 EUR, ktorý by mal byť pridelený ako balík na podporu finančných operácií EIB v oblasti zmierňovania následkov zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu vo všetkých regiónoch, na ktoré sa mandát vzťahuje. EIB by v úzkej spolupráci s Komisiou mohla prispieť svojimi odbornými znalosťami a zdrojmi k podpore verejných orgánov ako aj súkromného sektora pri riešení problematiky zmeny klímy a k čo najlepšiemu využitiu dostupných financií. V prípade projektov zmierňovania následkov zmeny klímy a prispôsobovania sa zmenám by sa mali zdroje EIB podľa možnosti doplniť o finančné prostriedky so zvýhodnením dostupné v rámci rozpočtu Únie, a to prostredníctvom efektívneho a konzistentného spojenia grantov a úverov na financovanie boja proti zmene klímy v kontexte vonkajšej pomoci Únie. V tejto súvislosti je vhodné, aby výročná správa Komisie pre Európsky parlament a Radu obsahovala podrobnú správu o finančných nástrojoch využívaných na financovanie týchto projektov a bola v nej stanovená výška finančných prostriedkov EIB v rámci doplnkového mandátu a príslušná výška grantov.

(13)  Právo na získanie prostriedkov EIB na financovanie zmierňovania následkov zmeny klímy na základe záruky EÚ by sa mohlo obmedziť v prípade krajín, o ktorých sa Rada domnieva, že sa nezaviazali plniť primerané ciele v oblasti zmeny klímy. Rada môže rozhodnúť o takomto obmedzení predtým, než EIB poskytne príslušným krajinám prostriedky v rámci mandátu na finančné operácie v oblasti zmeny klímy. Pred prijatím rozhodnutia o takomto obmedzení by mala Rada konzultovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou.

(14)  EIB by mala pripraviť návrh na financovanie mikroúverov v záujme zvýšenia prístupu najchudobnejších k financovaniu bankou a s cieľom rozvíjať mikroprojekty, ktoré sú zdrojom bohatstva a ktoré znižujú chudobu, ktorý by sa mohol začať vykonávať od roku 2014.[PDN 3]

(15)  EIB by so súhlasom Komisie mala mať možnosť reinvestovať prostriedky získané späť z predchádzajúcich operácií s rizikovým kapitálom a osobitnými úvermi (reflow) s cieľom financovať nové operácie porovnateľnej výšky na pomoc partnerským krajinám, ako Komisia navrhla v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1638/2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(4).

(16)  V rámci mandátu na finančné operácie v oblasti zmeny klímy by pri regionálnom rozdeľovaní mala existovať určitá flexibilita, ktorá by umožnila v rámci trojročného obdobia počas rokov 2011 – 2013 čo najrýchlejšie a najúčinnejšie čerpať dostupné finančné prostriedky a zároveň zaručiť počas tohto obdobia ich vyvážené rozdelenie medzi regióny ▌na základe priorít stanovených pre oblasť vonkajšej pomoci v rámci všeobecného mandátu.

(17)  Počas hodnotenia sa zistilo, že aj keď operácie EIB vykonané v období, na ktoré sa hodnotenie vzťahuje (2000 - 2009) boli vo všeobecnosti v súlade s vonkajšími politikami Únie, spojenie medzi politickými cieľmi Únie a ich operatívnym vykonávaním zo strany EIB by sa malo posilniť a malo by byť explicitnejšie a lepšie štruktúrované.

(18)  Na to, aby sa posilnila zlučiteľnosť mandátu, zlepšilo zameranie vonkajšej finančnej činnosti EIB na podporu politík Únie a dosiahol maximálny prospech pre príjemcov, by sa týmto rozhodnutím mali v mandáte EIB na finančné operácie vo všetkých oprávnených krajinách stanoviť horizontálne ciele na vysokej úrovni vychádzajúce z komparatívnej sily EIB v oblastiach, v ktorých dosahuje dobré výsledky. Vo všetkých regiónoch zahrnutých do tohto rozhodnutia by tak EIB mala financovať projekty v oblasti zmierňovania následkov zmeny klímy a prispôsobovania sa týmto zmenám, projekty sociálnej a hospodárskej infraštruktúry (hlavne v doprave, energetike vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, vo výskume a vývoji v oblasti nových zdrojov energií, v oblasti energetickej bezpečnosti, v energetickej infraštruktúre, environmentálnej infraštruktúre vrátane vody a hygieny, ako aj v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a rozvoja miestneho súkromného sektora, najmä podporou malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). Treba pripomenúť, že zlepšenie dostupnosti kapitálu pre MSP môže zohrávať dôležitú úlohu pri stimulovaní hospodárskeho rozvoja a v boji proti nezamestnanosti. V rámci týchto oblastí by základným cieľom finančných operácií EIB mala byť regionálna integrácia partnerských krajín vrátane hospodárskej integrácie predvstupových krajín, susedných krajín a Únie. EIB môže podporiť prítomnosť Únie v partnerských krajinách prostredníctvom priamych zahraničných investícií, ktoré podporujú transfer technológií a poznatkov, buď v rámci záruk EÚ na investície v spomínaných oblastiach alebo na vlastné riziko.

(19)  Ak chce EIB účinne pomôcť MSP, mala by spolupracovať s miestnymi finančnými sprostredkovateľskými inštitúciami v oprávnených krajinách s cieľom zaručiť najmä to, aby časť finančných výhod prešla na ich klientov, posudzovať projekty klientov so zreteľom na rozvojové ciele Únie a poskytovať pridanú hodnotu v porovnaní s trhovým financovaním. Finančné sprostredkovateľské činnosti na podporu MSP by mali byť plne transparentné a EIB by o nich mala byť pravidelne informovaná. ▌

(20)  Zatiaľ čo silnou stránkou EIB zostáva, že je investičnou bankou, podľa tohto rozhodnutia by však mala v úzkej spolupráci s Komisiou a pod demokratickou kontrolou Európskeho parlamentu zameriavať vplyv svojich vonkajších operácií na rozvoj a riadiť sa zásadami európskeho konsenzu o rozvoji a zásadami stanovenými v článku 208 ZFEÚ, ako aj  zásadami o účinnosti pomoci uvedenými v Parížskej deklarácii z roku 2005 a v Akčnom programe z Akkry z roku 2008. Túto činnosť by mala vykonávať prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení, najmä prostredníctvom posilnenia svojich kapacít na posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov projektov vrátane ľudských práv a rizík súvisiacich s konfliktom a podporou miestnych konzultácií s verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou. Pri hĺbkovej analýze projektu by EIB mala vyžadovať, aby navrhovateľ projektu uskutočňoval miestne konzultácie a informoval o ich výsledkoch verejnosť. EIB by sa okrem toho mala vo zvýšenej miere zamerať na oblasti, v ktorých má riadne odborné znalosti, pokiaľ ide o finančné operácie v rámci Únie, a ktoré prispejú k rozvoju príslušnej krajiny (ako napríklad, okrem iného, prístup k finančným službám pre MSP a mikropodniky), na environmentálnu infraštruktúru vrátane vody a hygieny, udržateľnú dopravu a zmierňovanie následkov zmeny klímy, najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Financovanie by malo zahŕňať aj projekty na podporu zdravia a vzdelávania, najmä v oblasti infraštruktúry, ak poskytujú jasnú pridanú hodnotu. EIB by takisto mala progresívne posilňovať svoju činnosť na podporu ▌prispôsobeniu sa zmenám klímy podľa potreby prostredníctvom spolupráce s ▌medzinárodnými finančnými inštitúciami (ďalej len „IFI“) a európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami (ďalej len „IBFI“). Na to bude potrebný prístup k  finančným prostriedkom so zvýhodnením a v primeranom čase aj zvýšenie špecializovaných ľudských zdrojov zaoberajúcich sa vonkajšími činnosťami EIB. Činnosť EIB by rovnako mala dopĺňať ciele a priority EÚ týkajúce sa inštitucionálneho rozvoja a sektorových reforiem. Napokon by EIB mala určiť výkonnostné ukazovatele, ktoré sa viažu na rozvojové a environmentálne aspekty projektov a ich výsledky.

(21)  So vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti bola vytvorená funkcia Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/ podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ), a to s cieľom zvýšiť vplyv a súdržnosť vonkajších vzťahov Únie ▌.

(22)  V posledných rokoch došlo tiež k rozšíreniu a posilneniu vonkajších politík Únie. Týka sa to najmä predvstupovej stratégie, európskej politiky susedstva, stratégie Únie pre Strednú Áziu, obnovených partnerstiev s Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou, ako aj strategických partnerstiev Únie s Ruskom, Čínou a Indiou. Je to aj prípad rozvojových politík Únie, ktoré sa teraz rozšírili na všetky rozvojové krajiny. Od roku 2007 sa vonkajšie vzťahy Úniu podporujú aj novými finančnými nástrojmi, t. j. nástrojom predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA“), nástrojom európskeho susedstva a partnerstva (ďalej len „ENPI“), nástrojom financovania rozvojovej spolupráce (ďalej len „DCI“), európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“) a nástrojom stability.

(23)  V nadväznosti na zriadenie ESVČ a nadobudnutie účinnosti tohto rozhodnutia by Komisia a EIB mali upraviť Memorandum o porozumení v oblasti spolupráce a koordinácie v regiónoch uvedených v rozhodnutí Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(5), a prípadne so súhlasom vysokého predstaviteľa rozšíriť nové memorandum o porozumení o ESVČ, najmä pokiaľ ide o pravidelný a systematický dialóg na strategickej úrovni medzi EIB a Komisiou, do ktorého by sa mala zapojiť aj ESVČ, a o iné aspekty patriace do právomoci ESVČ.

(24)  Činnosť EIB v predvstupových krajinách sa uskutočňuje v rámci stanovenom v Prístupovom a európskom partnerstve, v ktorom sa ustanovujú priority pre každú krajinu a pre Kosovo(6) s cieľom pri priblížiť ich k Únii a ktorý poskytuje rámec pre pomoc EÚ. Proces stabilizácie a pridruženia (ďalej len „SAP“) je rámcom politiky EÚ pre západný Balkán. Zakladá sa na progresívnom partnerstve, pričom Únia ponúka obchodné úľavy, ekonomickú a finančnú pomoc a zmluvné vzťahy prostredníctvom Dohôd o stabilizácii a pridružení (ďalej len „SAA“). Predvstupová finančná pomoc prostredníctvom IPA pomáha kandidátom a potenciálnym kandidátom pripraviť sa na záväzky a výzvy členstva v Únii. Táto pomoc podporuje reformný proces vrátane prípravy na prípadné členstvo. Zameriava sa na inštitucionálny rozvoj, zosúladenie s acquis communautaire, prípravu na politík a nástrojov EÚ a podporu opatrení na dosiahnutie hospodárskej konvergencie.

(25)  EIB by sa mala usilovať o nepriamu podporu dosahovania rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 vo všetkých regiónoch, v ktorých pôsobí, a tak napĺňať článok 209 ods. 3 ZFEÚ.

(26)  Činnosť EIB v krajinách európskej susedskej politiky by mala prebiehať v rámci európskej susedskej politiky, prostredníctvom ktorej sa Únia usiluje vybudovať osobitný vzťah so susednými krajinami v záujme vytvorenia oblasti prosperity a dobrého susedstva založeného na hodnotách Únie, akými sú zásady demokracie, právneho štátu, dobrej správy a dodržiavania ľudských práv, a charakterizovaného blízkymi a mierovými vzťahmi na základe spolupráce. Na dosiahnutie týchto cieľov Únie a jej partneri zavádzajú spoločne dohodnuté dvojstranné akčné plány, v ktorých sa definuje súbor priorít vrátane politických a bezpečnostných otázok, obchodných, ekonomických a sociálnych záležitostí, environmentálnych záujmov a integrácie dopravných a energetických sietí, ako je napríklad projekt plynovodu Nabucco a projekty iných plynovodov, ktoré majú osobitný význam pre Úniu. Únia pre Stredozemie, stratégia EÚ pre región Baltského mora, Východné partnerstvo a Čiernomorská synergia sú viacstranné regionálne iniciatívy dopĺňajúce európsku susedskú politiku s cieľom podporovať spoluprácu medzi Úniou a príslušnou skupinou susedných partnerských krajín, ktoré riešia rovnaké naliehavé úlohy a/alebo zdieľajú spoločné geografické prostredie. Cieľom Únie pre Stredozemie je oživiť proces euro-stredozemskej integrácie podporovaním spoločného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja na obidvoch brehoch Stredozemného mora a podporovať lepší sociálny a hospodársky rozvoj, solidaritu, regionálnu integráciu, udržateľný rozvoj a budovanie znalostí, čo kladie dôraz na potrebu lepšej finančnej spolupráce na podporu regionálnych a nadnárodných projektov. Únia pre Stredozemie podporuje najmä vytváranie námorných a pozemných diaľnic, znižovanie znečistenia  Stredozemného mora, stredozemný solárny plán, iniciatívu rozvoja podnikania v oblasti Stredozemia, iniciatívy civilnej ochrany a euro-stredozemskú univerzitu. Stratégia Únie pre región Baltského mora podporuje udržateľný environmentálny a optimálny hospodársky a sociálny rozvoj regiónu Baltského mora. Cieľom Východného partnerstva je vytvoriť potrebné podmienky na zrýchlenie postupu politického pridruženia a prehĺbenie ekonomickej integrácie medzi Úniou a krajinami Východného partnerstva, čo nie je možné dosiahnuť bez toho, aby všetky štáty Východného partnerstva dodržiavali zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv. Ruská federácia a Únia majú rozsiahle strategické partnerstvo, ktoré je oddelené od Európskej susedskej politiky a ktoré charakterizujú spoločné oblasti spolupráce a plány. Tieto sú na viacstrannej úrovni doplnené o iniciatívu Severná dimenzia, ktorá poskytuje rámec pre spoluprácu medzi Úniou, Ruskom, Nórskom a Islandom.

(27)  Činnosť EIB v Latinskej Amerike sa má uskutočňovať v rámci strategického partnerstva Únie, Latinskej Ameriky a Karibiku. Ako sa zdôraznilo v oznámení Komisie s názvom Európska únia a Latinská Amerika: globálni hráči v partnerstve(7) zo septembra 2009, prioritami EÚ v oblasti spolupráce s Latinskou Amerikou sú podpora regionálnej integrácie a odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti v záujme podpory udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Tieto politické ciele by sa mali podporovať so zreteľom na rozdielnu úroveň rozvoja krajín Latinskej Ameriky. Dvojstranný dialóg by sa mal uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu Únie a Latinskej Ameriky vrátane životného prostredia, zmeny klímy, zníženia rizika katastrof, energetiky, vedy, výskumu, vysokoškolského vzdelávania, technológie a inovácií.

(28)  EIB by mala byť aktívna v Ázii tak v dynamicky sa rozvíjajúcich nových ekonomikách, ako aj v menej prosperujúcich krajinách. V tomto rozmanitom regióne Únie prehlbuje svoje strategické partnerstvo s Čínou a Indiou, pričom pokračujú rokovania o novom partnerstve a dohodách o voľnom obchode s krajinami juhovýchodnej Ázie. Rozvojová spolupráca s Áziou je pritom veľmi dôležitou oblasťou Únie; cieľom rozvojovej stratégie EÚ pre ázijský región je odstránenie chudoby podporou rozsiahleho udržateľného hospodárskeho rastu, podporou priaznivého životného prostredia a podmienok vhodných pre obchod a integráciu v danom regióne, podporou riadenia, zvyšovaním politickej a sociálnej stability a podporou pri dosahovaní cieľov stanovených v rozvojových cieľoch tisícročia do roku 2015. Spoločne sa do praxe zavádzajú politiky na riešenie spoločných problémov, ako sú zmena klímy, udržateľný rozvoj, bezpečnosť a stabilita, správa vecí verejných a ľudské práva, ako aj predchádzanie prírodným a ľudským katastrofám a reakcia na ne.

(29)  Stratégia Únie pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú Európska rada prijala v júni 2007, posilnila regionálny a dvojstranný dialóg a spoluprácu Únie s krajinami Strednej Ázie týkajúcu sa hlavných problémov regiónu, akými sú odstránenie chudoby, udržateľný rozvoj a stabilita. Zavedenie stratégie prinieslo dôležitý pokrok v oblasti ľudských práv, právneho štátu, dobrej správy a demokracie, vzdelávania, ekonomického rozvoja, obchodu a investícií, energetiky, dopravy a environmentálnych politík.

(30)  Činnosť EIB v Južnej Afrike by sa mala uskutočňovať v rámci strategického dokumentu Únie o Južnej Afrike. Medzi hlavné oblasti stanovené v strategickom dokumente patrí tvorba pracovných miest, rozvoj kapacít na poskytovanie služieb a sociálna súdržnosť. Činnosť EIB v Južnej Afrike sa vo veľkej miere dopĺňa s programom Komisie rozvojovej spolupráce, a to najmä tým, že EIB sa zameriava na podporu súkromného sektora a na investovanie do rozvoja infraštruktúry a sociálnych služieb (bývanie, elektrická energia, projekty čistenia pitnej vody a miestna infraštruktúra). V preskúmaní strategického dokumentu o Južnej Afrike v polovici obdobia sa navrhlo posilnenie činnosti v oblasti zmeny klímy prostredníctvom činností podporujúcich tvorbu zelených pracovných miest.

(31)  S cieľom posilniť súlad celkovej pomoci Únie v príslušných regiónoch by sa mali podľa potreby nájsť možnosti na prípadné prepojenie financovania EIB s rozpočtovými zdrojmi Únie, napríklad vo forme záruk, rizikového kapitálu,  subvencovania úrokových sadzieb a investičného spolufinancovania spolu s technickou pomocou pri príprave a vykonávaní projektov prostredníctvom IPA, ENPI, nástroja stability, EIDHR a DCI. Vždy, keď dôjde k takémuto prepojeniu financovania EIB s inými rozpočtovými zdrojmi Únie, mali by sa pri všetkých finančných rozhodnutiach jasne určiť zdroje, ktoré sa použijú. Ročná správa Komisie o finančných operáciách EIB uskutočnených na základe tohto rozhodnutia určená Európskemu parlamentu a Rade by mala obsahovať podrobné rozčlenenie rozpočtových zdrojov a finančných nástrojov použitých v kombinácii s financovaním EIB. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci by sa medzi týmito nástrojmi financovania Únie a finančnými operáciami v rámci vonkajšieho mandátu EIB mala dosiahnuť väčšia synergia.

(32)  Na všetkých úrovniach od strategického plánovania po prípravu projektov by sa malo zaistiť, aby vonkajšie finančné operácie EIB boli v súlade s vonkajšími politikami a vysokými cieľmi Únie ustanovenými v tomto rozhodnutí a aby ich podporovali. Na zvýšenie súladu vonkajších činností Únie by sa mal ďalej posilniť dialóg o politike a stratégii medzi Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a EIB. Rovnako by sa mala upevniť spolupráca a včasná vzájomná výmena informácií medzi EIB, Komisiou a ESVČ na operačnej úrovni. Kancelárie EIB mimo Únie by sa mali zriadiť v prípade potreby v priestoroch delegácií EÚ s cieľom podporiť túto spoluprácu a zároveň sa spoločne podieľať na prevádzkových nákladoch. Je mimoriadne dôležité, aby existovala včasná výmena názorov medzi EIB, Komisiou a ESVČ podľa potreby počas prípravy programových dokumentov na dosiahnutie maximálnej synergie medzi činnosťami týchto troch orgánov Únie.

(33)  Praktické opatrenia na prepojenie cieľov všeobecného mandátu a ich vykonávanie by sa mali ustanoviť v regionálnych operatívnych usmerneniach ▌. S cieľom vypracovať takéto usmernenia, ktoré majú všeobecnú uplatniteľnosť a dopĺňajú toto rozhodnutie, by sa Komisii, ktorá úzko spolupracuje s EIB a pri otázkach, ktoré patria do právomoci ESVČ, aj s ESVČ, mala udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie aj na expertnej úrovni. Tieto usmernenia by mali vychádzať zo širšieho politického rámca pre každý región, odrážať stratégiu Únie pre krajinu a cielene zaisťovať, aby financovanie EIB dopĺňalo zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci Únie v rôznych regiónoch. Tieto usmernenia by sa mali poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade v rámci výročného podávania správ o vonkajšom mandáte EIB pre Komisiu.

(34)  EIB by mala po konzultácii s Komisiou vypracovať orientačný viacročný program plánovaného objemu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zaistilo primerané rozpočtové plánovanie tvorby rezerv garančného fondu a zabezpečila sa zlučiteľnosť finančného plánu EIB so stropmi stanovenými v tomto rozhodnutí. Komisia by mala zohľadniť tento plán v pravidelnom rozpočtovom programovaní predloženom rozpočtovému orgánu

(35)  Komisia by mala na základe doterajších pozitívnych skúseností navrhnúť do polovice roku 2012 vytvorenie platformy Únie pre spoluprácu a rozvoj s cieľom optimalizovať a racionalizovať fungovanie mechanizmov zabezpečujúcich lepšie kombinovanie grantov a úverov vo vonkajších regiónoch. Takýto návrh by mal vychádzať z posudzovania vplyvu, v ktorom by mali byť uvedené náklady na túto platformu a jej prínosy. Pri svojich úvahách by Komisia mala konzultovať s EIB, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR), ako aj inými európskymi viacstrannými a dvojstrannými finančnými inštitúciami. V záujme toho by Komisia mala vytvoriť pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov členských štátov, poslancov Európskeho parlamentu, zástupcov EIB a v prípade potreby iných inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti spolupráce a rozvoja Únie. Takouto platformou by sa pod vedením Komisie mali podporovať synergie, výmena informácií o pripravovaných projektoch a mechanizmy vzájomnej dôvery, ktoré by sa zakladali na komparatívnej výhode rôznych inštitúcií, pričom by sa rešpektovala úloha a výsady inštitúcií Únie pri plnení rozpočtu Únie a úverov finančných inštitúcií. Takáto platforma bude mimoriadne užitočná pri financovaní projektov zameraných na rozvoj alebo projektov v oblasti boja proti zmene klímy.

(36)  EIB by mala byť nabádaná k tomu, aby uskutočnila analýzu nákladov a prínosov postupného rozčlenenia všetkých vonkajších činností na geografickej báze s cieľom lepšie sa prispôsobiť konkrétnym požiadavkám každej oblasti a podporovať účasť a spoluzodpovednosť partnerských krajín pri praktickom riadení finančných prostriedkov a finančnej kontrole príslušných projektov. V závislosti od výsledkov uvedenej analýzy by EIB mala zvážiť začatie tohto procesu odčlenením svojich aktivít v Stredozemí, ktoré boli doteraz zoskupené v rámci nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP), a vytvorením euro-stredozemskej finančnej inštitúcie pre spoločný rozvoj, v ktorej by bola aj naďalej hlavným akcionárom EIB. V konkrétnom prípade Stredozemia by EIB mohla prostredníctvom tejto inštitucionálnej zmeny zvýšiť účinnosť svojej činnosti v stredozemských krajinách, lepšie sa zviditeľniť a poskytnúť zvýšenú finančnú podporu na prioritné iniciatívy Únie pre Stredozemie. EIB by sa mala takisto opierať o program Invest in Med, ktorý vytvára predpoklady pre účinné vytváranie kontaktov s podnikmi a so subjektmi občianskej spoločnosti z partnerských krajín.

(37)  Malo by sa podporovať zvýšenie operácií EIB a diverzifikovanie jej finančných nástrojov mimo Únie bez toho, aby sa využívala záruka EÚ, a to tak,aby sa využívanie záruky podporovalo v tých krajinách a projektoch, ktoré majú zlý prístup k trhu a v ktorých vytvára záruka väčšiu pridanú hodnotu. EIB by preto mala naďalej zvyšovať objem úverov na vlastné riziko, a to vždy s cieľom podporovať ciele vonkajšej politiky Únie, najmä v predvstupových krajinách, krajinách európskej susedskej politiky a v krajinách, ktoré dosahujú požadovaný investičný stupeň v iných regiónoch, ale aj v krajinách s nižším investičným stupňom, ak má EIB primeranú záruku tretej strany. So súhlasom Komisie by EIB mala vypracovať politiku rozhodovania o pridelení projektu do mandátu so zárukou EÚ alebo do financovania s vlastným rizikom EIB. V takejto politike by sa zrejme zohľadňovala úverová dôveryhodnosť príslušných krajín a projektov. Pri príležitosti predĺženia mandátu na poskytovanie vonkajších úverov na obdobie po roku 2013 by sa mal tento postup prehodnotiť a rovnako by sa mal opätovne preskúmať zoznam krajín oprávnených získať záruku, pričom by sa zohľadnil vplyv na tvorbu rezerv garančného fondu pre vonkajšiu činnosť.

(38)  EIB by mala byť nabádaná k tomu, aby v prípade, ak má primerané záruky, rozšírila operácie určené verejným subjektom na subštátnej úrovni v krajinách, v ktorých pôsobí.

(39)  EIB by mala rozšíriť rozsah ponúkaných nových a inovatívnych finančných nástrojov, a pritom sa zamerať viac na vypracovanie záručných nástrojov. Okrem toho by EIB mala byť nabádaná k tomu, aby poskytovala úvery v miestnych menách a emitovala dlhopisy na miestnych trhoch za predpokladu, že partnerské krajiny uskutočnia potrebné štrukturálne reformy, a to najmä vo finančnom sektore, ako aj iné opatrenia, ktorými umožnia činnosť EIB.

(40)  S cieľom zaistiť, aby EIB plnila požiadavky mandátu v regiónoch a podregiónoch, by bolo potrebné prideliť v primeranom čase dostatočné ľudské a finančné zdroje na jej vonkajšie činnosti ▌. Súčasťou by malo byť aj to, aby disponovala dostatočnými kapacitami na podporu cieľov rozvojovej spolupráce Únie, viac sa zamerala na ex-ante posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov svojej činnosti, ako aj na efektívne monitorovanie projektov počas realizácie. Treba podporovať príležitosti na ďalšie zvyšovanie efektívnosti a účinnosti a aktívne sa snažiť využívať synergie.

(41)  Pri svojich finančných operáciách mimo Únie, ktoré patria do pôsobnosti tohto rozhodnutia, by sa EIB mala ďalej usilovať o posilňovanie koordinácie a spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami a európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami, a v prípadoch, kde je to vhodné, o posilňovanie spolupráce v oblasti odvetvových podmienok a vzájomného spoliehania sa na postupy, využívania spolufinancovania a podieľania sa na globálnych iniciatívach, akými sú iniciatívy na podporu koordinácie pomoci a účinnosti. Vďaka tejto koordinácii a spolupráci by malo byť možné zabrániť vzájomnému prekrývaniu projektov financovaných Úniou a ich nežiaducej konkurencii. Toto úsilie musí vychádzať zo zásady reciprocity ▌. Financovanie EIB uskutočňované prostredníctvom dohôd o spolupráci s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými finančnými inštitúciami musí rešpektovať zásady stanovené v tomto rozhodnutí.

(42)  EIB by mala zlepšovať spoluprácu s ostatnými európskymi finančnými inštitúciami najmä v krajinách mimo Únie, v ktorých pôsobia spoločne. Komisia, EIB a EBOR uzatvorili tripartitné memorandum o porozumení, ktoré sa vzťahuje na všetky krajiny mimo Únie, v ktorých pôsobia. Očakávaným cieľom memoranda je zabrániť vzájomnej konkurencii EIB a EBOR a malo by im umožniť ich vzájomné dopĺňanie a maximalizovať komparatívne výhody. Memorandum by malo umožniť zbližovanie ich postupov v primeranom čase. V snahe optimalizovať nástroje na financovanie európskej vonkajšej činnosti by sa malo uvažovať o budovaní užších vzťahov medzi týmito dvomi bankami s väčšinovým európskym kapitálom.

(43)  Predkladanie správ a prenos informácií zo strany EIB Komisii by sa malo posilniť s cieľom umožniť Komisii lepšie informovať o finančných operáciách EIB vykonaných podľa tohto rozhodnutia vo jej ročnej správe predkladanej Európskemu parlamentu a Rade. V správe by sa mal hodnotiť najmä súlad finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zreteľom na operačné usmernenia a mali by sa do nej zahrnúť časti informujúce o pridanej hodnote EIB, napríklad o podpore vonkajšej politiky Únie a požiadavky na mandát, o kvalite financovaných operácií a prevode finančných výhod na klientov, a časti o spolupráci s Komisiou, EBOR, inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými darcami vrátane spolufinancovania. V správe by sa malo tiež vyhodnotiť, do akej miery EIB prihliadala na hospodársku, finančnú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť pri vypracovaní a monitorovaní financovaných projektov. Osobitná časť správy by mala byť venovaná podrobnému hodnoteniu opatrení, ktoré EIB prijala na zabezpečenie súladu so súčasným mandátom, ktorý stanovuje rozhodnutie č. 633/2009/ES, pričom by sa zvláštna pozornosť mala venovať operáciám EIB, ktoré využívajú finančné nástroje zahraničných (off-shore) finančných centier. Pri uskutočňovaní finančných operácií by EIB mala zabezpečiť primerané uplatňovanie svojich politík voči slabo regulovaným alebo nespolupracujúcim jurisdikciám, a tak prispievať k medzinárodnému boju proti daňovým podvodom a únikom. Správa by mala obsahovať hodnotenie sociálnych a rozvojových aspektov projektov. Správa by mala byť verejne dostupná, aby občianska spoločnosť a prijímajúce krajiny mohli vyjadriť svoje názory. V prípade potreby by správa mala obsahovať odkazy na významné zmeny okolností, ktorými by sa odôvodňovali ďalšie zmeny a doplnenia mandátu pred skončením obdobia. Táto správa by mala zahŕňať predovšetkým podrobný rozpis financovania zo strany EIB, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, spolu so všetkými finančnými zdrojmi Únie a iných darcov, a tak poskytnúť detailný prehľad o finančnom riziku finančných operácií.

(44)  Finančné operácie EIB by sa naďalej mali riadiť vlastnými pravidlami a postupmi EIB vrátane primeraných kontrolných opatrení na zamedzenie neplatenia daní a príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Dvora audítorov a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Záruka EÚ

1.  Únia poskytuje Európskej investičnej banke (EIB) rozpočtovú záruku EÚ na operácie vykonávané mimo Únie (ďalej len „záruka EÚ“). Záruka EÚ sa poskytuje ako celková záruka na platby, ktoré EIB nedostala, ale sú splatné v súvislosti s úvermi a úverovými zárukami na investičné projekty EIB oprávnené podľa odseku 2. Finančné činnosti EIB sú v súlade so všeobecnými zásadami a prispievajú k dosahovaniu cieľov a politík vonkajšej činnosti Únie.

2.  Oprávnené na záruky EÚ sú úvery a úverové záruky EIB na investičné projekty uskutočnené v krajinách uvedených v tomto rozhodnutí, poskytnuté v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB vrátane vyhlásenia EIB o sociálnych a environmentálnych normách a na podporu relevantných cieľov vonkajšej politiky Únie, pri ktorých sa financovanie EIB poskytlo v súlade s podpísanou zmluvou, ktorej platnosť neuplynula a ani nebola zrušená (finančné operácie EIB).

3.  Záruka EÚ sa obmedzuje na 65 % súhrnnej sumy vyplatených úverov a poskytnutých záruk v rámci finančných operácií EIB zníženej o splatené sumy a zvýšenej o všetky súvisiace sumy.

4.  Záruka EÚ pokrýva finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. decembra 2013. Pri finančných operáciách EIB podpísaných podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, rozhodnutia Rady 2008/847/ES zo 4. novembra 2008 o oprávnenosti krajín Strednej Ázie podľa rozhodnutia 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(8) a rozhodnutia č. 633/2009/ES sa naďalej využívajú výhody záruky EÚ podľa tohto rozhodnutia

5.  Ak do uplynutia obdobia uvedeného v odseku 4 Európsky parlament a Rada neprijmú rozhodnutie, ktorým sa poskytuje EIB nová záruka EÚ na jej finančné operácie mimo Únie, uvedené obdobie sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov na základe návrhu, ktorý Komisia predloží v súlade s článkom 19.

Článok 2

Stropy mandátu

1.  Strop finančných operácií EIB podľa záruky EÚ počas obdobia 2007 – 2013, znížený o zrušené sumy, nepresahuje 29 567 000 000 EUR a člení sa na dve časti:

2.  Všeobecný mandát sa rozdelí na dva záväzné regionálne stropy a na orientačné čiastkové stropy stanovené v prílohe I. V rámci regionálnych stropov EIB postupne zaistí vyrovnané rozdelenie medzi krajiny v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje všeobecný mandát.

3.  Finančné operácie EIB, na ktoré sa vzťahuje všeobecný mandát, sú také, ktoré sa použijú na vykonanie cieľov uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia.

4.  Mandát na operácie v oblasti zmeny klímy sa vzťahuje na finančné operácie EIB vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, v ktorých takéto finančné operácie podporujú kľúčové politické ciele Únie týkajúce sa zmeny klímy podporou projektov na zmiernenie následkov zmeny klímy a adaptáciu na ne, ktoré prispievajú k celkovému cieľu Rámcovej konvencie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC), a to najmä zabránením emisiám skleníkových plynov alebo ich znižovaním v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a udržateľnej dopravy alebo zvýšením schopnosti vyrovnať sa s nepriaznivými účinkami zmeny klímy na zraniteľné krajiny, odvetvia a komunity. Mandát na finančné operácie v oblasti zmeny klímy sa vykonáva v úzkej spolupráci s Komisiou, pričom sa ▌financovanie zo strany EIB čo najviac spája s rozpočtovými prostriedkami Únie. Právo krajín, v ktorých EIB financuje zmierňovanie následkov zmeny klímy na základe záruky EÚ , na získanie prostriedkov EIB by sa mohlo obmedziť predtým, než EIB pridelí prostriedky, ak sa Rada domnieva, že sa nezaviazali plniť príslušné ciele v oblasti zmeny klímy. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada konzultuje s ESVČ a Komisiou. Doplnkový mandát sa nepovažuje za príspevok Únie a jej členských štátov k finančným prostriedkom na rýchle začatie opatrení v zmysle dohody uzavretej na konferencii zmluvných strán UNFCCC v decembri 2009 v Kodani.

5.  Primerané kritériá na vymedzenie „čistej technológie“ sa v zásade musia orientovať na energetickú efektívnosť a technológie znižujúce emisie.

6.  V prípade mandátu na finančné operácie v oblasti zmeny klímy sa však EIB usiluje o zaistenie vyrovnaného rozdelenia finančných operácií podpísaných vo všetkých regiónoch uvedených v prílohe II tohto rozhodnutia do konca obdobia uvedeného v článku 1 ods. 4. EIB osobitne zaistí, aby región uvedený v bode A prílohy II dostal najviac 40 % sumy pridelenej podľa tohto mandátu, región uvedený v bode B najviac 50 %, región uvedený v bode C najviac 30 % a región uvedený v bode D najviac 10 %. Vo všeobecnosti sa mandát na finančné operácie v oblasti zmeny klímy využíva na financovanie projektov, ktoré úzko súvisia s hlavnými právomocami EIB, sú prínosom pre zmierňovanie následkov zmeny klímy a prispôsobovanie sa týmto zmenám a maximalizujú ich účinok.

7.  Všeobecný mandát i mandát na finančné operácie v oblasti zmeny klímy sa riadia zásadami zdravého bankovníctva.

Článok 3

Ciele všeobecného mandátu

1.  Záruka EÚ sa poskytne na finančné operácie EIB, ktorými sa podporuje ktorýkoľvek z týchto všeobecných cieľov:

Nepriamy príspevok k znižovaniu chudoby prostredníctvom inkluzívneho rastu a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja je cieľom finančných operácií EIB v rozvojových krajinách(9). [PDN 5]

2.  V súlade s cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi v oblasti zmeny klímy predloží EIB v spolupráci s Komisiou do roku 2012 stratégiu postupného a plynulého zvyšovania percentuálneho podielu projektov na podporu znižovania emisií CO2 a postupného ukončovania projektov, ktoré majú negatívny vplyv na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti zmeny klímy.

3.  Všeobecnejšie však finančné operácie EIB podporujú všeobecné zásady, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, prispievajú ku konsolidácii a podpore demokracie a právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a k plneniu medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia, ktorých zmluvnou stranou je Únia. Osobitne v súvislosti s rozvojovými krajinami by sa pozornosť mala venovať udržateľnému hospodáreniu so svetovými prírodnými zdrojmi, plynulému a postupnému začleňovaniu týchto krajín do svetového hospodárstva, boju proti chudobe, ako aj súladu s cieľmi, ktoré schválila Únia v rámci spolupráce s Organizáciou Spojených národov a ostatnými kompetentnými medzinárodnými organizáciami. EIB podporuje rovný prístup k finančným službám, najmä pre znevýhodnené skupiny, ako sú menšiny, poľnohospodári a ženy. V záujme riadneho splnenia týchto požiadaviek riadiace orgány EIB zabezpečia v primeranom čase zvýšenie zdrojov EIB vrátane jej zamestnancov.

4.  Regionálna integrácia medzi partnerskými krajinami vrátane hospodárskej integrácie medzi predvstupovými krajinami, susednými krajinami a Úniou je základným cieľom pre finančné operácie EIB v oblastiach uvedených v odseku 1.

5.  EIB postupne zvýši svoje činnosti v sociálnych sektoroch, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie.

Článok 4

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie

1.  Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené alebo potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB v rámci záruky EÚ, je uvedený v prílohe II.

2.  Pri krajinách uvedených v prílohe II a označených „*“ a pri iných krajinách neuvedených v prílohe II o oprávnenosti na financovanie EIB so zárukou EÚ jednotlivo rozhodne Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

3.  Záruka EÚ sa vzťahuje len na finančné operácie EIB uskutočňované v oprávnených krajinách, ktoré s EIB uzavreli rámcovú dohodu s ustanovením právnych podmienok, podľa ktorých sa majú takéto operácie uskutočňovať.

4.  V prípade vážnych obáv súvisiacich s politickou alebo hospodárskou situáciou a politikami v konkrétnej krajine môže Európsky parlament a Rada rozhodnúť o pozastavení nového financovania EIB so zárukou EÚ v tejto krajine v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

5.  Záruka EÚ sa nevzťahuje na finančné operácie EIB v konkrétnej krajine, ak dohoda týkajúca sa takýchto operácií bola podpísaná po pristúpení tejto krajiny k Únii.

Článok 5

Príspevok operácií EIB k politikám Únie

1.  Komisia prijme v úzkej súčinnosti s EIB a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) regionálne operačné usmernenia na financovanie EIB podľa tohto rozhodnutia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 6 a za podmienok stanovených v článkoch 7 a 8. Pri vypracúvaní týchto usmernení Komisia a EIB spolupracujú s ESVČ v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje jej právomoc. Operačné usmernenia majú za cieľ zaistiť, aby sa financovaním EIB podporovali politiky EÚ a majú vychádzať zo širšieho rámca regionálnej politiky Únie ustanovenej Komisiou a podľa potreby ESVČ. Okrem toho operačné usmernenia zaistia, aby financovanie zo strany EIB dopĺňalo zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci Únie v rôznych regiónoch a aby sa pri ňom prihliadalo na uznesenia Európskeho parlamentu, rozhodnutia a závery Rady a Európsky konsenzus o rozvoji. V rámci ustanovenom operačnými usmerneniami EIB sa definujú zodpovedajúce finančné stratégie a zaistí sa ich vykonávanie.

2.  Súlad finančných operácií EIB a cieľov vonkajšej politiky Únie sa sleduje podľa článku 13. S cieľom uľahčiť monitorovanie vypracuje EIB výkonnostné ukazovatele týkajúce sa rozvojových, environmentálnych a ľudskoprávnych aspektov financovaných projektov, pričom sa zohľadnia príslušné ukazovatele podľa Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci.

3.  Finančná operácia EIB nie je krytá zárukou EÚ, ak Komisia predloží záporné stanovisko k takejto operácii v rámci postupu ustanoveného v článku 19 štatútu EIB.

4.  Komisia pri každom projekte, ktorý odsúhlasí, zverejní odôvodnené stanovisko a vysvetlí, ako projekt rešpektuje jednotlivé prvky tohto rozhodnutia, a najmä ako podporuje ciele vonkajšej činnosti Únie, pričom vylúči informácie dôverného charakteru.

Článok 6

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 sa Komisii udeľuje na obdobie uvedené v článku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia.

2.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.  Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 7 a 8.

Článok 7

Odvolanie delegovania právomoci

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 5 kedykoľvek odvolať.

2.  Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa mohlo odvolanie týkať, a možné dôvody odvolania.

3.  Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Námietky voči delegovaným aktom

1.  Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.  Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.  Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 9

Hodnotenie rozvojových aspektov projektu zo strany EIB

1.  EIB dôkladne a s náležitou starostlivosťou vyhodnotí rozvojové aspekty projektu so zárukou EÚ, pričom overí, či sa uskutočňujú príslušné verejné konzultácie na miestnej úrovni. Vlastné pravidlá a postupy EIB obsahujú potrebné ustanovenia o posúdení environmentálneho a sociálneho vplyvu projektov a aspektov týkajúcich sa ľudských práv na zaistenie toho, aby sa podľa tohto rozhodnutia podporovali výlučne projekty hospodársky, finančne a sociálne udržateľné. Komisia začlení do výročnej správy Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie rozvojového rozmeru činností EIB vypracované na agregovanom základe, ktoré vychádza z hĺbkovej analýzy projektov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ.

V odsúhlasení sa podľa potreby uvedie aj posúdenie, akým spôsobom sa schopnosti príjemcov finančných prostriedkov EIB môžu zvýšiť technickou pomocou počas projektového cyklu.

2.  Okrem posúdenia ex-ante týkajúceho sa aspektov súvisiacich s rozvojom EIB vyžaduje, aby navrhovatelia projektov uskutočňovali počas realizácie a dokončovania projektov dôkladný monitoring týkajúci sa okrem iného vplyvu projektov na rozvoj, životné prostredie a ľudské práva. EIB zhodnotí informácie, ktoré poskytnú navrhovatelia projektov. Monitoring EIB zahŕňa podľa možností činnosť finančných sprostredkovateľov v súvislosti s podporou MSP. Výsledky monitoringu sa podľa možnosti zverejňujú.

3.  EIB predkladá Komisii výročné správy, v ktorých sa hodnotí predpokladaný vplyv operácií financovaných počas roka na rozvoj. Správy vychádzajú z výkonnostných kritérií EIB uvedených v článku 5 ods. 2. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade v rámci každoročného podávania správ stanoveného v článku 13 správy EIB o rozvoji a zverejňuje ich, aby aj zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti a prijímajúcich krajín mohli vyjadriť svoje stanoviská k tejto otázke. Európsky parlament výročné správy prediskutuje, pričom zohľadní stanoviská všetkých zainteresovaných strán.

Článok 10

Spolupráca s Komisiou a ESVČ

1.  Konzistentnosť vonkajšej činnosti EIB s cieľmi vonkajšej politiky Únie sa posilní s cieľom maximalizovať synergie medzi financovaním EIB a rozpočtovými zdrojmi Únie, a to najmä ustanovením operačných usmernení uvedených v článku 5, ako aj pravidelným a systematickým dialógom a včasnou výmenou informácií o:

2.  Spolupráca sa uskutočňuje v jednotlivých regiónoch osobitne a zohľadňuje úlohu EIB, ako aj politiku Únie v každom regióne.

Článok 11

Spolupráca s inými ▌inštitúciami verejného financovania

1.  Finančné operácie EIB sa postupne stále viac vykonávajú ▌v spolupráci s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI) alebo európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami (EDFI) na účely maximalizácie synergie, spolupráce a efektívnosti a na zaistenie rozumného a odôvodneného rozdelenia rizika a súvisiacej podmienenosti projektu a sektora a s cieľom podľa možností minimalizovať zdvojovanie nákladov a nežiaducu konkurenciu. [PDN 4]

2.  Spoluprácu uvedenú v odseku 1 uľahčuje koordinácia uskutočňovaná najmä v kontexte memoranda o porozumení alebo iných regionálnych rámcov pre spoluprácu Únie, v prípade potreby medzi Komisiou, EIB, EBOR a hlavnými MFI alebo EDFI, ktoré pôsobia v jednotlivých regiónoch, pričom sa zohľadňujú právomoci ESVČ.

3.  Komisia na základe doterajších pozitívnych skúseností navrhne do polovice roka 2012, aby sa s cieľom optimalizovať a racionalizovať fungovanie mechanizmov zabezpečujúcich lepšiu kombináciu grantov a úverov vo vonkajších regiónoch vytvorila platforma Únie pre spoluprácu a rozvoj. Pri svojich úvahách Komisia konzultuje s EIB, EBOR, ako aj inými európskymi viacstrannými a dvojstrannými finančnými inštitúciami. Komisia vytvorí na tento účel pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov členských štátov, poslancov Európskeho parlamentu, zástupcov EIB a v prípade potreby iných inštitúcií.

Článok 12

Finančné krytie a podmienky záruky EÚ

1.  Pri finančných operáciách EIB, ktoré sa uzavrú so štátom alebo za ktoré ručí štát, ako aj pri ostatných finančných operáciách EIB uzavretých s regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo štátnymi a/alebo štátom kontrolovanými verejnými podnikmi alebo inštitúciami, kde sa pre tieto iné finančné operácie EIB uskutočnilo príslušné posúdenie úverového rizika EIB a zohľadnilo sa úverové riziko v dotknutej krajine, záruka EÚ kryje všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné (ďalej len „komplexná záruka“).

2.  Na účely odseku 1, Predjordánsko a pásmo Gazy zastupuje Palestínska samospráva a Kosovo(10) Misia Spojených národov v Kosove alebo správa určená v regionálnych operačných usmerneniach uvedených v článku 5 tohto rozhodnutia.

3.  Pri finančných operáciách EIB s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa záruka EÚ vzťahuje na všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné, ak bolo neuhradenie spôsobené naplnením jedného z nasledujúcich politických rizík (ďalej len „záruka za politické riziká“):

4.  EIB po dohode s Komisiou vypracuje jasnú a transparentnú politiku prideľovania pre rozhodovanie o zdroji financovania operácií oprávnených na krytie zárukou EÚ a na financovanie EIB na vlastné riziko.

5.  Ak sa na určitú operáciu uplatňuje záruka EÚ, EIB prevedie na Úniu celú pohľadávku alebo jej časť, ktorá sa týka nesplatených platieb, a to tak, aby Únia prevzala od EIB všetky veriteľské práva spolu so všetkými zárukami, ktoré s nimi súvisia.

Článok 13

Predkladanie výročnej správy a účtovnej správy

1.  Komisia každý rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia. Správa obsahuje posúdenie finančných operácií EIB na úrovni programu, projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj hodnotenie príspevku finančných operácií EIB k plneniu vonkajšej politiky a strategických cieľov Únie s osobitným prihliadnutím na súvisiace ciele stratégie Európa 2020. Správa poskytuje súhrn prebiehajúcich projektov. V správe sa posudzuje najmä zlučiteľnosť finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zreteľom na regionálne operačné usmernenia uvedené v článku 5 a správa obsahuje aj časti informujúce o pridanej hodnote vytvorenej v dôsledku dosiahnutia cieľov politiky Únie, o posúdení očakávaného vplyvu na rozvoj a o miere, do akej EIB zohľadnila environmentálnu a sociálnu udržateľnosť pri príprave a monitorovaní financovaných projektov, ako aj o spoluprácu s Komisiou a inými MFI vrátane spolufinancovania. Táto správa zahŕňa predovšetkým podrobný rozpis všetkých finančných zdrojov Únie použitých spolu s finančnými zdrojmi EIB a iných darcov, a tak poskytuje detailný prehľad o finančnom riziku finančných operácií vykonávaných podľa tohto rozhodnutia. Okrem toho obsahuje aj osobitnú časť zameranú na podrobnú analýzu opatrení, ktoré EIB prijala s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 1 ods. 2 rozhodnutia č. 633/2009/ES. EIB naďalej poskytuje Európskemu parlamentu, Rade a Komisii všetky svoje nezávislé hodnotiace správy, v ktorých sa vyhodnocujú praktické výsledky dosiahnuté prostredníctvom osobitných činností EIB, na ktoré sa vzťahuje vonkajší mandát.

2.  Na účely odseku 1 EIB predkladá Komisii ročné správy o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia na úrovni projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj a o plnení cieľov vonkajšej politiky Únie vrátane spolupráce s Komisiou, ostatnými MFI a dvojstrannými inštitúciami, ako aj správu o posúdení vplyvu na rozvoj, ako sa uvádza v článku 9. Memorandá o porozumení medzi EIB a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo dvojstrannými inštitúciami týkajúce sa uskutočňovania finančných operácií podľa tohto rozhodnutia sa zverejňujú, a ak zverejnenie nie je možné, Európsky parlament a Rada sú o nich informovaní v rámci predkladania výročnej správy Komisie, ako sa uvádza v odseku 1.

3.  EIB predkladá Komisii štatistické, finančné a účtovné údaje o každej finančnej operácii EIB, ako aj všetky dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na plnenie povinností Komisie týkajúcich sa podávania správ alebo požiadaviek Európskeho dvora audítorov, ako aj audítorskej správy o neuhradených sumách finančných operácií EIB.

4.  Na účely zúčtovania Komisie a podávania správ o rizikách, ktoré sú kryté komplexnou zárukou, EIB poskytuje Komisii hodnotenie rizík a informácie o bonite finančných operácií EIB s veriteľmi alebo ručiteľmi inými ako štáty.

5.  EIB poskytuje informácie uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 na vlastné náklady. EIB tieto informácie zverejňuje, pričom vo všeobecnosti vylúči dôverné informácie. Informácie o tom, či sa na projekt vzťahuje táto záruka, sa uvedú v zhrnutí projektu na internetovej stránke EIB po ukončení etapy schvaľovania.

6.  EIB vo svojej výročnej správe uvedie následné hodnotenie fungovania memoranda o porozumení s Európskym ombudsmanom.

Článok 14

Nespolupracujúce jurisdikcie

EIB netoleruje pri svojich finančných operáciách žiadne aktivity, ktoré sa vykonávajú na nelegálne účely vrátane prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, daňových podvodov a únikov. EIB sa predovšetkým nepodieľa na žiadnych operáciách uskutočňovaných v oprávnenej krajine prostredníctvom cudzích nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré za také označuje OECD, Finančná akčná skupina (FATF) a ďalšie relevantné medzinárodné organizácie.

Článok 15

Perspektívy financovania v oblasti spolupráce a rozvoja

Komisia vytvorí spolu s EIB pracovnú skupinu, úlohou ktorej je diskutovať o perspektívach financovania spolupráce a rozvoja zo zdrojov Únie s cieľom prehodnotiť platné postupy a navrhnúť zmeny v organizácii a koordinácii rozvojovej pomoci a zvýšiť jej efektívnosť a účinnosť. Členmi pracovnej skupiny sú podľa potreby zástupcovia členských štátov, Európskeho parlamentu a ďalších európskych finančných inštitúcií a pracovná skupina konzultuje so zástupcami občianskej spoločnosti, súkromného sektora a odborníkmi z krajín, s ktorými sú dobré skúsenosti z hľadiska príjmu rozvojovej pomoci. Pracovná skupina predloží svoju správu s odporúčaniami do 31. decembra 2012.

Článok 16

Vymáhanie platieb uskutočnených Komisiou

1.  Ak Komisia uskutoční platbu v rámci záruky EÚ, EIB v mene a na účet Komisie realizuje vymáhanie pohľadávok za uhradené sumy.

2.  EIB a Komisia uzavrú dohodu s podrobnými ustanoveniami a postupmi týkajúcimi sa vymáhania pohľadávok najneskôr v deň uzavretia dohody uvedenej v článku 17.

3.  V záujme transparentnosti sa na internetovej stránke Komisie uvádzajú pre verejnosť podrobné informácie o všetkých prípadoch vymáhania podľa dohody o záruke uvedenej v článku 17.

4.  Platby a prostriedky získané vymáhaním v rámci dohody o záruke EÚ, ktoré sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie, kontroluje Európsky dvor audítorov.

Článok 17

Dohoda o záruke

EIB a Komisia uzavrú dohodu o záruke s podrobnými ustanovenia a postupmi týkajúcimi sa záruky EÚ a náležite o tom informujú Európsky parlament.

Článok 18

Kontrola Dvorom audítorov

Záruka EÚ poskytnutá EIB podlieha kontrole Dvorom audítorov.

Článok 19

Preskúmanie

Komisia náležite predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zriadenie záruky EÚ na nasledujúci finančný rámec.

Článok 20

Záverečná správa

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade záverečnú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia do 31. októbra 2014.

Článok 21

Zrušovacie ustanovenie

Rozhodnutie č. 633/2009/ES sa týmto zrušuje.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011. (2) Ú. v. EÚ L 190, 22.7.2009, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10. (4) KOM(2008)0308. (5) Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95. (6) Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999). (7) KOM(2009)0495. (8) Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 13. (9) Podľa zoznamu OECD príjemcov ODA (ktorý zahŕňa najmenej rozvinuté krajiny, krajiny s nízkym príjmom a krajiny so stredným príjmom). (10) Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999).

REGIONÁLNE STROPY VŠEOBECNÉHO MANDÁTU

A.  Predvstupové krajiny: 9 166 000 000 EUR ;

B.  Krajiny v rámci politiky susedstva a partnerstva: 13 664 000 000 EUR;

rozdelené do týchto orientačných stropov:

i)  Stredomorské krajiny: 9 700 000 000 EUR;

ii)  Východná Európa, Južný Kaukaz a Rusko: 3 964 000 000 EUR;

C.  Ázia a Latinská Amerika: 3 837 000 000 EUR;

rozdelené do týchto orientačných stropov:

i)  Latinská Amerika: 2 800 000 000 EUR;

ii)  Ázia (vrátane Strednej Ázie): 1 037 000 000 EUR;

D.  Juhoafrická republika: 900 000 000 EUR.

V rámci stropu pre všeobecný mandát môžu riadiace orgány EIB rozhodnúť o prerozdelení sumy vo výške do 20 % regionálnych stropov medzi regióny.

REGIÓNY A KRAJINY OPRÁVNENÉ ALEBO POTENCIÁLNE OPRÁVNENÉ

A.  Predvstupové krajiny

1.  Kandidátske krajiny

Chorvátsko, Turecko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Islandská republika.

2.  Potenciálne kandidátske krajiny

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) ▌.

B.  Krajiny v rámci politiky susedstva a partnerstva

1.  Stredomorské krajiny

Alžírsko, Egypt, Predjordánsko a pásmo Gazy, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Sýria, Tunisko

2.  Východná Európa, južný Kaukaz a Rusko

Východná Európa: Moldavská republika, Ukrajina, Bielorusko (*)(1);

Južný Kaukaz: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko,

Rusko

C.  Ázia a Latinská Amerika

1.  Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba (*), Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela.

2.  Ázia

Ázia (bez Strednej Ázie): Afganistan (*), Bangladéš, Bhután (*), Brunej, Kambodža, Čína (aj zvláštne správne regióny Hongkong a Makao), India, Indonézia, Irak, Južná Kórea, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Srí Lanka, Taiwan (*), Thajsko, Vietnam, Jemen

Stredná Ázia: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan.

D.   Južná Afrika: Juhoafrická republika.

(1) Začiatok činnosti EIB v Bielorusku bude aj naďalej závisieť od pokroku smerom k demokracii v súlade so závermi Rady zo 17. novembra 2009 o Bielorusku a s uznesením Európskeho parlamentu z 10. marca 2010 o situácii občianskej spoločnosti a národnostných menšín v Bielorusku (Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 37). Komisia upovedomí EIB, keď budú tieto podmienky splnené, a súčasne bude informovať Európsky parlament a Radu..