Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. júla 2005(1) a z 15. januára 2009(2) o Srebrenici,

–  so zreteľom na ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorých sa uznáva právo každej osoby na život, slobodu, osobnú bezpečnosť a slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane, ktorú podpísali 16. júna 2008 v Luxemburgu a ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 827 z 25. mája 1993, č. 1551 z 9. júla 2004 a č. 1575 z 22. novembra 2004,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 11. júla 2015 si pripomenieme 20. výročie aktu genocídy a etnických čistiek, ktoré sa odohrali v Srebrenici a jej okolí počas bosnianskej vojny, čo by malo slúžiť ako živé memento na nebezpečenstvo extrémnych foriem nacionalizmu a netolerancie v spoločnosti, ktoré sa v rámci vojny prehlbujú;

B.  keďže bosniansko-srbské jednotky pod velením generála Ratka Mladića a vedením vtedajšieho prezidenta Srbskej republiky Radovana Karadžića obsadili 11. júla 1995 bosnianske mesto Srebrenica, ktoré bolo na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 819 zo 16. apríla 1993 vyhlásené za chránenú zónu;

C.  keďže bosniansko-srbské jednotky pod velením generála Mladića a polovojenské jednotky spolu s nelegálnym policajnými jednotkami počas niekoľkých dní krviprelievania po páde Srebrenice narýchlo popravili vyše 8 000 moslimských mužov a chlapcov, ktorí hľadali útočisko v tejto oblasti pod ochranou mierových jednotiek OSN (UNPROFOR); keďže približne 30 000 žien, detí a starých ľudí bolo násilne vyhostených v rámci masívnej etnickej čistky, čo robí z tejto udalosti najväčší vojnový zločin, ktorý sa odohral v Európe od skončenia druhej svetovej vojny;

D.  keďže tragické udalosti v Srebrenici zanechali hlboké citové jazvy u ľudí, ktorí masakru prežili, a vytvorili trvalé prekážky politického zmierenia medzi etnickými skupinami v Bosne a Hercegovine;

E.  keďže Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v napadnutom rozsudku, Prokurátor / Radislav Krstić, Vec č. IT-99-33 z 19. apríla 2004 a Medzinárodný súdny dvor vo veci týkajúcej sa uplatňovania dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia (Bosna a Hercegovina / Srbsko a Čierna Hora), 27. februára 2007, s. 127, § 297 uznali masakru v Srebrenici za genocídu;

F.  keďže bosniansko-srbské ozbrojené sily sa dopustili početných porušení Ženevského dohovoru voči civilnému obyvateľstvu Srebrenice vrátane deportácií tisícok žien, detí a starých ľudí a znásilňovania veľkého počtu žien;

G.  keďže napriek úsiliu, ktoré sa vyvinulo na vyhľadávanie a exhumovanie masových a individuálnych hrobov, sa doteraz nepodarilo nájsť ani identifikovať telá takmer 1 200 mužov a chlapcov;

H.  keďže generálny tajomník OSN v roku 1999 v správe o páde Srebrenice vyhlásil, že OSN zlyhala pri uplatňovaní mandátu, najmä čo sa týka ochrany tzv. bezpečných oblastí, čo znamená, že za udalosť je spoluzodpovedná;

I.  keďže EÚ je vybudovaná na mierovom spolunažívaní a odhodlanej spolupráci medzi jej členmi; keďže jedným z hlavných popudov procesu európskej integrácie je snaha zabrániť tomu, aby sa v Európe opakovali vojny a zločiny proti ľudskosti;

J.  keďže ICTY 30. januára 2015 potvrdil tresty piatich vysokých dôstojníkov bosniansko-srbskej armády odsúdených za ich účasť na genocíde v Srebrenici v roku 1995; keďže niektorí odsúdení dôstojníci priamo podliehali bývalému bosniansko-srbskému vojenskému vodcovi Ratkovi Mladićovi, ktorý súčasnosti stojí pred ICTY za zločiny vrátane genocídy;

1.  pripomína si a uctieva všetky obete srebrenickej genocídy, ako aj obete ohavných činov, ktoré boli spáchané počas vojen v bývalej Juhoslávii; vyjadruje sústrasť a solidaritu s rodinami obetí, pričom mnohé z nich doteraz nemajú konečné potvrdenie osudu ich príbuzných;

2.  čo najdôraznejšie odsudzuje genocídu v Srebrenici; slávnostne deklaruje, že tieto ohavné zločiny sa nesmú nikdy zopakovať, a vyhlasuje, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil opakovaniu týchto činov; odmieta každé popieranie, spochybňovanie či nesprávnu interpretáciu genocídy;

3.  zdôrazňuje, že politickí predstavitelia Bosny a Hercegoviny by sa mali vyrovnať s minulosťou, aby mohli úspešne spolupracovať na ceste k lepšej budúcnosti pre všetkých obyvateľov krajiny; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môžu hrať susedné krajiny, cirkevné orgány, občianska spoločnosť, umenie, kultúra, médiá a vzdelávacie systémy v tomto náročnom procese;

4.  zdôrazňuje, že ICTY vykonáva dôležitú prácu a že treba prijať všetky opatrenia nevyhnutné na urýchlenie súdnych procesov a odvolaní a na ich skončenie bez zbytočných prieťahov; pripomína, že väčšiu pozornosť treba venovať súdnym procesom za vojnové zločiny, ktoré sa vyšetrujú na domácej úrovni;

5.  pripomína prísľub EÚ, že Bosne a Hercegovine a všetkým krajinám západného Balkánu poskytne európske vyhliadky a bude pokračovať v prístupovom procese; je presvedčený, že regionálna spolupráca a európsky integračný proces sú najlepšími spôsobmi, ako podporovať zmierovanie a prekonávať nenávisť a rozdiely;

6.  naliehavo vyzýva na rozvoj vzdelávacích a kultúrnych programov, ktoré podporujú pochopenie príčin týchto krutostí a zlepšujú informovanosť o tom, že treba upevňovať mier a podporovať a dodržiavanie ľudských práv toleranciu medzi náboženstvami; vyjadruje podporu združeniam občianskej spoločnosti, ako je Združenie matiek enkláv Srebrenice a Žepy, za ich kľúčovú úlohu pri zlepšovaní informovanosti a vytváraní širšieho základu na zmierenie všetkých občanov krajiny;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bezpečnostná rada OSN, ktorá má hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, neprijala uznesenie o spomienke na genocídu v Srebrenici. Je to obzvlášť poľutovaniahodné, vzhľadom k tomu, že Medzinárodný súdny dvor, primárny súdny orgán OSN, rozhodol, že zločiny spáchané v Srebrenici boli genocídou;

8.  rozhodne víta rozhodnutie Rady ministrov Bosny a Hercegoviny, prijaté jednomyseľne, vyhlásiť 11. júl za deň národného smútku v Bosne a Hercegovine;

9.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.

(1) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 468. (2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111.