Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(1) a na uznesenie zo 14. apríla 2016 o správe o Turecku za rok 2015(2),

–  so zreteľom na výročnú správu o Turecku za rok 2016, ktorú Komisia zverejnila 9. novembra 2016 (SEC(2016)0366),

–  so zreteľom na rokovací rámec EÚ pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o Turecku,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)(3),

–  so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na memorandá komisára Rady Európy pre ľudské práva,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a Európsky parlament dôrazne odsúdili neúspešný vojenský prevrat v Turecku a uznali legitímnu zodpovednosť tureckých orgánov za trestné stíhanie osôb, ktoré sú zaň zodpovedné a ktoré sa na ňom podieľali;

B.  keďže Turecko je dôležitým partnerom a očakáva sa od neho, ako od kandidátskej krajiny, aby presadzovalo najvyššie normy demokracie vrátane dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, základných slobôd a všeobecného práva na spravodlivý proces; keďže Turecko je od roku 1950 členom Rady Európy, a je teda povinné dodržiavať EDĽP;

C.  keďže represívne opatrenia tureckej vlády počas výnimočného stavu sú neprimerané, v rozpore so základnými právami a slobodami chránenými tureckou ústavou, s demokratickými hodnotami, na ktorých sa zakladá Európska únia, a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; keďže od prevratu orgány zadržali 10 poslancov Tureckého veľkého národného zhromaždenia, ktorí sú členmi opozičnej strany HDP, a približne 150 novinárov (čo je najvyšší počet na svete, pokiaľ ide o takéto zatknutia); keďže bolo zadržaných 2 386 sudcov a prokurátorov a 40 000 ďalších osôb, pričom viac než 31 000 z nich je naďalej vo väzení; keďže podľa správy Komisie o Turecku za rok 2016 je 129 000 zamestnancov verejnej správy buď naďalej suspendovaných (66 000), alebo boli prepustení (63 000), pričom proti väčšine z nich doteraz neboli vznesené žiadne obvinenia;

D.  keďže prezident Erdogan a členovia tureckej vlády vydali opakované vyhlásenia o opätovnom zavedení trestu smrti; keďže Rada vo svojich záveroch o Turecku z 18. júla 2016 pripomenula, že jednoznačné odmietnutie trestu smrti je kľúčovým prvkom acquis Únie;

E.  keďže panuje vážne znepokojenie v súvislosti so situáciou osôb zadržaných a uväznených po pokuse o prevrat a závažným obmedzovaním slobody prejavu a tlače a médií v Turecku;

F.  keďže v odseku 5 rokovacieho rámca sa uvádza, že v prípade vážneho a trvalého porušovania zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, na ktorých je Únia založená, Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť tretiny členských štátov odporučí pozastavenie rokovaní a navrhne podmienky ich prípadného obnovenia;

G.  keďže dočasné pozastavenie rokovaní by znamenalo zmrazenie súčasných rozhovorov, ako aj to, že v súvislosti s rokovacím rámcom EÚ pre Turecko by sa neotvorili žiadne nové kapitoly a nezačali žiadne nové iniciatívy;

1.  dôrazne odsudzuje neprimerané represívne opatrenia, ktoré boli v Turecku prijaté po neúspešnom vojenskom prevrate v júli 2016; aj naďalej chce udržať väzby medzi Tureckom a EÚ; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby iniciovali dočasné zmrazenie prebiehajúcich rokovaní s Tureckom o pristúpení;

2.  zaväzuje sa preskúmať svoju pozíciu po zrušení neprimeraných opatrení prijatých počas výnimočného stavu v Turecku ; pri preskúmaní tejto pozície bude vychádzať z toho, či bolo v krajine obnovené dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv; domnieva sa, že vhodný čas na začatie preskúmania nastane, až bude zrušený výnimočný stav;

3.  opakuje, že opätovné zavedenie trestu smrti tureckou vládou by viedlo k formálnemu zastaveniu procesu pristúpenia;

4.  konštatuje, že Turecko doteraz nesplnilo 7 zo 72 kritérií plánu liberalizácie vízového režimu, z ktorých niektoré majú mimoriadny význam;

5.  konštatuje, že posilnenie colnej únie je pre Turecko dôležité; zdôrazňuje, že zastavenie posilňovania colnej únie by malo pre krajinu vážne hospodárske dôsledky;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vyhláseniami spochybňujúcimi zmluvu z Lausanne, ktorou sa vymedzujú hranice moderného Turecka a ktorá takmer sto rokov prispieva k ochrane mieru a stability v regióne;

7.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na najnovší vývoj v Turecku v hodnotení v polovici trvania nástroja predvstupovej pomoci, ktoré je naplánované na rok 2017; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zvýšenia podpory tureckej občianskej spoločnosti z európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

8.  nabáda Európsku komisiu, Radu Európy a Benátsku komisiu, aby tureckým orgánom ponúkli ďalšiu justičnú pomoc;

9.  zdôrazňuje strategický význam vzťahov medzi EÚ a Tureckom pre obe strany; uznáva, že hoci je Turecko významným partnerom EÚ, politická vôľa pre spoluprácu musí byť na obdivoch stranách partnerstva; domnieva sa, že Turecko neprejavuje túto politickú vôľu, keďže opatrenia vlády vzďaľujú Turecko od jeho európskeho smerovania;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Turecka.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0423. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0133. (3) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.