Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2018 o vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám maloletých a núteným manželstvám – ďalšie kroky (2017/2275(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o ukončení manželstiev maloletých(1),
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 16, a na všetky ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,
– so zreteľom na článok 23 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na článok 10(1) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 20. novembra 1989, a na jeho štyri hlavné zásady: nediskriminácia (článok 2), záujem dieťaťa (článok 3), zachovanie života a rozvoj a ochrana dieťaťa (článok 6) a jeho zapojenie (článok 12) a so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),
– so zreteľom na článok 16 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,
– so zreteľom na Dohovor OSN o súhlase pre manželstvo, najnižšom veku pre uzavretie manželstva a registrácii manželstiev,
– so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2014 a 19. decembra 2016 o manželstvách detí, manželstvách maloletých a nútených manželstvách,
– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 29/8 z 2. júla 2015 o posilnení snáh o predchádzanie manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám a o ich ukončení, jej rezolúciu č. 24/23 z 9. októbra 2013 o posilnení snáh o predchádzanie manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám a o ich ukončení: problémy, dosiahnuté výsledky, najlepšie postupy a nedostatky vo vykonávaní a jej rezolúciu č. 35/16 z 22. júna 2017 o manželstvách detí, manželstvách maloletých a nútených manželstvách v humanitárnom kontexte,
– so zreteľom na pozíciu, ktorú prijala Konferencia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie v júni 2015 v Johannesburgu (Juhoafrická republika) v súvislosti s manželstvami detí,
– so zreteľom na spoločnú všeobecnú pripomienku Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) a Afrického výboru expertov na práva a záujem dieťaťa (ACERWC) k ukončeniu manželstiev detí,
– so zreteľom na článok 32, článok 37 a článok 59 ods. 4 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),
– so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) z roku 2012 s názvom „Marrying Too Young – End Child Marriage“ (Uzatváranie manželstva v príliš mladom veku – Ukončime manželstvá detí),
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 9,
– so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,
– so zreteľom na závery Rady z 3. apríla 2017 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa,
– so zreteľom na základné zásady vymedzené v oznámení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z roku 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,
– so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012(3), so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(4), so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. júna 2017 s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (na roky 2015 – 2019): preskúmanie v polovici trvania, jún 2017 (SWD(2017)0254),
– so zreteľom na revidované usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu práv dieťaťa zo 6. marca 2017 s názvom Nezabudnúť na žiadne dieťa,
– so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji zo 7. júna 2017, v ktorom sa kladie dôraz na záväzok EÚ zohľadňovať ľudské práva a rodovú rovnosť v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0187/2018),
A. keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú vážnym porušením ľudských práv, a najmä práv žien, vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie, samostatnosť a telesnú integritu, prístup k vzdelávaniu a ochranu pred vykorisťovaním a diskrimináciou, a predstavujú problém, ktorý existuje nielen v tretích krajinách, ale môže sa vyskytnúť aj v niektorých členských štátoch; keďže odstránenie týchto praktík je jednou priorít vonkajšej činnosti EÚ v oblasti presadzovania práv žien a ľudských práv; keďže rôzne medzinárodné charty a zákony zakazujú manželstvá maloletých osôb, ako napríklad Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho opčné protokoly; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá majú veľmi negatívne účinky na fyzické a duševné zdravie a na osobnostný rozvoj dotknutých osôb a na deti, ktoré sa zrodia z takýchto manželstiev, a v dôsledku toho aj na spoločnosť ako celok; keďže manželstvo detí je formou núteného manželstva, pretože deti prirodzene nemajú schopnosť dať svoj úplný, slobodný a informovaný súhlas s manželstvom alebo jeho časom; keďže deti tvoria súčasť veľmi zraniteľnej skupiny;
B. keďže EÚ sa zaviazala, že bude presadzovať práva dieťaťa, a keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú porušením týchto práv; keďže EÚ sa zaviazala, že bude komplexne chrániť a presadzovať práva dieťaťa vo svojej vonkajšej politike;
C. keďže žiadne manželstvo by sa nemalo zákonne uzatvárať bez úplného a slobodného súhlasu obidvoch strán a nemala by ho uzatvárať osoba, ktorá ešte nedosiahla minimálny vek na uzavretie manželstva;
D. keďže manželstvá detí sú globálnym problémom, ktorý je prítomný v rôznych krajinách, kultúrach a náboženstvách; keďže neplnoleté nevesty možno nájsť vo všetkých regiónoch sveta, od Blízkeho východu až po Latinskú Ameriku, od Ázie až po Európu a od Afriky až po Severnú Ameriku; keďže manželstvá detí sa týkajú aj chlapcov, ale v oveľa menšom rozsahu ako dievčat;
E. keďže do dnešného dňa bolo viac ako 750 miliónov žien vydatých pred dovŕšením 18. roku života, z toho 250 miliónov pred dovŕšením 15. roku života; keďže v súčasnosti je na svete približne 40 miliónov dievčat vo veku od 15 do 19 rokov, ktoré sú vydaté alebo žijú v konkubináte; keďže každý rok sa vydá ďalších približne 15 miliónov dievčat vo veku do 18 rokov, z ktorých sa 4 milióny vydajú pred dovŕšením 15. roku života; keďže 156 miliónov chlapcov sa takisto zosobášilo pred dovŕšením 18. roku života, z ktorých bolo 25 miliónov vo veku do 15 rokov; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sa vyskytujú častejšie v chudobných, slabo rozvinutých regiónoch; keďže počet manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev sa s nárastom celosvetovej populácie zvyšuje; keďže v nedávnej správe UNICEF sa odhaduje, že v roku 2050 bude približne 1,2 miliardy dievčat, ktoré sa vydali pred dovŕšením 18. roku života; keďže deväť z desiatich krajín s najvyššími mierami manželstiev detí sa považuje za nestabilné štáty;
F. keďže základnými príčinami manželstiev detí sú vo všeobecnosti chudoba, nedostatočné vzdelanie, hlboko zakorenené rodové nerovnosti a stereotypy, dojem, že manželstvo bude poskytovať „ochranu“, rodinná česť a nedostatok účinnej ochrany práv chlapcov a dievčat, ako aj škodlivé praktiky, názory, zvyky a diskriminačné normy; keďže tieto faktory sú často zhoršené obmedzeným prístupom ku kvalitnému vzdelaniu a pracovným príležitostiam a ešte ich umocňujú určité zakorenené spoločenské normy manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev;
G. keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú spojené s vysokým rizikom predčasných alebo neželaných tehotenstiev, vysokou mierou úmrtnosti matiek a detí, menej využívaným plánovaním rodiny a neželanými tehotenstvami s väčšími zdravotnými rizikami, ako aj s neprimeraným alebo neexistujúcim prístupom k informáciám o službách týkajúcich sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, pričom zvyčajne znamenajú ukončenie vzdelávania dievčat; keďže niektoré krajiny dokonca zakazujú tehotným dievčatám a mladým matkám vrátiť sa do školskej triedy; keďže manželstvá detí môžu viesť aj k nútenej práci, otroctvu a prostitúcii;
H. keďže napriek tomu, že Dohovor OSN o právach dieťaťa kladie dôraz na význam opatrení na podporu pravidelnej školskej dochádzky, mnohé dievčatá sa nevzdelávajú, a to v dôsledku niekoľkých faktorov, napríklad preto, že školy sú nedostupné alebo nákladné; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá majú neúmerne zničujúci vplyv a celoživotné dôsledky na ich obete a často znamenajú, že dotknuté osoby prídu o možnosť pokračovať vo vzdelávaní, pretože dievčatá počas obdobia príprav pred sobášom alebo krátko potom zvyčajne predčasne ukončia štúdium; keďže vzdelanie vrátane sexuálnej výchovy je účinným prostriedkom, ktorý zabraňuje manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám, pretože prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave prispieva k posilneniu postavenia a k pracovným príležitostiam a podporuje slobodu výberu, právo na sebaurčenie a aktívnu účasť v spoločnosti tým, že jednotlivcom umožňuje oslobodiť sa od akejkoľvek formy kontroly, ktorá má nepriaznivý dosah na ich práva, bez ktorých sú hospodárska, právna, zdravotná a sociálna situácia žien a dievčat a rozvoj spoločnosti ako celku aj naďalej obmedzované;
I. keďže každý rok sa 17 miliónom detí narodí dieťa, čo ich núti prevziať zodpovednosti dospelých a ohrozuje ich zdravie, vzdelanie a hospodárske vyhliadky; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá vystavujú dievčatá predčasným tehotenstvám, čo so sebou prináša aj značné riziká a ťažkosti počas tehotenstva a pri pôrode, a to najmä preto, že majú len veľmi nedostatočný prístup k lekárskej podpore vrátane kvalitných zdravotníckych stredísk alebo ho vôbec nemajú, čo často vedie k úmrtiu alebo chorobnosti matky; keďže v takýchto prípadoch hrozí vyššie riziko nákazy prenosnými ochoreniami vrátane HIV; keďže komplikácie počas tehotenstva a pôrodu sú v krajinách s nízkym a stredným príjmom hlavnou príčinou úmrtí dievčat vo veku od 15 do 19 rokov; keďže úmrtnosť detí, ktoré sa narodili mladistvým matkám, je približne o 50 % vyššia a tieto deti čelia vyššiemu riziku problémov v oblasti fyzického a kognitívneho vývoja; keďže časté a predčasné tehotenstvá môžu spôsobiť aj rôzne dlhodobé zdravotné komplikácie, a dokonca aj úmrtie;
J. keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá sú porušením práv dieťaťa a určitou formou násilia páchaného na dievčatách a chlapcoch, a keďže štáty preto majú povinnosť vyšetriť obvinenia, stíhať páchateľov a poskytovať nápravu obetiam, ktorými sú predovšetkým ženy a dievčatá; keďže tieto manželstvá treba odsúdiť a nemožno ich ospravedlniť žiadnymi kultúrnymi ani náboženskými dôvodmi; keďže manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá zvyšujú riziko rodovo motivovaného násilia a sú často príčinou domáceho násilia a násilia zo strany intímneho partnera, ako aj sexuálneho, fyzického, psychologického, citového a finančného zneužívania a iných praktík škodlivých pre dievčatá a ženy, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny v mene cti, a takisto zvyšujú riziko, že dievčatá a ženy sú počas svojho života vystavené diskriminácii a rodovo motivovanému násiliu;
K. keďže počet manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev výrazne narastá v situáciách nestability, ozbrojených konfliktov a prírodných a humanitárnych katastrof, počas ktorých často chýba lekárska a psychologická starostlivosť alebo prístup k vzdelávaniu aj k príležitostiam na zabezpečenie živobytia a sú narušené sociálne siete a obvyklé procesy; keďže počas nedávnych migračných kríz niektorí rodičia v snahe ochrániť svoje deti, najmä dcéry, pred sexuálnymi útokmi alebo preto, že sú vnímané ako finančná záťaž pre svoje rodiny, mali pocit, že nemajú inú možnosť ako ich vydať skôr, ako dosiahnu 18 rokov, v domnienke, že by to mohlo byť východiskom z chudoby;
L. keďže v Istanbulskom dohovore je nútené manželstvo klasifikované ako druh násilia páchaného na ženách a žiada sa v ňom kriminalizácia skutkov nútenia dieťaťa uzavrieť manželstvo a lákania dieťaťa do zahraničia s cieľom prinútiť ho uzavrieť manželstvo; keďže tento problém môže zhoršiť aj nedostatočný prístup obetí k právnej, lekárskej a sociálnej podpore; keďže 11 členských štátov EÚ tento dohovor ešte neratifikovalo;
M. keďže charakter manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev znamená, že mnohé prípady sa často nenahlasujú, pričom prípady takéhoto zneužívania prekračujú medzinárodné a kultúrne hranice a môžu prispievať k rôznym formám obchodovania s ľuďmi a viesť k otroctvu, vykorisťovaniu a/alebo kontrole;
N. keďže v júli 2014 sa v Londýne konal prvý samit venovaný otázkam dievčat, zameraný na mobilizáciu domácich a medzinárodných snáh o zastavenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev v rámci jednej generácie;
O. keďže prevencia všetkých foriem násilia páchaného na dievčatách a ženách vrátane manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev a reakcia na tieto javy je jedným z cieľov akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;
P. keďže manželstvá detí budú stáť rozvojové krajiny do roku 2030 bilióny dolárov(5);
Q. keďže manželstvá maloletých a manželstvá detí sú naďalej tabuizovanou témou, ktorá sa musí riešiť verejne, aby sa zastavilo toto každodenné utrpenie dotknutých mladých a dospievajúcich dievčat a sústavné porušovanie ich ľudských práv; keďže jedným zo spôsobov riešenia je podpora a šírenie práce novinárov, umelcov, fotografov a aktivistov, ktorí sa zaoberajú problematikou manželstiev maloletých;
1. poznamenáva, že niektoré členské štáty EÚ umožňujú manželstvo vo veku 16 rokov so súhlasom rodičov; vyzýva zákonodarcov tak v členských štátoch EÚ, ako aj v tretích krajinách, aby stanovili 18. rok života ako jednotnú minimálnu vekovú hranicu na uzavretie manželstva a prijali potrebné administratívne, právne a finančné opatrenia na zabezpečenie účinného plnenia tejto požiadavky, napríklad presadzovaním registrácie manželstiev a pôrodov a zabezpečovaním toho, že dievčatá majú prístup k mechanizmom inštitucionálnej podpory vrátane psychosociálneho poradenstva, k mechanizmom ochrany a k príležitostiam na posilnenie hospodárskeho postavenia; opakuje, že manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá by sa mali vnímať ako vážne porušenie ľudských práv a narušenie základných práv dotknutých detí, predovšetkým práva slobodne vyjadriť svoj súhlas a práva na svoju telesnú nedotknuteľnosť a duševné zdravie, ale nepriamo aj práva na vzdelanie a na úplné uplatňovanie občianskych a politických práv; odsudzuje manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá a domnieva sa, že každé porušenie príslušných právnych predpisov by sa malo riešiť primeraným a účinným spôsobom;
2. zastáva názor, že je potrebné zaoberať sa rozličnými príčinami manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, ako sú okrem iného škodlivé tradície, pretrvávajúca chudoba, konflikty, zvyklosti, následky prírodných katastrof, stereotypy, nedostatočný ohľad na rodovú rovnosť a na práva, zdravie a dobré životné podmienky žien a dievčat, nedostatok primeraných možností vzdelávania a slabé právne a politické odozvy, a to s osobitným ohľadom na deti zo znevýhodnených spoločenstiev; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi OSN a ďalšími partnermi s cieľom upozorňovať na problematiku manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev; vyzýva EÚ a členské štáty, aby splnili ciele Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj s cieľom účinnejšie bojovať proti škodlivým praktikám, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a vyvodzovať zodpovednosť voči páchateľom; podporuje vyššie financovanie zo strany EÚ a jej členských štátov prostredníctvom mechanizmov rozvojovej pomoci, ktorými sa podporí rodová rovnosť a vzdelávanie, s cieľom zlepšovať prístup k vzdelávaniu pre dievčatá a ženy a posilňovať ich príležitosti zúčastňovať sa na rozvoji komunity a na hospodárskom a politickom vedení, a to v záujme riešenia príčin manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev;
3. uznáva, že samotný zákonný zákaz manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev by nezaručil skoncovanie s týmito praktikami; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby lepšie koordinovali a posilňovali presadzovanie medzinárodných zmlúv, právnych predpisov a programov, a to aj prostredníctvom diplomatických vzťahov s vládami a organizáciami v tretích krajinách, s cieľom riešiť problémy súvisiace s manželstvami detí, manželstvami maloletých a nútenými manželstvami; požaduje, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom presadzovať takéto zákonné zákazy a doplniť ich o širší súbor právnych predpisov a politík; uznáva, že si to vyžaduje prijatie a vykonávanie komplexných a celostných politík, stratégií a programov vrátane zrušenia diskriminačných právnych ustanovení, ktoré sa týkajú manželstva, a prijatia pozitívnych opatrení na posilnenie postavenia dievčat;
4. konštatuje, že rodová nerovnosť, nedostatok rešpektu voči dievčatám a ženám vo všeobecnosti a pridržiavanie sa kultúrnych a sociálnych tradícií vedúcich k pretrvávajúcej diskriminácii dievčat a žien patria medzi najväčšie prekážky v boji proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám; ďalej uznáva prepojenie medzi manželstvami detí, manželstvami maloletých a nútenými manželstvami a násilím páchaným v mene cti a požaduje, aby sa takéto trestné činy riadne vyšetrili a aby obvinené osoby boli stíhané; okrem toho konštatuje, že chlapci a mladí muži môžu byť tiež obeťami takéhoto násilia; žiada, aby sa problematika týchto praktík nastoľovala vo všetkých príslušných programoch EÚ a v rámci politických dialógov EÚ s partnerskými krajinami, ako aj prostredníctvom opatrení vzdelávania a zvyšovania povedomia v partnerských krajinách, s cieľom poskytnúť mechanizmy na ich riešenie;
5. poukazuje na to, že komplexný boj proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám si vyžaduje, aby Európska únia ako hlavný aktér rozvoja a ochrany ľudských práv vo svete stála v popredí tohto boja v spolupráci s regionálnymi organizáciami a miestnymi komunitami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s orgánmi presadzovania práva a súdnymi systémami v tretích krajinách a aby poskytovali odbornú prípravu a technickú pomoc s cieľom pomôcť pri prijímaní a presadzovaní právnych predpisov zakazujúcich manželstvá detí, manželstvá maloletých a nútené manželstvá a pri odstraňovaní právnych predpisov, sociálnych noriem a kultúrnych tradícií, ktoré sú brzdou v uplatňovaní práv a slobôd dievčat a žien; vyzýva členské štáty, aby prispievali k iniciatívam, ako je napríklad iniciatíva Spotlight EÚ a OSN zameraná na odstraňovanie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách;
6. vyzýva preto tie členské štáty Európskej únie, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby do svojich domácich právnych predpisov začlenili úplný zákaz manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, presadzovali trestné právo a ratifikovali Istanbulský dohovor; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s občianskou spoločnosťou s cieľom koordinovať svoje činnosti v tejto oblasti; zdôrazňuje, že má veľký význam poskytovať dlhodobú podporu a útulky pre ženy a utečencov a pre deti bez sprievodu a vysídlené deti, tak aby nikomu nebola odopretá ochrana kvôli nedostatku zdrojov; vyzýva všetky členské štáty, aby presadzovali minimálny vek na uzavretie manželstva stanovený právnymi predpismi a monitorovali situáciu prostredníctvom zhromažďovania údajov rozčlenených podľa rodu a dôkazov o súvisiacich faktoroch, tak aby mohli lepšie posúdiť rozsah tohto problému; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku databázu, zahŕňajúcu aj informácie z tretích krajín, na účely monitorovania nútených manželstiev;
7. vyzýva Európsku úniu, aby v rámci svojej zahraničnej politiky a politiky rozvojovej spolupráce ponúkala svojim partnerom strategický dohovor a na tento účel požadovala:
a)
od všetkých svojich partnerských krajín zákaz manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, a to odstránením všetkých právnych medzier, a presadzovanie právnych predpisov v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv vrátane zrušenia všetkých ustanovení, ktoré by mohli umožňovať a oprávňovať manželstvá detí, manželstvá maloletých alebo nútené manželstvá alebo viesť k ich uzatvoreniu, a to predovšetkým zrušením alebo zmenou týchto právnych predpisov, vrátane ustanovení, ktoré umožňujú páchateľom znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho vykorisťovania, únosu, obchodovania s ľuďmi alebo moderných foriem otroctva uniknúť stíhaniu a trestu, ak sa so svojimi obeťami zosobášia;
b)
dodržiavanie a presadzovanie tohto zákazu v praxi na všetkých úrovniach po tom, ako nadobudne účinnosť, a zavedenie komplexných a celostných stratégií a programov, ktoré budú zahŕňať merateľné progresívne ciele a ktoré budú zamerané na prevenciu a odstránenie manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev a budú primerane financované a hodnotené, a to najmä prostredníctvom zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, mechanizmom zodpovednosti a prostriedkom nápravy;
c)
trvalé vodcovstvo a politickú vôľu partnerských vlád v záujme ukončiť manželstvá detí a rozvinúť komplexné právne rámce a akčné plány s jasnými míľnikmi a harmonogramom, ktoré zlučujú opatrenia na predchádzanie manželstvám detí v rôznych sektoroch, a vyzýva na vytvorenie politického, hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a občianskeho prostredia, ktoré chráni ženy a dievčatá, posilňuje ich postavenie a podporuje rodovú rovnosť;
d)
uvoľnenie potrebných zdrojov na plnenie tohto cieľa spolu so zaistením otvorenia tejto spolupráce všetkým inštitucionálnym aktérom, ako sú odborníci v oblasti súdnictva, vzdelávania a zdravotníctva, orgány presadzovania práva a komunitní a náboženskí vodcovia, ako aj občianskej spoločnosti v oblasti boja proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám;
e)
zaistenie toho, aby úroveň prideľovania oficiálnej rozvojovej pomoci vládnym orgánom závisela od toho, či sa prijímajúca krajina zaväzuje plniť predovšetkým požiadavky týkajúce sa ľudských práv vrátane požiadaviek v oblasti boja proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám;
f)
zapojenie UNFPA a UNICEF do trojstrannej spolupráce, ktorá združuje uvedené organizácie, Európsku úniu, jej členské štáty a jej organizácie občianskej spoločnosti pracujúce v tejto oblasti a partnerské krajiny v boji proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám prostredníctvom vykonávania rozpočtovaných vnútroštátnych akčných plánov, pričom prednosť budú mať programy a metódy, ktoré by mohli ísť nad rámec tzv. kultúrnych, náboženských či kmeňových zvyklostí, ktoré sú v skutočnosti tým najhorším porušením práv a dôstojnosti detí; žiada, aby sa v rámci tejto spolupráce takisto riešili súvisiace otázky násilia páchaného v mene cti;
g)
to, aby sa pri vykonávaní uvedených programov vychádzalo z príslušných dohovorov a textov, ako aj z priamych cieľov a zámerov, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii 25. septembra 2015 v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, a z cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä z cieľa č. 3 (Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku), z cieľa č. 4 (Zabezpečiť pre všetkých inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať príležitosti všetkých ľudí celoživotne sa vzdelávať) a z cieľa č. 16 (Podporovať mierumilovnú a inkluzívnu spoločnosť v záujme trvalo udržateľného rozvoja, zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých a vytvoriť účinné, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach), a najmä ukončiť zneužívanie, vykorisťovanie, obchodovanie s ľuďmi a všetky formy násilia na deťoch a mučenia detí;
h)
to, že realizácia týchto programov by mala vychádzať aj z cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 (Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilňovať postavenie všetkých žien a dievčat) vrátane prístupu k plánovaniu rodiny a k úplnému rozsahu verejných a všeobecných práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, najmä k modernej antikoncepcii a bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva pre dievčatá; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali hnutie SheDecides a vyčlenili ďalšie finančné prostriedky na medzinárodnú pomoc, pokiaľ ide o služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečných umelých prerušení tehotenstva a informácií o nich, čím by odporovali globálnemu umlčiavaciemu pravidlu (Global Gag Rule), ktoré začiatkom roka 2017 znovu zaviedla vláda Spojených štátov amerických;
i)
nastolenie otázok týkajúcich sa manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev v rámci prebiehajúceho dialógu medzi osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva Stavrosom Lambrinidisom a tretími krajinami; nabáda Komisiu a členské štáty, aby rodové hľadisko začleňovali do programov budovania mieru a obnovy po konfliktoch s cieľom vytvárať pre dievčatá a ženy, ktoré sú obeťami manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev, programy zamerané na vybudovanie hospodárskeho živobytia a na vzdelávanie, ako aj uľahčiť ich prístup k zdravotníckym službám a službám v oblasti reprodukčného zdravia v oblastiach zasiahnutých konfliktom;
8. domnieva sa, že v rámci boja proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám je mimoriadne potrebné vytvárať priestor pre dialóg s komunitnými vodcami založený na rešpekte a zvýšiť všeobecné povedomie verejnosti, a predovšetkým povedomie ohrozených osôb, prostredníctvom vzdelávacích a osvetových kampaní, sociálnych sietí a v nových médií; žiada preto, aby sa rozvíjali prierezové vládne, právne, spoločenské a diplomatické opatrenia zamerané na predchádzanie takýmto praktikám; považuje za rozhodujúce spolupracovať v miestnych komunitách s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú mladiství študenti a študentky, učitelia, rodičia a náboženskí a komunitní vodcovia, prostredníctvom komunitných programov alebo osobitných programov na zvyšovanie povedomia s cieľom upozorňovať na negatívny vplyv manželstiev detí na deti, rodiny a komunity, o existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa manželstiev detí a rodovej nerovnosti a o tom, ako získať prístup k financovaniu na riešenie tohto problému;
9. domnieva sa, že posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania, sociálnej podpory a hospodárskych príležitostí je rozhodujúcim nástrojom na boj proti týmto praktikám; odporúča, aby EÚ podporovala a chránila rovnaké práva pre ženy a dievčatá, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, a aby pritom kládla osobitný dôraz na bezplatné a vysokokvalitné základné a stredoškolské vzdelávanie, začleňovala vzdelávanie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví do učebných osnov škôl a poskytovala rodinám dievčat finančné stimuly a/alebo pomoc pri registrácii do škôl a absolvovaní štúdia; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť deťom utečencov úplný prístup k vzdelávaniu a podporovať ich integráciu a začleňovanie do vnútroštátnych systémov vzdelávania; uznáva, že je potrebné podporovať a chrániť osoby, ktoré sú vystavené riziku manželstiev detí, manželstiev maloletých alebo nútených manželstiev, a osoby, ktoré už sú v takýchto manželstvách, pokiaľ ide o vzdelávanie, psychologickú a sociálnu podporu, bývanie a iné vysokokvalitné sociálne služby, ako aj o služby v oblasti duševného, sexuálneho a reprodukčného zdravia a zdravotnú starostlivosť;
10. vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila poskytovanie odbornej prípravy pre vládnych úradníkov vrátane ich diplomatických zamestnancov, sociálnych pracovníkov, náboženských a komunitných vodcov, všetky orgány presadzovania práva, súdne systémy tretích krajín a učiteľov a pedagógov, ako aj iných pracovníkov, ktorí sú v kontakte s potenciálnymi obeťami, a tak zaistila, aby mohli reagovať na prípady manželstiev detí a rodovo motivovaného násilia a lepšie identifikovať a podporovať dievčatá a chlapcov, ktorí sú vystavení manželstvám detí, núteným manželstvám a manželstvám maloletých, domácemu násiliu, riziku sexuálneho násilia a akýmkoľvek iným praktikám podkopávajúcim ľudské práva a znevažujúcim ľudskú dôstojnosť, a aby mohli podnikať účinné kroky na zabezpečenie dodržiavania práv a dôstojnosti týchto osôb;
11. vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila vzdelávacie kurzy pre príslušníkov orgánov presadzovania práva, a tak im umožnila, že budú môcť lepšie presadzovať dodržiavanie práv dievčat, ktoré sú vystavené núteným manželstvám a manželstvám maloletých, domácemu násiliu, riziku znásilnenia a akýmkoľvek iným praktikám znevažujúcim ľudskú dôstojnosť;
12. vyzýva členské štáty, aby pre migrujúce ženy a dievčatá zaručili autonómne povolenie na pobyt, ktoré nie je závislé od postavenia ich manžela alebo partnera, najmä pokiaľ ide o obete fyzického a psychického násilia vrátane nútených alebo dohodnutých manželstiev, a aby zabezpečili, že na ich ochranu sa prijmú všetky administratívne opatrenia vrátane účinného prístupu k mechanizmom pomoci a ochrany;
13. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili podporu a posilnenie ochranných opatrení v tretích krajinách, ako sú napríklad bezpečné útulky, a prístup k právnej, lekárskej a v prípade potreby aj konzulárnej podpore pre obete manželstiev detí, manželstiev maloletých a nútených manželstiev;
14. uvedomuje si, že Európska únia, ktorá sa zasadzuje o dodržiavanie ľudských práv a základných hodnôt, ako je aj rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, musí byť na úrovni svojich členských štátov úplne bezúhonná, a vyzýva Komisiu, aby iniciovala rozsiahlu kampaň na zvýšenie povedomia a zaviedla európsky rok venovaný boju proti manželstvám detí, manželstvám maloletých a núteným manželstvám;
15. dôrazne podporuje prácu globálneho partnerstva Girls Not Brides, ktoré sa usiluje o ukončenie manželstiev detí a zaistenie toho, aby dievčatá mohli využívať svoj potenciál;
16. víta pokračujúcu kampaň Africkej únie na ukončenie manželstiev detí a prácu organizácií, ako je Royal Commonwealth Society, pri podpore rozsiahlejších opatrení zameraných na ukončenie manželstiev detí a boj proti rodovej nerovnosti;
17. poukazuje na naliehavú potrebu informovať a vzdelávať mužov a chlapcov a získať ich podporu pre opatrenia zamerané na dodržiavanie ľudských práv vrátane práv detí a žien;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.