Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 101 až 109,

–  so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, uznesenia, verejné konzultácie, oznámenia a dokumenty Komisie týkajúce sa hospodárskej súťaže,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. júla 2019 o politike hospodárskej súťaže za rok 2018 (COM(2019)0339) a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený toho istého dňa ako sprievodný dokument,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2019 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže Európskej únie(1),

–  so zreteľom na poverovací list zvolenej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej z 10. septembra 2019 adresovaný Margrethe Vestagerovej,

–  so zreteľom na písomné a ústne odpovede dezignovanej komisárky Margrethe Vestagerovej na vypočutí Európskeho parlamentu 8. októbra 2019,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie – Oznámenie Komisie o vrátení neoprávnenej štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom(2),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb(4);

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2019 k správe Komisie z 15. júla 2019 o politike hospodárskej súťaže za rok 2018,

—  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2019 k správe Komisie z 15. júla 2019 o politike hospodárskej súťaže za rok 2018,

—  so zreteľom na správu zo 4. apríla 2019 s názvom Politika hospodárskej súťaže pre digitálnu éru, ktorú vypracovali experti Európskej komisie na vysokej úrovni v roku 2019,

—  so zreteľom na predbežné stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 26. marca 2014 o súkromí a konkurencieschopnosti v ére veľkých dát: Interakcie medzi ochranou údajov, právom hospodárskej súťaže a ochranou spotrebiteľov v digitálnej ekonomike, a stanovisko 8/2016 európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 23. septembra 2016 o jednotnom presadzovaní základných práv v ére veľkých dát,

—  so zreteľom na vyhlásenie európskeho výboru pre ochranu údajov z 29. augusta 2018 o vplyve hospodárskej koncentrácie na ochranu údajov,

—  so zreteľom na list zo 4. februára 2020, ktorý komisárke Margrethe Vestagerovej zaslali ministri hospodárstva a financií Francúzska, Nemecka, Talianska a Poľska, ako aj na spoločný príspevok Česka, Estónska, Fínska, Holandska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Malty, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Slovinska, Španielska a Švédska, ktorý bol vypracovaný v rámci príprav na nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady v marci 2020,

—  so zreteľom na návrh Francúzska, Nemecka a Poľska zo 4. júla 2019 s názvom Za zmodernizovanú európsku politiku hospodárskej súťaže,

—  so zreteľom na správu Európskej organizácie spotrebiteľov s názvom Úloha politiky hospodárskej súťaže pri ochrane životných podmienok spotrebiteľov v digitálnej ére z roku 2019,

—  so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie zo 7. januára 2019 predĺžiť sedem súborov pravidiel štátnej pomoci (iniciatíva v oblasti modernizácie štátnej pomoci na obdobie rokov 2014 – 2020) do konca roka 2022 a medzitým začať hodnotenia,

—  so zreteľom na závery Rady z 22. marca a 27. mája 2019,

—  so zreteľom na vyhlásenie 18 členských štátov zo 6. zasadnutia ministerskej konferencie priateľov priemyslu, ktoré sa konalo 18. decembra 2018,

—  so zreteľom na správu Strategického fóra pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu s názvom Posilňovanie strategických hodnotových reťazcov pre priemysel EÚ pripravený na budúcnosť,

—  so zreteľom na prebiehajúcu revíziu usmernení o horizontálnej spolupráci,

—  so zreteľom na verejné konzultácie o horizontálnych nariadeniach o skupinových výnimkách,

—  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. júna 2019 s názvom Smerom k vhodnému európskemu právnemu rámcu pre podniky sociálneho hospodárstva,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na list Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0022/2020),

A.  keďže hospodárska súťaž a účinné presadzovanie politiky hospodárskej súťaže musia prinášať prospech všetkým občanom EÚ, najmä tým, ktorí majú slabé postavenie ako spotrebitelia, a zároveň podporovať inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi pôsobiacimi na jednotnom trhu, a to najmä zabezpečením, aby malé a stredné podniky (MSP) mali možnosť súťažiť na spravodlivom základe;

B.  keďže politika hospodárskej súťaže musí byť prispôsobená na riešenie digitálnych, ekologických, geopolitických, priemyselných a sociálnych výziev a musí byť v súlade s prioritami uvedenými v európskej zelenej dohode a cieľmi Parížskej dohody, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky vo všetkých odvetviach ako základ sociálneho trhového hospodárstva EÚ, pričom sa nesmie zabúdať na podniky sociálneho hospodárstva;

C.  keďže celosvetová spolupráca na presadzovaní hospodárskej súťaže pomáha zabrániť nesúladu v nápravných opatreniach a vo výsledkoch opatrení na presadzovanie práva a pomáha podnikom znižovať náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi;

D.  keďže na rýchlo napredujúcich digitálnych trhoch by politika hospodárskej súťaže mohla byť v niektorých prípadoch mimoriadne pomalá, a preto hrozí, že by mohla byť neúčinná pri náprave systematických zlyhaní trhu a obnovení hospodárskej súťaže; keďže doplňujúca regulácia a monitorovanie ex ante by mohli napomáhať zabezpečenie účinnejšieho dohľadu;

E.  keďže európske orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali byť rovnako obozretné, aby zabránili nedostatočnému presadzovaniu na digitálnych trhoch, ako sú tieto digitálne trhy bdelé, pokiaľ ide o nadmerné presadzovanie;

F.  keďže primárnym cieľom úniovej politiky hospodárskej súťaže je zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže, a to s cieľom zachovať integritu vnútorného trhu a chrániť spotrebiteľov;

G.  keďže nedávne škandály týkajúce sa údajov, ako aj vyšetrovania a dôkazy ukazujú, ako platformy získavajú, používajú a predávajú osobné údaje tretím stranám a ako dominantné subjekty v oblasti technológií a platformy systematicky sledujú spotrebiteľov online;

Úloha politiky hospodárskej súťaže na globalizovaných trhoch

1.  poukazuje na to, že v globalizovanom svete je medzinárodná spolupráca zásadná pre zabezpečenie účinného presadzovania hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala vplyv politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na celom svete, najmä pokračovaním relevantného dialógu a zintenzívnením spolupráce s USA, Čínou, Japonskom a inými tretími krajinami, pokiaľ možno dohodami o spolupráci druhej generácie, ktoré umožnia účinnejšiu výmenu informácií medzi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže; podporuje aktívnu účasť Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v rámci Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž; nabáda Komisiu, aby sa vždy usilovala o začlenenie pravidiel hospodárskej súťaže (týkajúcich sa aj štátnej pomoci) do úniových dohôd o voľnom obchode a v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), s cieľom zabezpečiť vzájomné rešpektovanie spravodlivej hospodárskej súťaže; s poľutovaním berie na vedomie, že nečinnosť v rámci orgánu WTO na urovnávanie sporov má na Komisiu negatívny vplyv;

2.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala nástroje na uľahčenie lepšieho monitorovania priamych zahraničných investícií vo všetkých členských štátoch, zabezpečila rýchle zavedenie mechanizmu preverovania priamych zahraničných investícií a navrhla nástroj na posilnenie súčasného mechanizmu a zároveň zabezpečila, aby Európska únia zostala otvorená a atraktívna pre priame zahraničné investície; upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že spoločnosti v tretích krajinách využívajú zvýhodnené zaobchádzanie na svojom domácom trhu, čo môže narúšať hospodársku súťaž pri investovaní na jednotnom trhu;

3.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila reciprocitu s tretími krajinami v oblasti verejného obstarávania, štátnej pomoci a investičnej politiky, a to aj so zreteľom na sociálny a environmentálny dumping; pripomína, že v tretích krajinách je nutné otvoriť trhy verejného obstarávania, ku ktorým zatiaľ neexistuje prístup; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o pristúpenie kľúčových tretích krajín – ako je Čína – k Dohode WTO o vládnom obstarávaní s prijateľnou počiatočnou ponukou; zdôrazňuje, že každý nástroj zameraný na zlepšenie otvorenia medzinárodného trhu – ako je nástroj EÚ na medzinárodné obstarávanie, ktorý sa má dokončiť do roku 2021 – musí brániť ďalšej byrokracii a novým narušeniam trhu, ktoré majú nepriaznivý vplyv na spoločnosti EÚ;

4.  vyzýva Komisiu, aby zaručila spravodlivú hospodársku súťaž medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zabrániť akémukoľvek dumpingu;

5.  plne podporuje realizáciu dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ako je Európska aliancia pre batérie; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala dôležité projekty spoločného európskeho záujmu v prelomových technológiách, zjednodušila svoje opatrenia a zmiernila požiadavky tak, aby podporu mohli získať aj menšie projekty priemyselného výskumu;

6.   pripomína, že je nutné, aby Komisia uplatňovala kontrolu štátnej pomoci rovnako na prevádzkovateľov z EÚ ako na prevádzkovateľov mimo nej, s cieľom zabrániť asymetriám so zahraničnými konkurentmi, a aby venovala zvýšenú pozornosť štátnym spoločnostiam, ktoré majú sídlo v zahraničí a ktoré sú dotované svojimi vládami takým spôsobom, ktorý pravidlá jednotného trhu EÚ subjektom z EÚ zakazujú; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy nedávne návrhy holandskej vlády a prešetrila možnosť pridať do práva hospodárskej súťaže EÚ pilier, ktorým by sa Komisii poskytli primerané vyšetrovacie nástroje v prípadoch, keď je spoločnosť podozrivá z narušujúceho správania v dôsledku vládnych subvencií alebo z vytvorenia nadmerných ziskov na základe dominantnej pozície na trhu v jej domovskej krajine (napríklad zavedením kontroly štátnej pomoci v spoločnostiach z tretích krajín v rámci pravidiel verejného obstarávania EÚ);

7.  opakuje svoju žiadosť Komisii, aby prešetrila, či možné narušenia hospodárskej súťaže vznikajú na základe programu nákupu cenných papierov podnikového sektora, najmä medzi malými a strednými podnikmi a nadnárodnými korporáciami;

8.  vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup, ktorý by bol viac naklonený silnej priemyselnej politike EÚ, s cieľom zabezpečiť a udržať vysokú konkurencieschopnosť na svetových trhoch; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali presadzovať a podporovať úniové projekty strategického záujmu a odstraňovať prekážky s cieľom umožniť vznik inovatívnych úniových spoločností, ktoré by v konkrétnych prioritných sektoroch EÚ mali vedúce postavenie, pričom treba rešpektovať nezávislé uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré zabezpečujú rovnaké podmienky; spresňuje, že tento prístup by nemal byť na úkor záujmov MSP a spotrebiteľov, mal by sa zamerať na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo a konkurencieschopné úniové odvetvie spracovania údajov a digitálnu infraštruktúru, ako je vývoj 5G;

9.   vyzýva Komisiu, aby využila príležitosť revízie usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci na vytvorenie pružnejšieho rámca a zvýšenie právnej istoty podnikov; vyzýva Komisiu, aby včasnejšie a účinnejšie komunikovala s účastníkmi projektov spolupráce, ktoré majú určitý rozsah, a aby umožnila klásť nové otázky v rámci dobrovoľného zrýchleného oznamovacieho postupu;

10.  víta záväzok Komisie uvedený v jej oznámení z 9. decembra 1997(5) preskúmať vymedzenie relevantného trhu, s cieľom zohľadniť dlhodobejšiu víziu zahŕňajúcu globálny rozmer, digitalizáciu a potenciálnu budúcu hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby pri svojich vyšetrovaniach naďalej vychádzala z pevných hospodárskych a právnych zásad a dodržiavala zásady proporcionality a náležitý postup, keď skúma nové druhy trhov;

11.  zdôrazňuje, že rovnaké podmienky vo svetovom meradle majú v mnohostrannom obchodnom systéme, ktorý je založený na pravidlách, kľúčový význam pre európske spoločnosti, vrátane európskych podnikov, najmä MSP, ako aj pre európskych pracovníkov a spotrebiteľov; domnieva sa, že prispievajú k posilneniu udržateľného hospodárskeho rozvoja, zabezpečeniu stabilného a predvídateľného prostredia, zvýšeniu konkurencieschopnosti a reciprocity, zaisteniu a vytváraniu dôstojných pracovných miest v EÚ a tretích krajinách a zabezpečeniu vysokých pracovných a environmentálnych noriem, pretože od globálnych hodnotových reťazcov je závislý čoraz väčší počet pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvýšenej transparentnosti, udržateľnosti a zodpovednosti podnikov v globálnych hodnotových reťazcoch a vyzýva EÚ, aby okrem iných opatrení zvážila vytvorenie právneho rámca pre povinnú náležitú starostlivosť v globálnych hodnotových reťazcoch ako nevyhnutný krok na dosiahnutie tohto cieľa;

12.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rastúcu diskusiu zosúladila pravidlá hospodárskej súťaže EÚ, priemyselnej politiky a medzinárodného obchodu, ktoré musia ísť ruka v ruke s udržateľnosťou a rešpektovaním životného prostredia; zdôrazňuje, že je osobitne potrebné financovať výskum ako základ inovácií a rozvoja európskych podnikov a priemyselných odvetví a ako kľúčový prvok zvýšenia konkurencieschopnosti;

13.  zdôrazňuje, že MSP zohrávajú v medzinárodnom obchode dôležitú úlohu a pripadá na ne približne 30 % vývozu tovaru z EÚ do zahraničia(6); domnieva sa, že vnútorný trh EÚ je stále zďaleka najdôležitejším trhom pre MSP; pripomína, že s cieľom pomôcť MSP vyrovnať sa s náročnejšími úlohami pri vstupe na nové trhy a umožniť im konkurovať podľa vlastných zásluh, by obchodná politika a politika hospodárskej súťaže EÚ mali prispievať k hospodárskej rozmanitosti a k obchodnému prostrediu priaznivému pre MSP, čo by malo zahŕňať zváženie modernizácie vymedzenia úniového pojmu MSP, a to najmä doplnením kvalitatívnych kritérií;

14.  plne podporuje úsilie Komisie v súvislosti s prebiehajúcou reformou WTO, vrátane jej Odvolacieho orgánu, s cieľom aktualizovať mnohostranné pravidlá o dotáciách alebo odvetvových iniciatívach a zabezpečiť, aby sa účinne presadzovali, a to v záujme toho, aby sa primerane riešila otázka dotácií na medzinárodnej úrovni, najmä pokiaľ ide o priemyselné dotácie, štátne podniky a nútené transfery technológií, a pôsobiť proti netrhovo orientovaným politikám a postupom tretích strán; vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti v plnej miere zapojila Európsky parlament a členské štáty;

15.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a environmentálnych a sociálnych noriem je dôležité účinné dodržiavanie ustanovení o obchodných dohodách v oblasti udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti víta zavedenie environmentálnych a sociálnych kritérií pri reforme antisubvenčných a antidumpingových opatrení; domnieva sa, že v súvislosti s prebiehajúcou reformou WTO by sa mohlo skúmať prípadné začlenenie presných a obhájiteľných základných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP) do práva WTO, s cieľom prispieť k tomu, aby sa v celosvetovom meradle vytvorili rovnaké podmienky pre všetkých;

16.  v tejto súvislosti víta prebiehajúce viacstranné rokovania WTO o elektronickom obchode a požaduje komplexný a ambiciózny súbor pravidiel na riešenie prekážok digitálneho obchodu, zabezpečenie toho, aby spoločnosti mohli súťažiť na celom svete za rovnakých podmienok a aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľov v online prostredie bez toho, aby to bolo na úkor európskych noriem v oblasti ochrany údajov; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri týchto medzinárodných rokovaniach zohrávať vedúcu úlohu, pričom by sa mali viesť dôkladné konzultácie s Európskym parlamentom, členskými štátmi a zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti;

17.  domnieva sa, že prístup na vnútorný trh EÚ musí byť podmienený dodržiavaním hygienických, fytosanitárnych a environmentálnych noriem; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby úniová obchodná politika a politika hospodárskej súťaže EÚ neohrozovali dodržiavanie sociálnych a ekologických noriem EÚ ani rozvoj ambicióznejších noriem;

18.  vyzýva Komisiu, aby riadne analyzovala a skúmala trhy verejného obstarávania v tretích krajinách, s ktorými uzatvorila dohodu o voľnom obchode alebo o takej dohode rokuje, s cieľom dohodnúť sa na najlepších podmienkach prístupu pre európske spoločnosti;

19.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala potrebné opatrenia zainteresovaných generálnych riaditeľstiev – GR pre obchod a GR pre hospodársku súťaž – s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá hospodárskej súťaže a ich uplatňovanie zaručovali európskym spoločnostiam spravodlivú hospodársku súťaž na trhoch tretích krajín a naopak;

20.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť úlohe stanovovania medzinárodných noriem pre spravodlivú hospodársku súťaž; trvá na tom, že EÚ by mala posilniť svoj multilaterálny prístup k stanovovaniu noriem, najmä v kontexte Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) a Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC); varuje pred „znárodnením“ prístupov k stanovovaniu noriem, najmä v kontexte čínskej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a ďalších stratégií na zlepšenie pripojiteľnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zriadila funkciu koordinátora na vysokej úrovni pre politiku normalizácie;

21.  zdôrazňuje, že na multilaterálnej aj bilaterálnej úrovni je dôležité začleniť do obchodných dohôd rodové hľadisko vrátane rodových kapitol a navrhnúť opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko (t. j. zabezpečiť, aby sa do posúdení vplyvu ex ante a ex post zahŕňal vplyv obchodnej politiky a dohôd EÚ na rodovú rovnosť) s cieľom posilniť hospodársku súťaž a podporiť inkluzívny hospodársky rast;

Prispôsobiť hospodársku súťaž digitálnej ére

22.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala pravidlá fúzií a nadobudnutia a posilnila protimonopolné opatrenia a zohľadnila účinky trhovej sily a sily sietí v spojitosti s osobnými aj finančnými údajmi; najmä žiada Komisiu, aby posúdila kontrolu takýchto údajov ako základ pre existenciu trhovej sily podľa usmernenia Komisie týkajúceho sa článku 102 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby sa poučila z fúzie medzi Facebookom a WhatsAppom a podľa toho prispôsobila svoje kritériá; navrhuje preto, aby každá fúzia na trhu s takýmito údajmi podliehala predchádzajúcemu neformálnemu vyhláseniu;

23.  požaduje, aby Komisia preskúmala pojem „zneužitie dominantného postavenia“ a doktrínu „unikátnych zariadení“ s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali účel v digitálnom veku; navrhuje širšiu analýzu trhovej sily v súvislosti s vplyvom konglomerátov a tzv. „strážcov“, a to v záujme boja proti zneužívaniu dominantného postavenia veľkých prevádzkovateľov a proti nedostatočnej interoperabilite; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zohľadniť vývoj digitálneho hospodárstva vrátane jeho mnohostrannej povahy;

24.  vyzýva Komisiu, aby zvážila revíziu hraničných hodnôt pre preskúmanie fúzie s cieľom zahrnúť do prebiehajúceho hodnotenia nariadenia o fúziách faktory, ako sú počet dotknutých spotrebiteľov a hodnota príslušnej transakcie(7);

25.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho prebiehajúceho hodnotenia nariadenia o fúziách posúdila vyššie úrovne koncentrácie z dôvodu horizontálneho vlastníctva zo strany veľkých správcovských spoločností a aby zvážila poskytnutie usmernení týkajúcich sa súvisiaceho využitia článku 101 a článku 102 ZFEÚ;

26.  poznamenáva, že na niekoľkých konkrétnych trhoch s finančnými údajmi (napr. obchodovanie s akciami, ratingy a referenčné kritériá) môže oligopolistická koncentrácia viesť k prípadom zneužitia dominantného postavenia zo strany dodávateľov voči investorom a spotrebiteľom finančných údajov; vyzýva Komisiu, aby prijala rozhodné opatrenia proti takémuto zneužitiu dominantného postavenia, ktoré je škodlivé pre plynulosť finančných trhov a je v rozpore so záujmom udržateľného rozvoja;

27.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo mnoho startupov sa zakladá v nádeji, že ich nadobudne väčšia spoločnosť, nadobúdanie startupov podnikmi, ktoré majú dominantné postavenie na trhu, ako sú veľké technologické spoločnosti a platformy, môže brzdiť inovácie a ohroziť suverenitu; vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby skúmali praktiky takýchto nadobúdaní a ich vplyv na hospodársku súťaž, najmä pokiaľ ide o tzv. „zhubné nadobudnutia“ vymedzené v jej znaleckom posudku na vysokej úrovni zo 4. apríla 2019 s názvom Politika hospodárskej súťaže pre digitálnu éru; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o prenesení dôkazného bremena podľa zákona o digitalizácii v rámci nemeckého zákona o hospodárskej súťaži (GWB-Digitalierungsgesetz ) uverejneného v októbri 2019;

28.  žiada Komisiu, aby posúdila, ako je možné zaviesť náročnejšie režimy prístupu k údajom vrátane interoperability údajov, najmä keď prístup k údajom otvára sekundárne trhy s doplnkovými službami alebo keď sa údaje obmedzujú na podniky s dominantným postavením na trhu;

29.  zdôrazňuje, že niektoré subjekty s dvojakým štatútom platformy aj dodávateľa zneužívajú svoje postavenie a konkurencii vnucujú nespravodlivé podmienky nezávisle od toho, či vyvíja činnosť online alebo offline; vyzýva Komisiu, aby preskúmala otázku vlastného uprednostňovania a aby presadzovala potrebné právne predpisy a používala potrebné nástroje vo vzťahu k subjektom, ktoré vykonávajú vlastné uprednostňovanie; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť zaviesť regulačné povinnosti ex ante v prípadoch, keď je právo hospodárskej súťaže nedostatočné na zabezpečenie súťaženia na týchto trhoch, a zabránila tak vylúčeniu konkurentov z trhu a zabezpečila, aby vznikajúce prekážky nepretrvávali v dôsledku monopolizácie budúcich inovácií;

30.  poznamenáva, že Komisia zvažuje potrebu cielenej ex ante regulácie špecifických systémových problémov, ktoré môžu vzniknúť na digitálnych trhoch; žiada preto Komisiu, aby zaviedla centralizovaný systém monitorovania trhu ex ante (zohľadňujúc pritom výsledky posúdenia vplyvu), poskytla úniovým a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a regulačným orgánom potrebné prostriedky na anonymné zhromažďovanie údajov, aby mohli lepšie a včas odhaľovať zlyhania trhu, a žiada Komisiu, aby v prípade potreby zaviedla cielené právne predpisy, keď sa takéto praktiky začnú uplatňovať systémovo;

31.  vyzýva preto Komisiu, aby na tento účel určila kľúčové digitálne subjekty a vytvorila súbor ukazovateľov na určenie ich systémovej povahy; zdôrazňuje, že by sa mohli zvážiť tieto ukazovatele: zneužívanie praktík určitých extenzívnych sietí, kontrola značného objemu nereplikovateľných údajov, nevyhnutná situácia na mnohostrannom trhu alebo schopnosť subjektu samostatne definovať trhové pravidlá;

32.  upozorňuje Komisiu na to, že zahraničné monopoly nadobudli prevádzkovateľov digitálnych údajov vrátane zdravotných, finančných a vzdelávacích údajov, a upozorňuje Komisiu na riziko ochrany súkromia, ktoré s tým súvisí a ktoré značne prekračuje vplyv, ktorý má už teraz na hospodársku súťaž tento druh transakcií; vyzýva Komisiu, aby tieto aspekty zohľadnila v súvislosti s pripravovanou európskou stratégiou pre údaje a aby preskúmala krížové využívanie údajov v prípadoch, keď sa údaje pochádzajúce z jednej služby využívajú na rozšírenie ponuky platforiem na nové služby;

33.  víta európsku dátovú stratégiu Komisie, ktorá bola predstavená 19. februára 2020 a cieľom ktorej je zlepšiť využívanie údajov v prospech spotrebiteľov a podnikov; podporuje zámer Komisie prijať právne predpisy týkajúce sa využívania údajov a prístupu k nim; zdôrazňuje význam ochrany osobných údajov spotrebiteľov a spôsobu ich zdieľania s cieľom zvýšiť bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov; zdôrazňuje, že spotrebitelia musia byť uistení, že ich údaje zostanú v bezpečí a že je preto potrebné prideliť prioritu spolupráci v rade pre bezpečnosť údajov; zdôrazňuje, že ustanovenie o tom, že osobné údaje sa nepredávajú tretím stranám bez súhlasu príslušnej dotknutej osoby by malo rovnako predstavovať kľúčový prvok tejto stratégie;

34.  zdôrazňuje, že sprostredkovateľské platformy síce zohrávajú významnú úlohu v zabezpečovaní prístupu spotrebiteľov k online službám, niektoré však zneužívajú svoje privilegované postavenie tým, že sa stávajú „strážcami“ (tzv. gatekeepers) tohto prístupu, a to aj v zatvorených ekosystémoch a online trhoch; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej politiky hospodárskej súťaže venovala osobitnú pozornosť týmto „strážcom“ a aby čo najskôr uzatvorila svoje vyšetrovania, ktoré prebiehajú;

35.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila slobodu výberu pre spotrebiteľov, posilnila úlohu siete európskych spotrebiteľských centier (ECC-Net) a aby vypracovala štúdiu o tom, či je potrebný orgán EÚ pre spotrebiteľov; v tejto súvislosti poznamenáva, že cieľom politiky hospodárskej súťaže nie je zabezpečovať spotrebiteľom iba spravodlivé ceny, ale aj kvalitu, rozmanitosť ponuky a inovácie;

36.  zdôrazňuje, že je v záujme Európskej únie mať celoeurópske platobné systémy; žiada Komisiu, aby podporila iniciatívy, ktoré spĺňajú tento cieľ, a aby uznala, že ich úspech závisí od inovačnej povahy systému pre spotrebiteľov a podniky a od životaschopnosti jeho hospodárskeho modelu;

Účinnosť nástrojov politiky hospodárskej súťaže

37.  zdôrazňuje, že pokuty môžu mať vplyv na dobré meno spoločností, ktorým sú uložené; pripomína však, že ani vysoké pokuty často nemajú dostatočný odrádzajúci účinok a môžu sa v konečnom dôsledku presunúť na spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby využívala aj alternatívne behaviorálne nápravné opatrenia a v prípade potreby aj štrukturálne nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť účinnosť politiky hospodárskej súťaže EÚ; zdôrazňuje, že príkaz na zdržanie sa konania by mal mať v budúcich opatreniach normatívnejší charakter;

38.  pripomína, že k zneužitiu trhovej sily môže dôjsť aj v prípade, že sú výrobky alebo služby dodávané zdarma; je presvedčený, že prenos súkromných údajov tretím stranám na marketingové alebo komerčné účely často prebieha bez riadneho súhlasu spotrebiteľa, keďže často nie je poskytnutá alternatíva spoločného využívania údajov; domnieva sa, že v digitálnom hospodárstve vedie koncentrácia údajov v malom množstve spoločností k trhovým zlyhaniam, nadmernej cene prenájmu a blokovaniu nových subjektov;

39.  pripomína, že trh s online vyhľadávaním je mimoriadne dôležitý pri zabezpečovaní konkurenčných podmienok na digitálnom jednotnom trhu; s poľutovaním poznamenáva, že jeden vyhľadávač, ktorý má viac ako 92 % podiel na trhu s online vyhľadávaním vo väčšine členských štátov, sa stal „strážcom“ internetu; žiada, aby všetky zainteresované strany poskytli údaje za posledných 9 rokov histórie antitrustu, ktoré sa využijú na urýchlené posúdenie toho, či sú navrhované nápravy z dlhodobého hľadiska skutočne v prospech spotrebiteľov, používateľov internetu a online podnikov; vyzýva Komisiu, aby zvážila návrh na oddelenie vyhľadávačov – ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o podpore práv spotrebiteľov na digitálnom jednotnom trhu(8) – od ich komerčných služieb, aby sa ukončil status quo, čo by mohlo predstavovať jeden z potenciálnych dlhodobých prostriedkov dosiahnutia spravodlivej a účinnej hospodárskej súťaže na európskom digitálnom trhu;

40.  zdôrazňuje, že v porovnaní s rýchlo sa rozvíjajúcimi digitálnymi trhmi sú antitrustové vyšetrovania, napríklad vo veci spoločnosti Google Shopping, zdĺhavé; zdôrazňuje škodlivý účinok vyplývajúci z tejto situácie a finančné a štrukturálne riziko, ktorému sú vystavení niektorí aktéri, ak začnú zdĺhavé a nákladné konania; zdôrazňuje, že sa musí rešpektovať riadny proces, ale vyzýva Komisiu, aby využila zrýchlené antitrustové postupy a našla nové stimuly, ako je program zhovievavosti, aby spoločnosti lepšie spolupracovali, pokiaľ ide o odhaľovanie kartelov v celej EÚ;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné pravidelne sa zaoberať možnosťou využívania dočasných opatrení na zastavenie akejkoľvek praktiky, ktorá by vážne poškodila hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby kritériá pre použitie týchto opatrení zmiernila – a rešpektovala pritom zásady právneho štátu –, s cieľom zabrániť nezvratným škodám; vyzýva Komisiu, aby preskúmala oznámenie o nápravných opatreniach(9) a zohľadnila pritom rozvoj a vývoj digitálneho odvetvia v posledných rokoch;

42.  víta sústavné úsilie Európskej komisie riešiť správanie veľkých platforiem, ktoré vedie k zneužívaniam; vyzýva Komisiu, aby preskúmala prípady, kde sa ponúkané nápravy jasne preukázali ako neúčinné pri obnove hospodárskej súťaže na trhu, ako v prípade Google Shopping; zdôrazňuje, že ak chýbajú cielené a účinné behaviorálne nápravné opatrenia, ktoré boli vopred vyskúšané s postihnutým podnikom, bude možno nutné úplné štrukturálne oddelenie všeobecných a špecializovaných vyhľadávacích služieb vrátane miestneho vyhľadávania; zdôrazňuje, že behaviorálne nápravné opatrenia by v porovnaní so štrukturálnymi opatreniami mohli ponúknuť časovo efektívne riešenie, pretože by sa zmenšila možnosť, že konkurenti budú počas dlhých rokovaní o odčlenení vytlačení z trhu;

43.  poukazuje na to, že Komisii sa musia prideliť primerané zdroje, aby bola schopná účinne presadzovať pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; poznamenáva, že je potrebné zabezpečiť špecifické know-how, najmä pokiaľ ide o čoraz závažnejšie otázky, ako je dominantné postavenie online platforiem alebo umelá inteligencia;

44.  žiada Komisiu, aby vydala usmernenia týkajúce sa výkladu „značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže“, ktoré sa uvádza v nariadení o fúziách, aby Komisia v prípade fúzií nepozerala len na ceny, výsledky a inovácie, ale venovala pozornosť aj sociálnym a environmentálnym nákladom takýchto transakcií vzhľadom na zásady ZFEÚ, a aby venovala osobitnú pozornosť ochrane životného prostredia;

45.  vyzýva Komisiu, aby sa informovala o tejto novej službe šekového účtu, ktorú budú spotrebiteľom poskytovať niektoré svetovo najväčšie technologické spoločnosti v nasledujúcich rokoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby osobitne sledovala ich vstup na tento nový digitálny finančný trh, ako aj obrovské množstvo údajov, ktoré zhromaždia od svojich spotrebiteľov, a možné použitie týchto údajov;

Pravidlá hospodárskej súťaže podporujúce európsky ekologický dohovor

46.  víta oznámenie Komisie o európskom ekologickom dohovore a ciele, ktoré sú v ňom stanovené na podporu nákladovo efektívneho prechodu na klimatickú neutralitu do roku 2050 a na postupné vyradenie fosílnych palív; podporuje záväzok preskúmať usmernenia EÚ pre štátnu pomoc do roku 2021 s cieľom zohľadniť tieto ciele;

47.  podporuje Komisiu pri revízii usmernení pre štátnu pomoc vo všetkých príslušných sektoroch, napríklad v doprave, vrátane leteckej a námornej dopravy, v súlade s cieľmi európskej zelenej dohody, a to uplatňovaním zásady spravodlivej transformácie a uznávaním doplnkovej úlohy vlád členských štátov pri podpore investícií do dekarbonizácie a čistej energie, pri súčasnom zabezpečení rovnakých podmienok a zabránení narušeniam trhu; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s revíziou smernice o zdaňovaní energie(10) preskúmala, či súčasné oslobodenia od dane nevytvárajú nespravodlivé medziodvetvové podmienky hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či oslobodenie od kerozínovej dane nemá za následok narušenie hospodárskej súťaže, z ktorého má úžitok sektor leteckej dopravy;

48.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho preskúmania usmernení pre štátnu pomoc pre environmentálnu ochranu a energiu poskytla väčšiu flexibilitu pre pomoc udelenú obnoviteľnej energii vytváranej občanmi, a to v súlade so záväzkami EÚ v oblasti klímy;

49.  zdôrazňuje, že je nutné, aby Komisia zabránila akýmkoľvek možným negatívnym vedľajším účinkom, keď väčšie spoločnosti využívajú verejnú pomoc poskytnutú na ekologizáciu ich obchodných modelov na iné ciele, napríklad na posilnenie ich dominantného postavenia v danom sektore;

50.  vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšie usmernenia a podporný rámec pre ďalšie investície do energetickej efektívnosti a obnovy budov, ako aj do modernizácie (repowering), hybridných projektov a do uskladňovania elektrickej energie;

51.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na to, aby bola európska zelená dohoda úspešná, európski výrobcovia udržateľných výrobkov a služieb musia vidieť jej výhody a nie čeliť nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany spoločností v tretích krajinách;

52.  konštatuje, že európska zelená dohoda musí zabezpečiť politickú konzistentnosť medzi poľnohospodárstvom, opatreniami v oblasti klímy, životným prostredím a obchodom;

Odvetvové politiky

53.  vyzýva Komisiu, aby v dnešnom digitálnom veku systematickejšie uskutočňovala vyšetrovania v odvetviach, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život občanov, ako sú zdravotníctvo, mobilita, online reklama, energetika, cestovný ruch – vrátane monitorovania cenových stropov online platforiem pre ubytovacie služby – kultúra, finančné a platobné služby a médiá, a aby pritom zachovávala vysoké normy EÚ;

54.  vyzýva Komisiu, aby brala na vedomie prítomnosť vnútroštátnych monopolov a oligopolov ako potenciálny signál existencie slabého miesta na jednotnom trhu alebo prekážku spravodlivej hospodárskej súťaže;

55.  žiada, aby Komisia uskutočnila predbežnú štúdiu o koncentrácii vlastníctva médií v Európe, a to aj v kontexte nadnárodných spoločností kupujúcich európskych poskytovateľov mediálnych služieb;

56.  opätovne zdôrazňuje, že dane sa niekedy využívajú ako nepriama štátna pomoc, čím na vnútornom trhu vznikajú nerovné podmienky hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje existujúce usmernenia o pojme štátnej pomoci s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty neudeľovali štátnu pomoc v podobe daňovej výhody; vyjadruje poľutovanie nad zneužívaním daňových rozhodnutí a víta nedávne rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré potvrdzujú, že preskúmanie daňových rozhodnutí Komisiou z hľadiska štátnej pomoci nepredstavuje daňovú harmonizáciu; poznamenáva, že rozhodnutia Komisie sú často napádané na súde, a preto sa musia dôkladne pripraviť; trvá na tom, aby Komisia mala prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú daňové orgány členských štátov, aby mohla lepšie odhaľovať porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže; vyzýva na prijatie návrhu týkajúceho sa spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a podávania správ podľa jednotlivých krajín;

57.  žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť penalizovať krajiny, ktoré porušia pravidlá v oblasti štátnej pomoci;

58.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene preskúmala nezrovnalosti medzi pravidlami štátnej pomoci v oblasti pomoci na likvidáciu a režimom riešenia krízových situácií podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk(11) a aby zodpovedajúcim spôsobom zrevidovala svoje oznámenie o bankovníctve z 30. júla 2013(12), a to aj vzhľadom na nedávne prípady, pričom treba zohľadniť nutnosť chrániť daňových poplatníkov;

59.  vyzýva Komisiu, aby sa podrobne zaoberala prípadmi v bankovom sektore, ktoré môžu mať vplyv na hospodársku súťaž v niektorých členských štátoch, v ktorých spotrebitelia v súčasnosti čelia vysokým úrokovým sadzbám(13) a v ktorých je nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o úvery, čo je potenciálne spôsobené koncentráciou vlastníctva v bankovom sektore a čo by mohlo viesť k nekalým praktikám pri predaji hypoték;

60.  vyzýva Komisiu, aby každoročne vyhodnocovala, či sú aj naďalej splnené požiadavky na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vo finančnom sektore;

61.  ďalej vyzýva Komisiu, aby dôkladne vyšetrila a navrhla ďalšie opatrenia na riešenie kvázi monopolu štyroch veľkých účtovníckych spoločností, ktoré vykonávajú audit najväčších registrovaných spoločností, ako je oddelenie auditu od konzultačných služieb a zavedenie povinného „spoločného auditu“ s cieľom umožniť podnikom mimo tzv. veľkej štvorky, aby si vybudovali kapacity potrebné na kontrolovanie najväčších spoločností;

62.  vyzýva Komisiu, aby zaručila spravodlivú hospodársku súťaž a väčšiu transparentnosť obchodných praktík offline platforiem vrátane supermarketov a hypermarketov s cieľom zabezpečiť výrobcom z EÚ spravodlivé podmienky a spravodlivé ceny za ich výrobky; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej podrobnej analýze rozsahu a vplyvu nákupných združení – pokiaľ ide o cenové a necenové stratégie – na hospodárske fungovanie poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca a aby pritom zohľadnila najmä vplyv na malých dodávateľov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že predaj so stratou nie je na zozname praktík, ktoré sú na úrovni EÚ zakázané; zdôrazňuje, že stratégia „z farmy na vidličku“ a právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže musia uznať dôležitý prínos prvovýrobcov pri dodávaní kvalitných potravín a poskytovaní verejných statkov pre spoločnosť;

63.  požaduje jasnejšie, pružnejšie a predvídateľnejšie uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na výrobcov a organizácie výrobcov s cieľom zvýšiť právnu istotu; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila vykonávanie nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov(14) a objasnila jeho ustanovenia, najmä pokiaľ ide o výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže udelené určitým dohodám a postupom združených poľnohospodárov; nabáda na vytváranie väčšieho počtu organizácií výrobcov ako spôsobu, ktorým by poľnohospodári mohli posilniť svoju pozíciu a účinne rokovať o cenách a riešiť nerovnováhy v rámci potravinového dodávateľského reťazca;

64.  vyzýva Komisiu, aby z pravidiel štátnej pomoci vyňala daňové ustanovenia, ktoré členské štáty špecificky zaviedli s cieľom motivovať poľnohospodárov k tomu, aby vytvárali dobrovoľné preventívne úspory, ktoré by im pomáhali lepšie zvládať väčšie riziká súvisiace so zmenou klímy a zdravím, ako aj hospodárske krízy; víta ukončenie preskúmania nariadenia „de minimis“(15), ktoré pomôže poľnohospodárom riešiť problémy v oblasti klímy a zároveň zabráni akýmkoľvek narušeniam trhu; zdôrazňuje, že vzhľadom na požiadavky v oblasti životného prostredia a udržateľnosti sú osobitne nutné jasné usmernenia pre odvetvie poľnohospodárstva; víta prebiehajúcu kontrolu vhodnosti balíka modernizácie štátnej pomoci z roku 2012 a prebiehajúcu revíziu nariadenia o skupinovej výnimke v poľnohospodárstve(16);

65.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila uplatňovanie článku 209 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a objasnila rozsah jeho pôsobnosti, najmä pokiaľ ide o výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže v prípade určitých dohôd a postupov združených poľnohospodárov, s cieľom zabezpečiť dotknutým stranám väčšiu jasnosť a právnu istotu pri uplatňovaní tohto článku a poskytnúť Komisii väčšiu pružnosť pri jeho uplatňovaní;

66.  uznáva úlohu medziodvetvových organizácií v reťazci, ktoré slúžia ako platforma pre dialóg, výskum a vývoj, najlepšie postupy a transparentnosť trhu;

67.  žiada, aby sa posilnila úloha medziodvetvových organizácií v snahe podporiť vyváženejšie vzťahy v potravinovom reťazci, a podporuje rozšírenie doložky o rozdelení hodnôt tak, aby sa vzťahovala na všetkých prevádzkovateľov a nielen na prvého nákupcu, v súlade s návrhom správy prijatej v apríli 2019 Výborom Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o novej spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami v rámci budúcej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP);

68.  požaduje, aby sa podľa článku 210 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov výslovne ustanovila automatická výnimka z článku 101 ZFEÚ, na ktorú sa bude vzťahovať zásada nevyhnutnosti a proporcionality, čo umožní medziodvetvovým organizáciám v poľnohospodárstve plniť úlohy, ktoré im boli pridelené podľa nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov so zámerom podporovať ciele článku 39 ZFEÚ;

69.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rýchlu aktiváciu ustanovení článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s cieľom riešiť závažné narušenia trhu;

70.  víta úspech opatrení na riadenie dodávok zavedených pre kvalitný syr a šunku na žiadosť organizácií výrobcov, medziodvetvových organizácií a skupín prevádzkovateľov; vyzýva na rozšírenie rozsahu pôsobnosti ustanovení nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktorými sa povoľuje zavedenie pravidiel kontroly dodávok, tak, aby sa vzťahovali na všetky výrobky s chráneným označením pôvodu (CHOP) alebo chráneným zemepisným označením (CHZO), s cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

71.  žiada Komisiu, aby so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami viedla dialóg o fungovaní poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca a aby prispôsobila politiku hospodárskej súťaže EÚ podľa najnovšieho vývoja v obchodnom prostredí;

72.  víta prijatie smernice (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci(17), ktorá predstavuje dôležitý prvý krok pri zabezpečovaní spravodlivosti medzi prevádzkovateľmi a pri riešení nerovnováhy vyjednávacej sily v rámci potravinového dodávateľského reťazca; nalieha na členské štáty, aby túto smernicu bezodkladne transponovali, vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala pokrok v jej transpozícii a podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi; nabáda členské štáty, aby označovali ďalšie nekalé praktiky za zakázané a stanovili vyššie normy;

73.  pripomína, že došlo k významnej horizontálnej a vertikálnej reštrukturalizácii, ktorá viedla k ďalšej konsolidácii v už koncentrovaných odvetviach osív, agrochemikálií, hnojív, genetiky zvierat a poľnohospodárskych strojov, ako aj v rámci spracovania a maloobchodu; vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení fúzií v týchto odvetviach neposudzovala iba vplyv na spotrebiteľské ceny, ale aj ďalšie účinky; zdôrazňuje, že záujmy poľnohospodárov, občanov a životného prostredia EÚ musia byť chránené tým, že sa na úrovni poľnohospodárskych podnikov komplexne a celostne posúdi vplyv fúzií a nadobudnutí medzi dodávateľmi poľnohospodárskych vstupov vrátane výrobcov prípravkov na ochranu rastlín;

74.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia pokračovala v podrobnom monitorovaní trhu EÚ s pesticídmi, osivami a znakmi a aby tiež monitorovala vplyv digitalizácie na odvetvie poľnohospodárstva;

75.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila stálu informačnú platformu na úrovni EÚ pre nástroje riadenia rizík – s cieľom pomôcť poľnohospodárom vyrovnať sa s neistotou, pokiaľ ide o klímu, volatilitu trhu a iné riziká – v rámci ktorej si zainteresované strany budú môcť vymieňať najlepšie postupy, ako to Komisia oznámila vo svojom oznámení o budúcnosti potravín a poľnohospodárstva z novembra 2017;

76.  poukazuje na to, že veľké rozdiely v priamych platbách bránia poľnohospodárom prichádzať s udržateľnými iniciatívami v oblasti klímy a životného prostredia a narúšajú hospodársku súťaž v EÚ; pripomína záväzok Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 harmonizovať platby v celej EÚ do roku 2020;

77.  upozorňuje na rastúci počet poľnohospodárov, ktorí protestujú, a konštatuje, že jednou z ich obáv je kumulatívny vplyv dohôd o voľnom obchode na agropotravinársky sektor EÚ; kladie si otázku, či dohody o voľnom obchode nespôsobujú to, že agropotravinárski výrobcovia z EÚ sa ocitajú v konkurenčnej nevýhode vzhľadom na rozdiely v sociálnych, zdravotníckych, pracovných, environmentálnych normách a normách v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré platia v tretích krajinách; preto vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila svoju najnovšiu správu o kumulatívnom vplyve prebiehajúcich a budúcich obchodných dohôd, a vyzýva na uplatňovanie zásad reciprocity a súladu v prípade poľnohospodárskych výrobkov a na ochranu zraniteľných sektorov pri budúcich a prebiehajúcich obchodných rokovaniach, pričom treba zabezpečiť, aby sa vykonali všetky potrebné inšpekcie;

78.  víta návrh nariadenia o programe pre jednotný trh a konkrétnejšie víta opatrenia týkajúce sa potravinového reťazca podporované v rámci tohto programu, ako sú veterinárne a fytosanitárne opatrenia zamerané na riešenie krízových situácií v oblasti zdravia zvierat a rastlín; naliehavo vyzýva Radu a Európsky parlament, aby urýchlene uzatvorili rokovania a prijali toto nariadenie;

79.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa včas finalizovali dva návrhy Komisie, ktoré sa týkajú prechodných nariadení, aby sa zabránilo oneskoreniam a komplikáciám, ktoré by mohli viesť k nestabilite trhov;

80.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa v rámci GR AGRI zachovali všetky právomoci týkajúce sa uplatňovania článkov 209 a 210 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a štátnej pomoci použitej na podporu rozvoja odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vidieckych oblastí, čím by sa zabezpečilo know-how potrebné na riešenie a koordináciu otázok v tejto oblasti, čo je potrebné vzhľadom na špecifický charakter týchto odvetví a je plne v súlade s cieľmi a podporou poskytovanou v rámci SPP;

81.  vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci aj naďalej venovala osobitnú pozornosť poskytovaniu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä v prípade izolovaných, vzdialených alebo okrajových regiónov a ostrovov v Únii; je si vedomý určitých ťažkostí pri uplatňovaní predpisov Almuniovho balíka v prípade určitých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako je odvetvie poštových služieb, ktorého verejnoprávne poslanie sa môže v súlade s európskym právom vymedziť a organizovať na vnútroštátnej úrovni;

82.  pripomína, že je potrebné vytvoriť plán pre lepšie cielenú štátnu pomoc, najmä pre poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vrátane energie, dopravy alebo telekomunikácií;

83.  pripomína svoju požiadavku, aby boli banícke regióny uznané ako podporované oblasti, aby sa pravidlá pomoci EÚ mohli prispôsobiť tak, aby umožnili prijatie opatrení zameraných na nevyhnutné štrukturálne zmeny, a to až do prijatia jasných záväzkov od spoločností pôsobiacich v týchto regiónoch, aby prijali konkrétne opatrenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a cieľov EÚ v oblasti klímy; pripomína, že tieto činnosti, ktoré sú tradične súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov, by nemali byť predmetom privilegovaného zaobchádzania v oblasti štátnej pomoci;

84.  víta, že Komisia do svojho cieleného preskúmania všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách(18) zahrnula rozšírenie tohto systému na projekty Európskej územnej spolupráce (známe aj ako Interreg);

85.  vyjadruje znepokojenie nad asymetrickým zaobchádzaním s operáciami financovanými EÚ podľa toho, či sú na strane EÚ podporované prostriedkami politiky súdržnosti alebo inými fondmi alebo programami EÚ, ako sú Horizont 2020/Horizont Európa alebo EFSI2.0/InvestEU, ako navrhuje Komisia vo svojom preskúmaní všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách; je presvedčený, že by sa pre projekty, ktoré majú podobný charakter, ale rôzne zdroje financovania, mali zachovať rovnaké podmienky, pretože inak by to viedlo k uprednostňovaniu určitých systémov financovania a vylúčeniu ďalších;

Venovať väčšiu pozornosť občanom prostredníctvom Európskeho parlamentu

86.  žiada, aby sa v politike hospodárskej súťaže – bez toho, aby sa zmenila zmluva – pravidelne uplatňoval riadny legislatívny postup, ako to je v prípade smernice o žalobách o náhradu škody(19) a smernice o ESHS+;

87.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o vykonávaní a monitorovaní dohôd o spolupráci v oblasti hospodárskej súťaže a o preverovaní priamych zahraničných investícií; vyzýva Komisiu, aby zachovala vysoké normy transparentnosti;

88.  zdôrazňuje svoje želanie zohrávať významnejšiu úlohu pri určovaní a vytváraní všeobecného rámca politiky hospodárskej súťaže; poznamenáva, že Európsky parlament by mal byť vo väčšej miere zapojený ako pozorovateľ do činnosti pracovných skupín a expertných skupín, ako je Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž, aby získal lepšie poznatky o tejto záležitosti a bol informovaný o aktuálnom vývoji s cieľom lepšie sa pripraviť na svoju úlohu spoluzákonodarcu; vyzýva Komisiu, aby zapojila Európsky parlament najmä do navrhovania právne nezáväzných nástrojov, ako sú oznámenia a usmernenia;

89.  vyzýva Komisiu, aby organizovala viacodvetvové a medziinštitucionálne fóra, do ktorých by sa zapájal priemysel, národné regulačné orgány vrátane orgánov pre ochranu osobných údajov, združenia spotrebiteľov a ďalšie zainteresované strany, aby sa odstránila roztrieštenosť v politike hospodárskej súťaže;

90.  zdôrazňuje, že súčasný formulár sťažnosti týkajúci sa prípadov štátnej pomoci si vyžaduje mnoho konkrétnych podrobností o tom, kedy bola štátna pomoc poskytnutá, čo bežní občania nemôžu vedieť; vyzýva preto Komisiu, aby formulár sťažnosti zjednodušila, aby sťažnosti mohli predkladať aj bežní občania;

91.  s poľutovaním konštatuje, že počas vyšetrovania podaných sťažností, ktoré viedla Komisia, nebol poskytnutý dostatok informácií; žiada Komisiu, aby dala sťažovateľovi potvrdenie o prijatí a oznámenie o začatí vyšetrovania vrátane očakávanej dĺžky vyšetrovania;

92.  pripomína význam koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila hodnotenie vykonávania smernice o ESHS+; pripomína, že v prílohe k smernici o ESHS+ Komisia uvádza, že „dočasné opatrenia môžu byť pre orgány na ochranu hospodárskej súťaže kľúčovým nástrojom na zabezpečenie toho, aby sa počas vyšetrovania nenarušila hospodárska súťaž“; pripomína, že je nutné posúdiť, či existujú prostriedky na zjednodušenie prijímania dočasných opatrení v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž, a to do dvoch rokov od dátumu transpozície tejto smernice, s cieľom umožniť orgánom na ochranu hospodárskej súťaže účinnejšie riešiť vývoj na rýchlo napredujúcich trhoch;

93.  poukazuje na to, že politická nezávislosť orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie nestrannosti a dôveryhodnosti politiky hospodárskej súťaže; uznáva, že zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže si vyžaduje verejnú kontrolu lobizmu vo všetkých inštitúciách EÚ; preto opakuje svoju výzvu na posilnenie úniového registra transparentnosti; trvá na tom, aby sa v súlade s medziinštitucionálnou dohodou s Európskym parlamentom uskutočňovala pravidelnejšia výmena informácií s Komisiou; vyzýva výkonnú podpredsedníčku pre hospodársku súťaž, aby bola v úzkom kontakte s výborom ECON a jeho pracovnou skupinou pre hospodársku súťaž, ktorá je vhodným miestom na nadviazanie pravidelnejšieho dialógu;

94.  pripomína, že výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre Európu pripravenú na digitálny vek sa na svojom vypočutí 8. októbra 2019 zaviazala, že bude dôsledne oddeľovať svoje rezorty digitálnej politiky a hospodárskej súťaže;

Reakcie politiky hospodárskej súťaže na ochorenie COVID-19

95.  víta rýchlu reakciu Komisie, prijatie dočasného rámca štátnej pomoci na podporu, dvoch zmien a podmienok, ktoré stanovuje na pomoc spoločnostiam postihnutým krízou; podporuje Komisiu a členské štáty pri uplatňovaní plnej flexibility, ktorú umožňuje dočasný rámec štátnej pomoci počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

96.  podporuje uplatňovanie dočasného rámca štátnej pomoci tak dlho, ako to počas obdobia obnovy bude potrebné; vyzýva Komisiu, aby včas vyhodnotila potrebu predĺžiť tento dočasný rámec na obdobie po roku 2020;

97.  víta podmienky stanovené v druhej zmene dočasného rámca o rekapitalizácii pomoci pre spoločnosti, najmä pokiaľ ide o zákaz vyplácania dividend, spätného odkupovania akcií a prideľovania bonusov bankám a iným spoločnostiam, ako aj ochranu proti predátorským opatreniam voči iným firmám v EÚ, ktoré získali štátnu pomoc;

98.  víta skutočnosť, že štátna pomoc poskytnutá bankám ako súčasť dočasného rámca štátnej pomoci zabezpečuje financovanie hospodárstva a pomáha zaručiť finančnú stabilitu, pričom funguje v medziach pevného platného legislatívneho rámca stanoveného v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a pravidlách pre riešenie krízových situácií;

99.  zdôrazňuje riziko narušenia trhu a vytvorenia nerovnakých podmienok v dôsledku nárastu rozdielov v úrovni podpory formou štátnej pomoci od členských štátov; berie na vedomie nástroj na podporu platobnej schopnosti, ktorý je súčasťou plánu obnovy EÚ novej generácie s cieľom riešiť riziká, ktoré tieto rozdiely predstavujú pre integritu jednotného trhu;

100.  víta poskytnuté mimoriadne finančné prostriedky a štátnu pomoc na podporu podnikov a pracovníkov pri prekonávaní hospodárskych dôsledkov pandémie; vyzýva Komisiu, aby stanovila spoločné minimálne štandardy s cieľom špecifikovať požiadavku, aby spoločnosti, ktoré dostávajú finančnú pomoc, dodržiavali kritériá ESG a transparentnosti zdaňovania, s cieľom vyvarovať sa rozdielnych vnútroštátnych kritérií, ktoré by viedli k ďalším nezrovnalostiam, a preukázať, ako sa prijatá verejná podpora využíva na zosúladenie ich činnosti s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a s Parížskou dohodou; pripomína, že pomoc by sa mala poskytnúť len na pokrytie strát vzniknutých v dôsledku ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že štátna pomoc by sa mala poskytovať len spoločnostiam, ktoré čelia bezprostredným dosahom ochorenia COVID-19, a nie tým, ktoré neboli finančne zdravé už pred krízou; naliehavo žiada, aby spoločnosti registrované v daňových rajoch mali zákaz prístupu k štátnej pomoci alebo balíkom finančnej podpory, ak sa nezaviažu zmeniť svoje správanie;

101.  víta oznámenie Komisie o dočasnom rámci na posudzovanie protimonopolných otázok týkajúcich sa obchodnej spolupráce v reakcii na súčasný výskyt ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že Komisia vydala prvý odporúčací list od roku 2003; zdôrazňuje, že táto kríza upozornila na potrebu rýchlych a účinných reakcií v rýchlo sa meniacom prostredí, a zdôrazňuje aj prínos participatívnych protimonopolných opatrení a poskytnutie právnej istoty spoločnostiam pri nadväzovaní hospodárskej spolupráce v kľúčových strategických odvetviach;

102.  v súvislosti s dosahom pandémie zdôrazňuje, že treba posilniť hospodársku odolnosť kľúčových európskych odvetví, ktoré výskumom a inováciami posilnia naše hospodárske oživenie; vyzýva Komisiu, aby pri revízii oznámenia o vymedzení trhu z roku 1997 zvolila dynamickejší prístup a za základný prvok analýzy relevantného trhu, pokiaľ ide o kontrolu koncentrácií v EÚ, stanovila inovačné kritériá; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho preskúmania vhodnosti posúdila možnosť zaujať priaznivejší postoj k dohodám o spolupráci a výskume a vývoji;

103.  zdôrazňuje, že vplyvom pandémie sa zvýšila zraniteľnosť spoločností voči ponukám zo zahraničia; konštatuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila nedostatky v dodávateľských reťazcoch EÚ a nedostatočnú strategickú suverenitu EÚ v oblastiach, ako sú zdravotnícke výrobky alebo potraviny, a potrebu chrániť kritické spoločnosti a aktíva EÚ pred nepriateľským prevzatím zo strany veľkých dominantných subjektov;

104.  zdôrazňuje, že najvyššou prioritou je zintenzívniť úsilie EÚ v dôraznom boji proti nekalej hospodárskej súťaži a nepriateľskému správaniu zo strany zahraničných štátnych podnikov alebo spoločností prepojených na vládu voči zraniteľným európskym spoločnostiam, ktoré zápasia o prežitie hospodárskeho poklesu vyvolaného pandémiou ochorenia COVID-19, keďže takéto správanie má za cieľ prevziať kontrolu nad kľúčovými európskymi technológiami, infraštruktúrou a odbornými znalosťami; vyzýva preto Komisiu, aby okamžite navrhla dočasný zákaz prevzatí európskych spoločností zo strany zahraničných štátnych podnikov alebo spoločností prepojených na vládu z tretích krajín;

105.  víta iniciatívy platforiem sociálnych médií bojovať proti falošným správam a šíriť oficiálne informácie Svetovej zdravotníckej organizácie o ochorení COVID-19 cez svoje platformy; varuje však pred týmito platformami, ktorých trhová sila bola významná už pred krízou; podporuje výzvu Komisie na vypracovanie štúdie o platformách so značnými sieťovými účinkami v úlohe strážnikov ako súčasti nadchádzajúceho rámcového návrhu regulácie ex ante za predpokladu, že to nepovedie k ďalším oneskoreniam; vyzýva Komisiu, aby zakázala platformám zobrazovať mikrocielené reklamy a aby sa zvýšila transparentnosť pre používateľov; podporuje spoluprácu na vývoji aplikácií na sledovanie kontaktov významných mimoeurópskych subjektov na trhu s operačnými systémami smartfónov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zber údajov nebude posilňovať trhovú silu niekoľkých dominantných aktérov;

106.  zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 predstavuje existenčné riziko pre nebývalý počet podnikov v celej EÚ a spôsobila obrovský nárast miery nezamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je koncept obrany podnikov v úpadku vhodný na účely súčasnej krízy; je pevne presvedčený, že politika hospodárskej súťaže a priemyselná politika môžu spoločne pomôcť vybudovať európsku suverenitu udržateľným spôsobom; víta stratégiu priemyselnej politiky Komisie;

107.  uznáva efektívnu a účinnú prácu, ktorú Komisia vykonala počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že vzhľadom na výnimočné okolnosti musel byť značný počet ľudských zdrojov presunutý na monitorovanie štátnej pomoci; žiada viac informácií o aktuálnej situácii, pokiaľ ide o ľudské zdroje generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, a ich vývoj počas tohto funkčného obdobia;

108.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament lepšie informovala o svojej prebiehajúcej práci, najmä o revízii vymedzenia relevantného trhu a revízii usmernení o štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu podrobné hodnotenie s uvedením rozdelenia celkovej sumy štátnej pomoci povolenej v dočasnom rámci štátnej pomoci podľa jednotlivých členských štátov, odvetví a typov schválenej pomoci (granty, záruky atď.), ako aj všetky dodatočné podmienky zavedené členskými štátmi; domnieva sa, že podrobné súhrnné hodnotenie by poslancom Európskeho parlamentu umožnilo získať prehľad o hospodárskych opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni, ako aj konkrétne informácie o druhu pomoci, druhu príjemcov, prípadne o spôsobe ich schvaľovania; zdôrazňuje, že hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci, ktorá obsahuje niekoľko tabuliek a grafov štátnej pomoci a ich vplyvu na vnútorný trh, by sa mala včas aktualizovať;

109.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade po kríze predložila oznámenie o vplyve pandémie ochorenia COVID-19 na hospodársku súťaž na trhu a na presadzovanie práva hospodárskej súťaže, integritu jednotného trhu a budúcnosť politiky hospodárskej súťaže;

110.  vyzýva Komisiu, aby stanovila, že banky, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci, majú povinnosť zachovať svoje retailové bankové služby/bankové služby pre spotrebiteľov v plnom rozsahu, a aby zabezpečila, že banky nebudú môcť využívať krízu spôsobenú ochorením COVID-19 ako zámienku na trvalé obmedzenie takýchto služieb;

o
o   o

111.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, národným parlamentom a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0062. (2) Ú. v. EÚ C 247, 23.7.2019, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 11, 14.1.2019, s. 3. (4) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57. (5) Ú. v. EÚ C 372, 9.12.1997, s. 5. (6) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/International_trade_in_goods_by_enterprise_size (7) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 65. (9) Ú. v. EÚ C 267, 22.10.2008, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. (11) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190. (12) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1. (13) https://data.worldbank.org/indicator/FR.INR.LNDP?locations=RO&most_recent_value_desc=false (14) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671. (15) Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1. (16) Ú. v. EÚ C 213, 8.9.2009, s. 9. (17) Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 59. (18) Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1. (19) Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1.