Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 41, 42, 43, 44, 45 a 46,

–  so zreteľom na správu OECD a klubu sahelského regiónu a západnej Afriky zo 14. februára 2020 s názvom Geografia konfliktu v severnej a západnej Afrike,

–  so zreteľom na správu Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru s názvom Trendy v celosvetových výdavkoch na zbrojenie (Trends in World Military Expenditure), 2019 (uverejnenú v apríli 2020),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady s členskými štátmi skupiny G5 Sahel z 28. apríla 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/253 z 25. februára 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2018/906, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre región Sahel(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vedúcich členských štátov skupiny G5 Sahel a prezidenta Francúzskej republiky na samite, ktorý sa konal 13. januára 2020 v Pau vo Francúzsku (vyhlásenie z Pau),

–  so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre región Sahel na roky 2015 – 2020 z 20. apríla 2015, akčnom pláne EÚ pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020 zo 16. marca 2015 a o Africkom rohu/Červenom mori z 25. júna 2018,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325/1820 a na jej nadväzujúce rezolúcie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o stratégii EÚ pre región Afrického rohu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 s názvom Operácie na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2018 o Somálsku(4),

–  so zreteľom na stratégiu pre rozvoj a bezpečnosť krajín G5 Sahel zo septembra 2016, rámec pre integrované prioritné činnosti z februára 2020, Sahelskú alianciu a Partnerstvo pre bezpečnosť a stabilitu v regióne Sahel,

–  so zreteľom na dokument Rady s názvom Koncepcia EÚ týkajúca sa podpory reformy sektora bezpečnosti v rámci EBOP z 13. októbra 2005, oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Koncepcia podpory Európskeho spoločenstva reforme sektora bezpečnosti (COM(2006)0253), spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti (JOIN(2016)0031) a závery Rady o celoeurópskom strategickom rámci pre podporu reformy sektora bezpečnosti zo 14. novembra 2016,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a s osobitným zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 16 zameraný na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí)(5),

–  so zreteľom na strategický rámec pre oblasť Afrického rohu z 14. novembra 2011 a na regionálny akčný plán EÚ pre oblasť Afrického rohu na roky 2015 – 2020 z 26. októbra 2015,

–  so zreteľom na žiadosť generálneho tajomníka OSN o celosvetové prímerie v nadväznosti na vypuknutie koronavírusu (COVID-19),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre Guinejský záliv zo 17. marca 2014,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť bezpečnosti a rozvoja v regióne Sahel z 21. marca 2011, ktorú na žiadosť Rady predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia,

–  so zreteľom na každoročné spoločné konzultačné spoločné konzultačné schôdze Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie a Politického a bezpečnostného výboru Európskej únie,

–  so zreteľom na dokument zo 14. júna 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie podpory, ktorú EÚ prostredníctvom SBOP poskytuje operáciám OSN na udržiavanie mieru, a na dokument z 27. marca 2015 s názvom Posilnenie strategického partnerstva EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia: priority na obdobie 2015 – 2018,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky (JAES) prijatú na 2. samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone, a na plán súvisiaci s JAES na roky 2014 – 2017, ktorý bol prijatý na 4. samite EÚ – Afrika usporiadanom 2. a 3. apríla 2014 v Bruseli,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3 s názvom Efektívnosť a účinnosť príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom z 25. mája 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o 10. výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti(6),

–  so zreteľom na strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti z 10. decembra 2018, a na jej akčný plán na roky 2019 – 2024 z 5. júla 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof(7),

–  so zreteľom na správy Programu OSN pre životné prostredie za roky 2011 a 2012 s názvom Zabezpečenie živobytia: zmena klímy, migrácia a konflikt v Saheli,

–  so zreteľom na dokument Rady z 10. novembra 2009 s názvom Koncepcia posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(9) a o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(10),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0129/2020),

A.  keďže rozvoj a udržateľný mier sa dosiahnu len riešením základných príčin chudoby a hladu; keďže bezpečnosť je podmienkou rozvoja; keďže bezpečnosť ľudí je podmienkou trvalého mieru a stability; keďže silná súvislosť medzi bezpečnosťou, rozvojom a humanitárnymi intervenciami je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj regiónov Sahel, západná Afrika a Africký roh; keďže bez rozvoja a odstraňovania chudoby nebude mier udržateľný; keďže bezpečnosť v regióne Sahelu a Sahary a Afrického rohu sa postupne zhoršila a EÚ nebola svojimi opatreniami schopná primerane reagovať na túto krízu, a to najmä v dôsledku obmedzení mandátu a operability;

B.  keďže južné strategické prostredie EÚ je nestabilné; keďže čelí mnohým výzvam, najmä ozbrojeným konfliktom na južných hraniciach európskeho kontinentu a džihádistickému terorizmu; keďže nestabilita v tomto regióne má priamy vplyv na bezpečnosť Európy a jej občanov, ako aj na stabilitu na vonkajších hraniciach Európy;

C.  keďže bezpečnosť a stabilita Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu musí byť strategickým cieľom spolupráce EÚ s vládami v južnom susedstve;

D.  keďže mandáty misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len “SBOP“) sú komplexné a ich cieľom je okrem iného podporiť reformu bezpečnostného sektora, presadzovať reformu súdnictva a posilniť vojenský a policajný výcvik, ako aj zlepšiť dohľad;

E.  keďže EÚ je odhodlaná chrániť bezpečnosť a rozvoj regiónu Sahel ako hlavný partner prostredníctvom integrovaného prístupu zameraného na politický a diplomatický dialóg a rozvojovú a humanitárnu podporu;

F.  keďže iniciatíva Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), ktorá vyústila do revízie nástroja na podporu stability a mieru (ICSP+) v roku 2017, umožnila financovanie vzdelávacích opatrení, ako aj dodávky nesmrtiaceho vybavenia ozbrojeným silám tretích krajín;

G.  keďže členské štáty sú povinné zabezpečiť pre misie potrebný personál, nedostatky, ktoré ešte zhoršuje pandémia COVID-19, znamenajú, že počet zamestnancov EÚ na misiách sa znižuje zo zdravotných dôvodov;

H.  keďže od Atlantického oceánu na západe po Červené more a Indický oceán na východe zápasí veľa afrických štátov s problémami, ako je destabilizácia tradičného poľnohospodársko-pastierskeho spôsobu života v dôsledku zmeny klímy, využívania prírodných zdrojov, nedostatočnej potravinovej a výživovej bezpečnosti, chýbajúceho prístupu k základným sociálnym službám, nevhodných poľnohospodárskych modelov, rastu populácie a tlaku na prírodné a environmentálne zdroje, napríklad odlesňovanie; keďže ďalším veľkým problémom je vznik nových foriem mafiánskej ekonomiky vrátane obchodovania s ľuďmi, migrantmi a drogami, pašovania predmetov kultúrnej povahy a voľne žijúcich zvierat a rastlín, a nekontrolovaného vývozu zlata a nerastov z ložísk, ktoré spolu s slabými inštitúciami a nedostatočnou transparentnosťou, nečinnosťou verejnej správy, rastúcimi nerovnosťami, nedôverou k vládam a korupciou vo viacerých štátnych správach prispievajú k vzniku hybridných štruktúr medzi ozbrojenými skupinami, priekupníkmi a tradičnými komunitami a regionálnych konfliktov, pričom v reakcii na to sa zjavuje neprijateľný fenomén džihádistického náboženského extrémizmu, ktorý príslušným spoločnostiam ponúka chybné riešenia a vzostup radikalizácie;

I.  keďže povaha bezpečnostných výziev, násilných konfliktov a politického násilia sa v jednotlivých afrických regiónoch, krajinách a provinciách líši; keďže v regiónoch Sahel alebo Africký roh spôsobujú veľké obete, najmä medzi civilistami, ozbrojené islamistické skupiny a terorizmus, ale v menšej miere aj bezpečnostné sily, rôzne zločinecké skupiny a milície; keďže situácia je veľmi odlišná vo väčšine z 19 krajín západnej Afriky, kde niektoré krajiny zažívajú trvalú stabilitu a bezpečnosť, zatiaľ čo iné zažívajú politické násilie alebo etnické konflikty;

J.  keďže 3 471 oznámených násilných udalostí súviselo v minulom roku s týmito skupinami; keďže počet úmrtí, ktoré boli zaznamenané v dôsledku činnosti afrických militantných islamistických skupín, sa takisto v minulom roku zvýšil o 7 % na odhadovaných 10 460 úmrtí;

K.  keďže teroristické aktivity sú vo veľkej miere sústredené do piatich hlavných oblastí zahŕňajúcich Somálsko, oblasť Čadského jazera, Sahel vrátane menších, ale pretrvávajúcich hrozieb v severnej Afrike a na západnom pobreží Indického oceánu; keďže región Sahel v roku 2019 zaznamenal najrýchlejší vzostup násilnej extrémistickej činnosti zo všetkých regiónov; keďže každá oblasť má svoju jedinečnú dynamiku a vyžaduje si jedinečný regionálny prístup;

L.  keďže lídri EÚ a skupiny G5 Sahel vyjadrili hlboké znepokojenie nad vzostupom terorizmu a zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v regióne Sahel; keďže terorizmus vytvára zvýšený tlak na krajiny skupiny G5 Sahel a ich susedstvo; keďže terorizmus zhoršuje miestne politické, etnické a náboženské napätie a je živený zločineckými a fundamentalistickými zoskupeniami, sociálno-ekonomickými problémami, slabou správou vecí verejných a v niektorých prípadoch bezpečnostnými a obrannými silami;

M.  keďže teroristické útoky namierené proti civilnému obyvateľstvu, štátnym inštitúciám a zástupcom, bezpečnostným a obranným silám a infraštruktúre narušujú sociálnu súdržnosť, a keďže teroristické skupiny na tento účel využívajú aj existujúce konflikty na miestnej úrovni;

N.  keďže všetky tieto výzvy výrazne ovplyvnili stabilitu a mier miestnych spoločenstiev a tradičný poriadok založený na kompromisoch a morálnej autorite starších a tradičných vodcov, čo sa nahrádza dominantným postavením ozbrojených skupín prevádzačov a teroristov;

O.  keďže je nevyhnutné vytvoriť bezpečnostné podmienky, ktoré sú potrebné na obnovu základných štruktúr štátu, najmä v najodľahlejších regiónoch, v ktorých sa občania cítia najviac opustení;

P.  keďže teroristické a zločinecké útoky majú tendenciu zameriavať sa na civilné obyvateľstvo, zástupcov štátov, bezpečnostné a obranné sily a socioekonomickú infraštruktúru, čím ohrozujú sociálnu a komunitnú súdržnosť a integráciu;

Q.  keďže Sahel je jedným z regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté šírením nelegálnych ručných zbraní, a keďže tieto neevidované a väčšinou nezákonne držané zbrane nielenže ohrozujú bezpečnosť komunít, ale používajú ich aj nebezpečné nadnárodné zločinecké siete zapojené do rôznych foriem nelegálneho obchodovania vrátane obchodovania so zbraňami, ľuďmi a nelegálnymi drogami;

R.  keďže podľa nových údajov zo Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI:

S.  keďže vojenský vplyv Ruska v Afrike spočíva v predaji zbraní, rozmiestňovaní žoldnierov a politických poradcov, dohodách o bezpečnosti a výcvikových programoch pre nestabilné krajiny;

T.  keďže každý rok sa zo západoafrických krajín prostredníctvom Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“) pašuje na Blízky východ zlato za miliardy USD; keďže podľa Organizácie Spojených národov somálska extrémistická skupina aš-Šabáb generuje milióny dolárov príjmov z vývozu uhlia do Iránu a následne do SAE, čo je v rozpore so sankciami OSN;

U.  keďže chudoba, nedostatok vzdelania, nezamestnanosť, konflikty, krízy a neistota spolu s inými faktormi, ako sú zlyhávajúce štáty, zlá správa vecí verejných a korupcia, ovplyvňujú najmä mladých ľudí a ponúkané príležitosti, pričom mnohí z nich utekajú a opúšťajú svoje domovy a rodiny pre bezpečnejšie regióny alebo iné kontinenty, čím riskujú svoje životy;

V.  keďže uvedené problémy sa ešte zhoršia z dôvodu pandémie COVID-19 a kvôli zhoršujúcim sa účinkom zmeny klímy; keďže Komisia oznámila ďalších 194 miliónov EUR na podporu bezpečnosti, stability a odolnosti v regióne Sahel;

W.  keďže hrozba militantných islamistických skupín v Afrike nemá jednotný charakter, ale zahŕňa činnosť neustále sa meniacej zmesi približne dvoch desiatok skupín, ktoré aktívne pôsobia v 14 krajinách;

X.  keďže EÚ uskutočnila tri vojenské misie a operácie SBOP zamerané na výcvik a poradenstvo pre ozbrojené sily Somálska (výcviková misia EÚ (EUTM), Somálsko – 2010), Mali (EUTM Mali – 2013) a Stredoafrickej republiky (EUTM CAR – 2016), jednu námornú vojenskú operáciu (námorná vojenská operácia EÚ (EUNAVFOR) ATALANTA – 2009) a tri civilné misie zamerané na výcvik a poradenstvo pre vnútorné bezpečnostné sily v Mali (misia EÚ na budovanie kapacít (EUCAP) Sahel Mali – 2012), Niger (EUCAP Sahel Niger – 2014), Somálsko (EUCAP Somalia – 2014) a projekt GAR-SI Sahel a vytvorila a čoskoro spustí poradnú misiu (EUAM) v Stredoafrickej republike;

Y.  keďže viaceré vojenské vysunuté pracoviská jednotlivých krajín, napríklad Francúzska a Spojených štátov amerických, poskytujú miestnym partnerom bezpečnostnú pomoc pri vykonávaní protiteroristických a iných operácií; keďže súbežne s politickými riešeniami sú snahy o budovanie štátu a rozvojové iniciatívy kľúčové pre porazenie teroristických skupín a prispievajú k budovaniu regionálnej stability;

Z.  keďže na zastavenie šírenia tejto hrozby do iných regiónov a na iné kontinenty vrátane Európy je potrebný trvalý tlak na teroristov;

AA.  keďže za posledné desaťročie africké bezpečnostné inštitúcie nasadili desaťtisíce ľudí v mierových operáciách na africkej pôde, čo dokazuje skutočnú vôľu prispievať ku správe bezpečnostných záležitostí na ich kontinente;

AB.  keďže EÚ tiež podporuje zavedenie spoločných ozbrojených síl skupiny G5 Sahel ako kľúčový nástroj v boji proti terorizmu nevyhnutný na boj proti terorizmu, džihádistickým aktivitám a bezpečnostným hrozbám a na zlepšenie regionálnej bezpečnosti;

AC.  keďže pokračujúca operačná činnosť kľúčových regionálnych bezpečnostných aktérov, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Východoafrické pohotovostné sily (Eastern Africa Standby Force, EASF) a africké pohotovostné sily Africkej únie, sa prekrýva so záujmom EÚ pomôcť krajinám, ktoré majú ťažkosti, zabezpečiť mier a prosperitu ich občanom;

AD.  keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi krajinami regiónu Sahel, západnej Afriky a Afrického rohu sú nevyhnutné na udržanie a posilnenie stability v týchto regiónoch;

AE.  keďže Africká únia je naďalej kľúčovým partnerom pri úsilí EÚ o mier a stabilitu;

AF.  keďže Africká únia na svojom výročnom samite vo februári 2020 oznámila plány vyslať 3 000 vojakov do regiónu Sahel na podporu skupiny G5 Sahel v boji proti ozbrojeným skupinám;

AG.  keďže od roku 2017 EÚ uplatňovala proces regionalizácie svojich misií SBOP, ktorý má okrem podpory spolupráce so skupinou G5 Sahel za cieľ lepšie identifikovať a vypĺňať medzery v cezhraničnej spolupráci v regiónoch;

AH.  keďže po rokoch osobitného výcviku sa udržateľnosť a účinnosť/akcieschopnosť uvedených misií EÚ aj OSN narušila z dôvodu obmedzení ich mandátu, výcvikových programov, plánov udržateľnosti a miestnej zodpovednosti, ako aj z dôvodu toho, že nedokážu poskytnúť potrebné vybavenie jednotkám, ktoré trénujú, a miestnym obranným silám, a to vrátane zbraní, munície a vozidiel; keďže treba zrevidovať mandát a účel misií EÚ, aby sa vypracovala analýza „poučení“, ktorá by sa použila na prispôsobenie súčasných a budúcich misií;

AI.  keďže pri každej odbornej príprave, financovaní či vybavovaní bezpečnostných síl v tretích krajinách by sa mali dodržiavať základné európske hodnoty a malo by sa pomáhať pri budovaní spoľahlivého sektora bezpečnosti, ktorý je v prvom rade zameraný na poskytovanie bezpečnostných výhod pre celé miestne obyvateľstvo pri dodržiavaní zásady právneho štátu, a najmä medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

AJ.  keďže tieto obmedzenia a absencia súdržnej a strategickej prítomnosti EÚ ovplyvňujú dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ, zatiaľ čo iní globálni aktéri zintenzívňujú svoje činnosti, vysielajú žoldnierov, budujú vlastné vojenské zariadenia a zvýšili dodávky zbraní a munície do krajín v regióne bez stanovenia pravidiel a v skutočnosti s cieľom posilniť prísne bilaterálne záujmy;

AK.  keďže v roku 2017 Čínska komunistická strana na národnom straníckom kongrese formálne prijala iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, s oznámenými investíciami až 8 biliónov USD do rozsiahlej siete dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry spájajúcej Európu, Afriku a Áziu; keďže Čína je významnou zainteresovanou stranou v africkom hospodárstve a významne ovplyvňuje mnohé aspekty záležitostí afrického kontinentu;

AL.  keďže za posledné desaťročie Spojené arabské emiráty postupne zvyšovali svoju prítomnosť v Africkom rohu a využívali rozvojové a humanitárne projekty na výrazné zvýšenie svojej geostrategickej viditeľnosti, najmä v Adenskom zálive; keďže Somálsko naliehavo vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala opatrenia proti výstavbe vojenskej základne SAE v Somalilande;

AM.  keďže Turecko si už roky buduje v Africkom rohu dôveru a snaží sa o zvýšenie svojho vplyvu, najmä v regióne Červeného mora; keďže turecké spoločnosti ešte stále riadia hlavný prístav a letisko v Mogadišu, ba dokonca poskytujú vojenský výcvik somálskym vládnym vojakom;

AN.  keďže námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády zriadilo svoju prvú zámorskú základňu v Džibutsku a keďže Čína drží vo forme dlhu viac než 70 % hrubého domáceho produktu Džibutska; keďže úvery z iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta spôsobujú, že sa zraniteľné, rozvojové krajiny chytajú do „dlhových pascí“, ktoré vyčerpávajú vládne rezervy a generácie daňových poplatníkov viažu k obrovským dlhom;

AO.  keďže ani somálska armáda, armáda Burkina, Mali ani ozbrojené sily Stredoafrickej republiky nenašli účinné riešenia a urputne sa snažia bojovať proti džihádistickým a ozbrojeným skupinám či udržať a zabezpečiť územie oslobodené s pomocou spriatelených medzinárodných síl, čo viedlo k tomu, že sa miestni obyvatelia cítia opustení a obávajú sa, že ich džihádisti alebo ozbrojené skupiny v Stredoafrickej republike obvinia zo spolupráce s vládou, keď sa vrátia a opätovne obsadia územie, z ktorého boli vyhostení;

AP.  keďže v dôsledku úsilia EÚ a NATO o medzinárodnú námornú bezpečnosť, ktoré slúži ako precedens pre európsku, africkú a transatlantickú bezpečnostnú spoluprácu, došlo k rozhodujúcemu poklesu pirátstva pri pobreží východnej aj západnej Afriky;

AQ.  keďže po rokoch účasti v uvedených civilných a vojenských misiách sa všeobecná situácia výrazne nezlepšila a teraz sa ukazuje trend, že sa napriek úsiliu ešte zhorší; keďže v dôsledku toho pretrváva niekoľko starých a nových výziev a preto je potrebné vykonávať komplexnú stratégiu s osobitným dôrazom na regióny, v ktorých sú slabé miesta a napätie najvyššie, aby sa dosiahol konečný cieľ regionálnej stability a presunula sa zodpovednosť za bezpečnosť do rúk Afričanov; keďže táto stratégia uspokojí naliehavú potrebu a pevné očakávania oboch aktérov na mieste a miestnych obyvateľov, a mala by riešiť podstatné príčiny krízy;

AR.  keďže otázka financovania misií a operácií SBOP je nevyhnutná pre udržateľnosť tejto politiky a keďže Európsky rozvojový fond prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku (ďalej len „APF“) a v budúcnosti prostredníctvom Európskeho mierového nástroja poskytuje Africkej únii podporu a okrem iného sa z nich financujú prevádzkové náklady vojenských mierových operácií v Afrike, najmä AMISOM v Somálsku; keďže Európsky mierový nástroj nahradí mechanizmus Athena na financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie SBOP a mierový nástroj pre Afriku poskytne EÚ nový nástroj na pružnejšie nasadenie vojenských operácií a výrazne zlepší možnosti bezpečnostnej pomoci partnerom; keďže konečný vplyv EPF ako nástroja na udržateľné riešenie násilných konfliktov a neistoty bude závisieť od toho, do akej miery sa dopĺňajú potrebné záruky a monitorovacie systémy, aby sa zabránilo možnému zneužitiu poskytovanej pomoci a aby sa zabezpečilo riadne zohľadnenie otázok zodpovednosti, ľudských práv a dodržiavania humanitárneho práva; keďže budúci Európsky mierový nástroj, ktorý by mal v roku 2021 nahradiť nástroj mierový nástroj pre Afriku, by mal rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti na partnerské štáty a umožniť dodávky vojenského vybavenia;

AS.  keďže je nevyhnutné, aby EÚ podporovala svojich partnerov v regiónoch Sahel a Sahara a v regióne Afrického rohu, ktoré čelia zvýšeným výzvam v ich boji proti ozbrojeným teroristickým skupinám vrátane džihádistov; keďže EÚ dokáže primeraným spôsobom reagovať tak, že poskytne krajinám v regióne potrebnú pomoc vrátane zbraní a munície v rámci Európskeho mierového nástroja; keďže Európsky mierový nástroj by sa mal bezodkladne schváliť s cieľom umožniť potrebnú vojenskú pomoc;

AT.  keďže teploty v regióne Sahel stúpajú 1,5-krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta a podľa Organizácie Spojených národov je okolo 80 % poľnohospodárskej pôdy v regióne Sahel znehodnotenej, pričom približne 50 miliónov ľudí závislých od chovu dobytka bojuje o územie; keďže podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) táto situácia vedie k potravinovej neistote a keďže majú problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti a čelia zložitým rozhodnutiam;

AU.  keďže účinky zmeny klímy sú rizikovým faktorom destabilizácie, násilia a konfliktov;

AV.  keďže podľa organizácie UNICEF prudké zvýšenie výskytu násilných útokov na verejné školy, únosov, prípadov zbitia a hrozieb smrťou učiteľom a študentom viedol k zatvoreniu viac ako 9 000 škôl v strednej a západnej Afrike, v dôsledku čoho takmer dva milióny detí zostali bez riadneho vzdelania;

AW.  keďže EÚ je naďalej vážne znepokojená zvýšeným počtom detí, ktoré verbujú a využívajú extrémistické skupiny ako detských vojakov;

AX.  keďže Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (ďalej len „UNODC“) informoval o znepokojujúcich nových trendoch v obchodovaní s drogami v tomto regióne, čo má nepriaznivý vplyv na správu, bezpečnosť, hospodársky rast a verejné zdravie; keďže podľa tohto úradu je 87 % všetkých globálne zaistených farmaceutických opioidov zaistených v západnej, strednej a severnej Afrike, a keďže UNODC uznáva úzke prepojenie medzi obchodovaním s drogami a financovaním ozbrojených skupín;

AY.  keďže v strategickom prístupe EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti sa zdôrazňuje potreba začlenenia hľadiska rodovej rovnosti do všetkých oblastí a činností v oblasti mieru a bezpečnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť politík EÚ;

AZ.  keďže útoky extrémistických skupín a eskalácia medzikomunitného násilia kvôli zdrojom ovplyvňujú prístup ku vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, pričom mnohé dievčatá sú najviac vystavené rôznym druhom zneužívania, fyzického aj sexuálneho;

BA.  keďže EÚ by mala strategicky posilniť svoju hospodársku prítomnosť v ešte väčšej miere vzhľadom na rastúcu prítomnosť iných cudzích mocností;

BB.  keďže komisár pre susedstvo a rozšírenie navrhol prerozdeliť, urýchliť a prioritne riešiť 3,25 miliardy EUR z existujúcich programov s cieľom reagovať na potreby súvisiace s koronavírusom v Afrike, vrátane 2,06 miliardy EUR pre subsaharskú Afriku;

BC.  keďže EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s národnými parlamentmi vrátane bezpečnostných a obranných výborov s cieľom zlepšiť kritické funkcie dohľadu nad vnútroštátnymi intervenciami a intervenciami vonkajšej bezpečnosti;

Opatrenia Európskej únie a jej členských štátov

1.  domnieva sa, že Komisia, Rada a podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) musia koordinovať rozvojové a bezpečnostné iniciatívy, do ktorých sú zapojení, ako súčasť integrovanej stratégie vedúcej k nezávislej africkej zodpovednosti za bezpečnostné a obranné záležitosti; domnieva sa, že Africká únia a africké štáty z tohto regiónu sú kľúčovými partnermi, s ktorými EÚ zmysluplne komunikuje s cieľom spoločne dosiahnuť udržateľný rozvoj a bezpečnosť ľudí; podporuje plány Africkej únie vyslať 3 000 vojakov na podporu skupiny G5 Sahel; vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty musia posilniť svoje kapacity, prehodnotiť svoje záväzky v oblasti bezpečnosti a obrany v regiónoch Sahel, západná Afrika a Africký roh vrátane poskytovaním vojenského vybavenia pri dodržiavaní zásady „neškodiť“;

2.  pripomína, že boj proti terorizmu závisí najmä od schopnosti dotknutých štátov zachovať silné a spoľahlivé inštitúcie a dobre zavedené základné služby vrátane kapacít v oblasti vnútornej bezpečnosti a súdnictva, v ktoré majú občania dôveru, najmä pokiaľ ide o trestné veci; domnieva sa, že bezpečnostná stratégia pre regióny Sahel, západná Afrika a Africký roh musí byť predovšetkým zameraná na riešenie základných príčin konfliktov v regióne, keďže odstránenie chudoby je kľúčom k udržateľnému mieru;

3.  žiada, aby sa obnovené vzťahy medzi EÚ a africkým kontinentom podporovali na základe solidarity a vzájomného rešpektu a prospechu, a to vždy v súlade so zásadami dodržiavania medzinárodného práva, národnej suverenity a rovnosti medzi stranami;

4.  domnieva sa, že všetky misie SBOP, operácie a iné akcie EÚ by mal koordinovať PK/VP v rámci právomoci Rady v súlade s článkom 43 ods. 2 Zmluvy o EÚ a že spoločný podporný koordinačný útvar (JSCC) by mal Komisii a PK/VP poskytovať viac poradenstva a mal by mať rozšírenú koordinačnú úlohu a mal by navrhnúť vedeniu centralizovanú civilno-vojenskú doktrínu, ktorá by posilnila kapacity výcvikových misií útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií a útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií a projektov;

5.  je pevne presvedčený, že EÚ by mala maximálne investovať do procesov zameraných na predchádzanie konfliktom, a to spustením veľkého počtu veľmi konkrétnych postupov a projektov v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia súbežne s ďalšími bezpečnostnými opatreniami; zdôrazňuje potrebu využívať aj prístupy, ktoré nie sú sústredené na štáty a ktorých cieľom je podpora stability a bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o napätie medzi komunitami; vyjadruje pevné presvedčenie, že v strednodobom a dlhodobom horizonte bude efektívna len bezpečnostná pomoc, v ktorej je ľudská bezpečnosť v centre záujmu;

6.  zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť misie a operácie SBOP, ako aj celkovú strategickú politiku EÚ v oblasti plánovania a komunikácie, aby sa zlepšila viditeľnosť činností EÚ;

7.  víta celkový záväzok EÚ voči regiónu Sahel, západnej Afrike a Africkému rohu a uznáva prínos týchto misií a operácií SBOP pre mier, bezpečnosť a medzinárodnú stabilitu; zdôrazňuje však potrebu prispôsobiť finančné a administratívne pravidlá, ako aj politické rozhodovacie procesy s cieľom rýchlejšie a operatívnejšie reagovať na krízy;

8.  opakuje svoju výzvu na vypracovanie bielej knihy o európskej obrane, v ktorej by sa navrhli a načrtli veľmi konkrétne scenáre možných vojenských intervencií EÚ a východiskových doktrín v súlade s vojenskými úlohami uvedenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

9.  oceňuje zamestnancov misií EÚ, ktorí napriek veľmi náročným podmienkam dosiahli veľmi dobré výsledky a dokazujú odhodlanie a profesionalitu;

10.  zdôrazňuje, že vzhľadom na závažné zhoršenie bezpečnostných podmienok v regióne a s cieľom odstrániť nedostatky v misiách a projektoch EÚ sa musí posilniť budovanie kapacít partnerov v sektore bezpečnosti, aby bolo možné primeranejšie reagovať na významné výzvy a vážne bezpečnostné podmienky v regióne, a to aj podporou tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach;

11.  podporuje spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. apríla 2015 s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – umožnenie partnerom predchádzať krízam a zvládať ich(11),

12.  víta návrh Komisie a prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania zamerané na vypracovanie nariadenia o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré zahŕňa všetky úlohy súčasného nástroja na podporu stability a mieru;

13.  víta návrh vysokého predstaviteľa, s podporou Komisie, na vytvorenie „Európskeho mierového nástroja“ (ďalej len „EPF“) v rámci SZBP na financovanie vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti obrany s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane vybavenia v rámci spoločného vojenského zoznamu EÚ, ktorý vyplní významnú medzeru v podpore EÚ, a spolu s NCICI umožní EÚ rýchlejšie a účinnejšie reagovať na bezpečnostné výzvy, a vyzýva na ich rýchle prijatie; pripomína, že cieľom EPF je začleniť mierový nástroj pre Afriku a vytvoriť komponent budovania kapacít, ktorý by umožnil poskytovanie vojenského materiálu partnerským krajinám vrátane zbraní a streliva pri plnom rešpektovaní spoločnej pozície, ľudských práv a humanitárneho práva a účinných ustanovení o transparentnosti, ktoré sú uvedené v odporúčaní z 28. marca 2019 o zriadení Európskeho mierového nástroja, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne vojenské prostriedky neposkytli príjemcom, ktorí sa dopúšťajú zneužívania, zverstiev a iných škôd voči civilnému obyvateľstvu; konštatuje, že od júna 2018 členské štáty pracujú na rozhodnutí Rady o zriadení EPF, a to s cieľom zriadiť ho najneskôr v januári 2021; v tejto súvislosti a vzhľadom na súčasnú situáciu v Afrike vyzýva Radu, aby tento návrh schválila a prijala bezodkladne potrebné rozhodnutie o vytvorení tohto nového nástroja na podporu vojenských spôsobilostí afrických ozbrojených síl, a:

14.  domnieva sa, že udržateľnosť, účinnosť a viditeľnosť civilných a vojenských misií EÚ v Afrike, napriek vysokému stupňu oddanosti a profesionálnosti zamestnancov, sú osobitne ohrozené nedostatkom miestnej zodpovednosti, plánov udržateľnosti a základného vybavenia v dotknutých krajinách, ako aj ich schopnosťou posilniť kapacitu partnerov;

15.  vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaistili preskúmanie všetkých nástrojov financovania s cieľom riešiť základné príčiny konfliktov a podporiť rozvoj bezpečnostných kapacít v postihnutých afrických krajinách podľa článkov 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a aj s ohľadom na veľmi vážne bezpečnostné krízy v sahelsko-saharskom regióne a vo východnej Afrike;

16.  víta návrh na posilnenie zásady partnerstva vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ, ktorý je uvedený v spoločnom oznámení s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004); vyzýva Komisiu, najmä PK/VP, aby iniciovala na mieru prispôsobené dvojstranné partnerstvá v oblasti transformácie pokrývajúce široké spektrum oblastí s prioritou v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva PK/VP, aby vyzdvihol krajiny dosahujúce pokrok v oblasti upevňovania demokracie a bezpečnosti ľudí a vyzval ich, aby sa pripojili k dvojstranným partnerstvám podľa zásady „viac za viac“; vyzýva PK/VP, aby okrem dvojstranných partnerstiev pomohol upevniť bezpečnostné funkcie subregionálnych organizácií, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Východoafrické spoločenstvo alebo Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC);

17.  odporúča, aby EÚ zvážila prispievanie na prevádzkové a logistické náklady na operácie národných ozbrojených síl Mauritánie, Mali, Burkiny Faso, Nigeru a Čadu proti terorizmu v rámci mierových operácií v sahelsko-saharskej oblasti a aby zaujala podobný prístup ako pri financovaní spoločných síl G5 Sahel a misie Africkej únie v Somálsku (AMISON); a konštatuje, že EPF by na tento účel mal byť vhodným nástrojom;

18.  nabáda na diskusiu o tom, či je vhodné, aby sa na existujúce programy výcviku uplatňovala rovnaká infraštruktúra pre obstarávanie vojenských zariadení vrátane zbraní, aká sa v súčasnosti uplatňuje na účely nasadenia a výcviku síl skupiny G5 Sahel vrátane finančnej podpory, ak je to potrebné;

19.  odporúča, aby bolo akékoľvek financovanie operácií budovania kapacít v afrických krajinách podmienené predložením spoločne dohodnutého plánu podpory prijímateľskou krajinou, ktorý zahŕňa školenia v oblasti reformy bezpečnostného sektora, ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a zásad právneho štátu s primeranými lehotami a ktorý sa dosiahne monitorovaním EÚ s možnosťou ďalších úprav v závislosti od vývoja situácie;

20.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysokým počtom prípadov veľmi vážneho porušovania ľudských práv zo strany bezpečnostných síl Mali, ktoré skúmala a nahlasovala viacrozmerná integrovaná stabilizačná misia OSN v Mali (MINUSMA);

21.  uznáva, že Mali má dôležitú úlohu pre stabilitu Sahelu, a stotožňuje sa s vážnymi obavami spoločenstva ECOWAS v súvislosti so štátnym prevratom v Mali 18. augusta 2020; zdôrazňuje, že ďalšia spolupráca s medzinárodným spoločenstvom, najmä s EÚ a OSN, a jeho podpora môže úspešne pokračovať len vtedy, ak sa podniknú viaceré dôležité kroky, konkrétne vytvorenie dobre pripraveného, funkčného, transparentného a stabilného volebného systému, ktorý zabezpečí dôveryhodné, slobodné a spravodlivé voľby a skutočne rovnaké podmienky pre politické strany; súhlasí s tým, že je potrebná inkluzívna prechodná vláda, ktorá musí zahŕňať všetky politické a sociálne skupiny a usilovať sa o ochranu ústavných práv a slobôd každého občana, pričom nikdy nesmie stratiť zo zreteľa súčasné naliehavé sociálne, bezpečnostné a hospodárske výzvy, ktoré si vyžadujú okamžité kroky ako reakciu na legitímne požiadavky obyvateľov, čo sa týka inkluzívneho a konštruktívneho dialógu o budúcom smerovaní ich krajiny; podporuje úsilie ESVČ prispieť k dosiahnutiu mierového a demokratického riešenia, ktorým sa v konečnom dôsledku obnoví trvalá stabilita a dôvera malijských občanov v ich inštitúcie a verejnú správu, ktoré by mali byť skutočne inkluzívne, bez korupcie a slúžiť všetkým občanom v ich snahách o prosperitu, mier, rozvoj, stabilitu a bezpečnosť;

22.  berie na vedomie hodnotiace správy OSN o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách; vyjadruje hlboké pohoršenie v súvislosti s alarmujúcim rozsahom týchto trestných činov a neschopnosťou postaviť páchateľov pred súd; je rovnako pohoršený obvineniami zo sexuálneho zneužívania detí vznesenými voči príslušníkom jednotiek EÚ a OSN, najmä v roku 2016 v Stredoafrickej republike, a požaduje spravodlivosť; naliehavo vyzýva OSN, členské štáty EÚ a orgány SBOP EÚ, aby bezodkladne a s maximálnou rozhodnosťou vyšetrili, trestne stíhali a odsúdili všetkých zamestnancov OSN, jednotlivých štátov a EÚ, ktorí spáchali sexuálne násilné činy; zdôrazňuje naliehavú potrebu zreformovania príslušných štruktúr tak, aby sa skoncovalo s beztrestnosťou personálu OSN a EÚ a zriadili sa funkčné a transparentné mechanizmy dohľadu a zodpovednosti; považuje za neprijateľné, že návrhy na začatie konania týkajúce sa prípadov údajného zneužívania zostávajú v súčasnosti i naďalej úplne dobrovoľné a závisia od krajiny, ktorá prispela vojenskými jednotkami; je presvedčený, že takéto závažné zločiny by sa dali obmedziť a dalo by sa im predchádzať aj výchovou a vzdelávaním; dôrazne pripomína naliehavú potrebu predchádzať takýmto trestným činom v budúcnosti aj preto, aby sa obnovila dôvera miestneho obyvateľstva voči medzinárodným mierovým jednotkám;

23.  žiada, aby sa nanovo vymedzil formát výcvikových misií EUTM Mali, EUTM CAR a EUTM Somalia s cieľom lepšie ich prispôsobiť skutočným potrebám ozbrojených síl a potrebám obyvateľstva prijímajúcich krajín, a to:

24.  zastáva názor, že posilnenie poradnej zložky niektorých misií (EUTM Somálsko) vo veliteľských štruktúrach miestnych síl umožňuje významne ovplyvniť vykonávanie operácií, a to aj v rámci mnohostranného systému vojenskej pomoci;

25.  domnieva sa, že EÚ by mala zaviesť riadny dohľad a pokračovať v účinných pravidelných hodnoteniach a strategických preskúmaniach civilných misií EUCAP Sahel Mali, EUCAP Sahel Niger, EUCAP Somalia a EUAM CAR, pričom by mala preskúmať ich mandát, rozpočet a ľudské zdroje a pokračovať v používaní monitorovacích systémov v rámci plánu vykonávania misií a referenčného porovnávania ako komplexného nástroja riadenia; vyjadruje presvedčenie, že misie by boli lepšie prispôsobené meniacej sa bezpečnostnej a politickej situácii, ak by boli prispôsobené miestnym potrebám a ak by sa zintenzívnila spolupráca s miestnymi partnermi, a tak by sa stali ešte funkčnejšími a účinnejšími a mohli by sa začleniť do širšieho úsilia o reformu sektora bezpečnosti v záujme bezpečnosti miestneho obyvateľstva; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa obrátila na Európsky parlament v súvislosti s výročnou správou o SBOP z roku 2019(12) a s hodnotením misií v Afrike Európskym parlamentom; opakuje kritiku toho, že neexistujú „žiadne vhodné ukazovatele na monitorovanie výsledkov misií EUCAP Niger a EUCAP Mali a že monitorovanie a hodnotenie činností misie nebolo primerané a nezameriavalo sa na dôsledky“; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby sa vrátili k tomu, ako Európsky parlament hodnotí vytváranie síl v rámci misie EUTM Somálsko;

26.  pripomína, že bezpečnostná situácia v Somálsku je veľmi znepokojujúca a že je vektorom destabilizácie v celom Africkom rohu aj mimo neho; domnieva sa, že federálna vláda Somálska nemôže plniť všetky svoje povinnosti a že somálska národná armáda ani napriek nedávnemu pokroku nie je stále schopná sama bojovať proti teroristickej činnosti aš-Šabáb; pripomína, že somálska armáda mala prevziať misiu AMISOM v decembri 2021; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný nový a komplexný program pomoci, a vyzýva EÚ, aby sa s Africkou úniou a somálskou vládou dohodla na pozícii k mechanizmu, ktorý sa má zaviesť po skončení misie AMISOM;

27.  domnieva sa, že kríza v Perzskom zálive má vážne dôsledky v Somálsku, kde SAE naďalej podporujú neskrývané opatrenia, ktoré priamo ohrozujú bezpečnosť a politické úspechy, ktoré sa doteraz v Somálsku dosiahli, čím sa vytvára národná nejednotnosť medzi federálnou vládou Somálska a federálnymi členskými štátmi v otázkach bezpečnosti, národných volieb a rozvoja, a žiada, aby sa tieto opatrenia ihneď zastavili;

28.  požaduje, aby malijskí signatári dohody o mieri a zmierení pre Mali, ktorá je výsledkom alžírskeho procesu, túto dohodu dodržiavali a vykonávali ju bez ďalšieho odkladu;

29.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojej finančnej podpore misie AMISOM počas prechodného obdobia v rámci mierového nástroja pre Afriku, zachovať prítomnosť troch, ale revidovaných vojenských či civilných misií a operácií EÚ (ATALANTA, EUTM Somalia a EUCAP Somalia), podporovať demokratické inštitúcie, pokračovať vo výcviku národnej armády a vytváraní transparentných, zodpovedných a demokraticky kontrolovaných bezpečnostných sektorov;

30.  vyzýva členské štáty EÚ, aby pomohla začať fungovať spoločným silám skupiny G5 Sahel, a to poskytnutím finančnej pomoci, vojenského vybavenia a výcviku, čo musí zahŕňať primerané záruky a zmierňujúce opatrenia, ako aj poskytnutím poradenstva v oblasti doktríny, plánovaných kapacít a riadenia; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebná silná a dôveryhodná policajná zložka; vyzýva partnerov, ktorí prijali záväzky na bruselskej konferencii darcov 22. februára 2018, aby ich urýchlene splnili;

31.  vyjadruje presvedčenie, že africké štáty musia prevziať zodpovednosť za plnenie svojich zvrchovaných povinností stabilizovať všetky oblasti oslobodené od džihádistických teroristov, zločineckých a ozbrojených skupín, priekupníkov a banditov s cieľom chrániť občanov poskytovaním základných služieb (administratíva, dodávky vody a energie, zdravotníctvo, spravodlivosť, vzdelávanie); keďže armáda alebo bezpečnostné sily by mali dočasne do prevzatia verejnej správy zabezpečiť náležité bezpečnostné prostredie a základné služby, vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu afrických štátov pri poskytovaní základných služieb;

32.  podporuje žiadosť Africkej únie adresovanú Organizácii Spojených národov, aby mala prístup k príspevkom na misie pod vedením Afriky a pod mandátom Bezpečnostnej rady OSN;

33.  zdôrazňuje, že je potrebná koordinácia s krajinami severnej Afriky, ako aj účinné opatrenia na podporu mieru a zmierenia v Líbyi s cieľom zabrániť tomu, aby sa stala ohniskom šírenia džihádizmu, teroristických, zločineckých a ozbrojených skupín, zbraní a obchodovania s ľuďmi; nabáda preto na mierové rozhovory 5 + 5 a vyzýva všetky krajiny, aby rešpektovali ducha berlínskej konferencie; vyjadruje nádej, že nedávne signály, čo sa týka prímeria a mieru v Líbyi, sa stanú skutočnosťou; v tejto súvislosti víta nedávne iniciatívy ESVČ a PK/VP, najmä jeho návštevu Líbye 1. septembra 2020, a zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu v procese mediácie;

34.  vyzýva EÚ, aby riešila pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a boj proti pašovaniu kultúrnych artefaktov, najmä v konfliktných zónach;

35.  domnieva sa, že spolupráca s krajinami severnej Afriky by sa mala zvažovať najmä v oblasti výmeny spravodajských a iných informácií, vojenského výcviku a boja proti radikalizácii, pričom by sa mali zohľadniť preukázané skúsenosti niektorých z nich;

36.  domnieva sa, že komplexná a strednodobá až dlhodobá bezpečnostná politika pre tieto regióny by sa mala zameriavať aj na posilnenie odolnosti;

37.  víta a podporuje komplexný prístup Mauritánie, ktorý zahŕňa stratégiu vybudovanú na sociálnych a rozvojových prvkoch, k vojenským a bezpečnostným opatreniami; vyjadruje solidaritu s Nigerom, Mali a Burkinou Faso, ktoré sú hlboko postihnuté terorizmom; oceňuje úsilie a obetavosť medzinárodného spoločenstva, viacrozmernej integrovanej stabilizačnej misie Organizácie Spojených národov v Mali, mnohonárodnej spoločnej osobitnej jednotky, skupiny G5 a francúzskych ozbrojených síl (operácia Barkhane), útvaru EÚ pre regionálne poradenstvo a koordináciu (RACC), EUCAP Sahel Mali a Niger, EUTM Mali, GAR-SI Sahel a čadskej armády, ktorá je kľúčovou silou v strednom a východnom sektore skupiny G5 a vyžaduje osobitnú podporu pre svoje prápory; vyzýva krajiny skupiny G5 Sahel, aby uskutočnili domáce reformy a plne uplatňovali ľudské práva, dobrú správu vecí verejných a demokratickú zodpovednosť, dodržiavanie ľudských práv a demokratických noriem;

38.  víta spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela a prezidenta Mauritánskej islamskej republiky, úradujúceho predsedu skupiny G5 Sahel, Mohameda Šejka el Gazuáního z 28. apríla 2020, v ktorom obnovili a zvýšili záväzok voči bezpečnosti, stabilite a rozvoju regiónu Sahel v úzkej spolupráci s generálnym tajomníkom OSN, predsedom Komisie Africkej únie a súčasným predsedom ECOWAS-u;

39.  nabáda členské štáty, aby podporovali operácie Barkhane a Takuba a misie Gazelle a New Nero, a spolupracovali s nimi; zdôrazňuje významné ľudské a vojenské investície členských štátov, ktoré už sú ich súčasťou; trvá na tom, že je potrebné väčšie zapojenie na európskej úrovni, ktoré však nemôže nahradiť povinnosť krajín uskutočňovať potrebné domáce reformy zamerané na zabezpečenie udržateľného rozvoja a bezpečnostných sektorov;

40.  vyzýva EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť šíreniu ozbrojených teroristických skupín, najmä islamistického terorizmu a násilného wahabizmu v regiónoch Sahelu, západnej Afriky a Afrického rohu, a aby zotrvala vo svojom globálnom úsilí bojovať proti džihádizmu; vzhľadom na strategický vplyv týchto regiónov na stabilitu a bezpečnosť krajín južného susedstva, na námornú bezpečnosť a istotu tlaku na európske vonkajšie hranice vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a programov pomoci s príslušnými krajinami;

41.  naliehavo vyzýva EÚ, aby vykonala komplexné hodnotenie spoločnej stratégie EÚ a Afriky a spoločného oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku z 9. marca 2020, a aby podporovala vykonávanie záverov Rady z 20. apríla 2015 o regionálnom akčnom pláne pre región Sahel na roky 2015 – 2020, zo 16. marca 2015 o akčnom pláne EÚ pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020, z 25. júna 2018 o Africkom rohu/Červenom mori a regióne Sahel/Mali, a vyhlásenia z Pau;

42.  požaduje ďalšiu ochranu a podporu pre vzdelávacie orgány, spoločenstvá a organizácie pôsobiace na mieste, ktoré sa snažia nájsť alternatívne vzdelávacie príležitosti v komunitných centrách a zahŕňajú tisíce západoafrických a sahelských detí do vzdelávacích programov a programov získavania zručností;

Dobrá správa vecí verejných a udržateľný rozvoj

43.  uvádza, že bez spoločnej udržateľnej rozvojovej a humanitárnej činnosti nemôže existovať žiadna bezpečnostná stratégia; pripomína rôzne základné príčiny terorizmu a ozbrojeného konfliktu; vyzýva na podporu ľudského kapitálu a ľudského rozvoja, na napĺňanie potrieb najzraniteľnejších komunít a na budovanie schopností ľudí v oblasti odolnosti;

44.  domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť, aby udržateľné rozvojové plány vychádzali z kontextu. aby boli multisektorové a poskytovali globálne riešenie problémov príslušného regiónu; zdôrazňuje, že integrovaný prístup k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju si vyžaduje zmysluplné zapojenie miestnych aktérov občianskej spoločnosti, a najmä žien a mladých ľudí, pričom pripomína úlohu starších a tradičných lídrov v spoločnostiach regiónu Sahel – Sahara; zastáva názor, že tieto plány musia byť v súlade so zásadami účinnosti pomoci, ktoré potvrdil Európsky konsenzus o rozvoji, musí ich prijať verejná správa po dohode s miestnymi komunitami a musia sa realizovať za účasti občianskej spoločnosti a humanitárnych organizácií, aby sa zabezpečila účinná koordinácia, transparentnosť a zodpovednosť;

45.  zdôrazňuje význam partnerstva s OSN, spolupráce s inými medzinárodnými inštitúciami, najmä Africkou úniou, a dialógu s inými regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;

46.  domnieva sa, že zmysluplná bezpečnostná spolupráca medzi EÚ a Afrikou musí byť založená na udržateľnom rozvoji so zameraním najmä na:

47.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že súčasné bezpečnostné výzvy v Afrike, okrem pretrvávajúcich nerovností, nedostatku príležitostí pre mladých ľudí a slabej správe vecí verejných, by mohli nabádať k migrácii a viesť k masívnemu vysídľovaniu obyvateľstva, čo by oslabilo severoafrické štáty a malo dôsledky pre Európu a viedlo k rozšíreniu humanitárnej krízy; uznáva vplyv konfliktov, chudoby, nerovností a zmeny klímy na nútené vysídľovanie a vyzýva EÚ, aby uľahčila pravidelnú, bezpečnú a dôstojnú migráciu; zdôrazňuje preto význam intenzívnejšej spolupráce najmä medzi EÚ a sahelským regiónom s cieľom riešiť túto dôležitú otázku a zároveň pripomína dohodnutý postup neuplatňovať podmienenosť na humanitárnu pomoc spojenú s opatreniami v oblasti migrácie v regióne;

48.  víta stratégiu EÚ pre Africký roh, ktorá obsahuje nielen bezpečnostnú a humanitárnu politiku, ale aj dlhodobejšiu rozvojovú politiku a miléniové rozvojové ciele; zdôrazňuje význam tejto dlhodobejšej vízie rozvojovej politiky a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti koordinovali svoje politiky a čo najskôr zaviedli spoločné plánovanie pre jednotlivé krajiny a región;

49.  žiada o vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov o mládeži, mieri a bezpečnosti v rámci bezpečnostnej spolupráce EÚ a Afriky;

50.  vyzýva EÚ, aby podporovala účinné vykonávanie programu OSN pre ženy, mier a bezpečnosť vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ vrátane rodového hľadiska v kľúčových oblastiach strategického partnerstva EÚ – Africká únia v oblasti bezpečnosti;

51.  domnieva sa, že EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s národnými parlamentmi vrátane bezpečnostných a obranných výborov s cieľom zlepšiť kritické funkcie dohľadu, ktoré sa vzťahujú na vnútroštátne intervencie a intervencie vonkajšej bezpečnosti;

52.  naliehavo vyzýva všetky vojenské subjekty v regióne Sahel, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a aby uplatňovali komplexnú reakciu zameranú na zmiernenie utrpenia najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, a to najmä tým, že ochrana civilistov bude považovaná za kľúčový ukazovateľ úspešnosti každej integrovanej bezpečnostnej stratégie; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť, aby vykonávanie všetkých bezpečnostných operácií nezhoršilo humanitárnu situáciu; vyzýva všetkých bezpečnostných aktérov, aby monitorovali vplyv svojich vojenských operácií a bezpečnostných opatrení na prístup k službám – vrátane potravín a výživy a na núteného vysídľovania – aby sa tak minimalizovali ich nepriaznivé účinky na humanitárne potreby;

53.  považuje za nevyhnutné poskytnúť mimoriadnu a holistickú pomoc príslušným regiónom vzhľadom na mimoriadnu výzvu, ktorou je pandémia ochorenia COVID-19, zachovať operatívnu kontinuitu misií a operácií SBOP podporou miestnych ozbrojených síl a poradenstvom o tom, ako zvládať pandémiu, posilniť rozvojové opatrenia EÚ v týchto regiónoch, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní vplyvu krízy v oblasti zdravia, a poskytnúť nevyhnutnú humanitárnu pomoc, preukázať flexibilnosť a schopnosť prispôsobiť sa situácii; víta rozhodnutie, ktoré jednomyseľne prijala skupina G20, pozastaviť úhrady splátok dlhovej služby pre najchudobnejšie krajiny;

54.  odporúča, aby EÚ spolu s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou a Africkou rozvojovou bankou zasiahli na finančnej úrovni s cieľom pomôcť pri kontrole dlhu a platbe úrokov; žiada, aby sa vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a jej finančné dôsledky preskúmali všetky možnosti odpustenia dlhu, pozastavenia dlhu a udržateľnosti zadlženia pre africké krajiny;

55.  odporúča, aby dotknuté krajiny v plnej miere prevzali právnu zodpovednosť a prijali opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo vyvodzovanie zodpovednosti podľa medzinárodného humanitárneho práva za každé porušenie, a to všetkými stranami, aby umožnili voľný prístup k humanitárnej pomoci a základným službám pre ľudí v núdzi vrátane tých, ktorí žijú na územiach mimo kontroly vlády, aby sa predišlo akémukoľvek riziku presmerovania humanitárnej pomoci, a aby tiež umožnili rokovania o prístupe k humanitárnej pomoci so všetkými stranami konfliktu, a zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bolo poskytovanie humanitárnej pomoci vnímané ako neutrálne a nestranné, a aby sa zaistila bezpečnosť humanitárnych pracovníkov;

56.  víta návrh na posilnenie zásady multilateralizmu vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ, ktorý je uvedený v spoločnom oznámení s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku; domnieva sa, že komunistická Čína a autoritárske Rusko majú k africkým krajinám odlišný prístup, ktorý je v protiklade s úsilím EÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila úsilie v oblasti verejnej diplomacie a dialóg s Africkou úniou, vládami, parlamentmi a občianskymi spoločnosťami s cieľom účinnejšie vysvetliť bezpečnostnú podporu EÚ v Afrike ako príspevok k stratégii rozvoja Afriky 2063;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 54I, 26.2.2020, s. 9. (2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 38. (3) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 33. (4) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 113. (5) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 56. (7) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 153. (8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0158. (9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0009. (10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0008. (11) JOIN(2015)0017. (12) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa (Prijaté texty, P9_TA(2020)0009).