Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Na ceste ku globálnemu obehovému hospodárstvu: súčasný stav a výhľad do budúcnosti (SWD(2020)0100),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 12 – Zodpovedná spotreba a výroba a cieľa udržateľného rozvoja č 15 – Život na pevnine,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667)(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na správu globálneho hodnotenia IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách z mája 2019,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2018 s názvom Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie (COM(2018)0673),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo,(3)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia,(4)

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnom európskom prístup k uskladňovaniu energie(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody(9),

–  so zreteľom na návrh ôsmeho environmentálneho akčného programu, ktorý Komisia predložila 14. októbra 2020, najmä na prioritný cieľ urýchliť prechod na obehové hospodárstvo stanovený v článku 2 ods. 2 písm. c) návrhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) o zmene klímy, dezertifikácii, znehodnocovaní pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch, ako aj o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a so zreteľom na osobitnú správu IPCC s názvom Globálne oteplenie o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a jeho súhrnnú správu zo septembra 2018,

–  so zreteľom na prvý akčný plán pre obehové hospodárstvo predstavený v roku 2015 (oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614)) a opatrenia prijaté v rámci tohto plánu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia rozhrania legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpadoch(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie(15) (ďalej len „smernica o plastoch na jedno použitie“),

–  so zreteľom na revíziu právnych predpisov EÚ o odpadoch, ktorá bola prijatá v roku 2018: smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade(16) (ďalej len „rámcová smernica o odpade“); smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov(17) (ďalej len „smernica o obaloch a odpadoch z obalov“); smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov(18) (ďalej len „smernica o skládkach odpadov“); a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení(19),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí(20) (ďalej len „nariadenie CLP“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 o úlohe energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

–  so zreteľom na globálny výhľad v oblasti zdrojov na rok 2019(21) a na správu s názvom Efektívne využívanie zdrojov a zmena klímy(22), ktoré vypracoval Medzinárodný panel pre zdroje,

–  so zreteľom na vedeckú publikáciu s názvom Hodnotenie scenárov smerujúcich k nulovému znečisťovaniu plastmi(23),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0008/2021),

A.  keďže medzinárodný panel pre zdroje vo svojej správe s názvom Globálny výhľad v oblasti zdrojov na rok 2019 odhaduje, že príčinou polovice celkových emisií skleníkových plynov a viac ako 90 % straty biodiverzity a nedostatku vody je ťažba a spracovanie zdrojov; keďže v rámci svetového hospodárstva sa využívajú zdroje v hodnote rovnej 1,5-násobku zdrojov našej planéty, a keďže už teraz by boli potrebné tri planéty, ak by každý jedinec konzumoval tempom priemerného obyvateľa EÚ, a keďže hlavným cieľom obehového hospodárstva by malo byť výrazné obmedzenie nášho celkového využívania prírodných zdrojov a tvorby odpadu; keďže toto si bude vyžadovať, aby hospodárstvo bolo oddelené od využívania zdrojov, pričom zároveň bude potrebné mať na zreteli rozdiel medzi absolútnym a relatívnym oddelením;

B.  keďže tieto údaje poukazujú na ústrednú úlohu trvalo udržateľného využívania zdrojov, najmä primárnych surovín, a na potrebu zintenzívniť činnosť na všetkých úrovniach a na celom svete; keďže koncepcia obehového hospodárstva je svojou povahou horizontálna a významne prispeje k dosiahnutiu ďalších environmentálnych cieľov vrátane cieľov Parížskej dohody;

C.  keďže prechod na obehové hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov v EÚ a dosahovaní cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa nulovej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050 a vyžaduje si dôkladnú transformáciu hodnotových reťazcov v celom hospodárstve;

D.  keďže prechod na obehové hospodárstvo má potenciál podporovať udržateľné obchodné postupy a keďže sa očakáva, že európske spoločnosti a hospodárstva budú patriť medzi hlavných priekopníkov, ale aj používateľov celosvetovom úsilí o dosiahnutie obehovosti, a to vďaka dobre rozvinutým obchodným modelom EÚ, našim znalostiam o obehovom hospodárstve a odborným znalostiam v oblasti recyklácie;

E.  keďže zásady obehového hospodárstva by mali byť základným prvkom akejkoľvek európskej a vnútroštátnej priemyselnej politiky a národných plánov podpory obnovy a odolnosti členských štátov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

F.  keďže celková spotreba energie v EÚ je významná a opatrenia v oblasti obehového hospodárstva by mali zahŕňať aj energetickú efektívnosť a udržateľné získavanie zdrojov energie;

G.  keďže obehové hospodárstvo má význam pre rôzne ciele udržateľného rozvoja vrátane cieľa č. 12 – Zabezpečenie udržateľných modelov spotreby a výroby, ako aj cieľa č. 13 – Ochrana klímy;

H.  keďže eliminácia odpadu a znečisťovania už v štádiu návrhu je jednou zo zásad obehového hospodárstva;

I.  keďže podľa nedávnych štúdií má obehové hospodárstvo potenciál zvýšiť HDP EÚ do roku 2030 o ďalších 0,5 % a vytvoriť viac ako 700 000 nových pracovných príležitostí(24) a má tiež potenciál zvýšiť kvalitu pracovných miest; keďže od roku 2012 do roku 2018 sa počet pracovných miest súvisiacich s obehovým hospodárstvom v EÚ zvýšil o 5 % a dosiahol úroveň približne 4 miliónov; keďže v rámci podporných politík a investícií do priemyslu sa očakáva, že do roku 2030 by repasácia v EÚ mohla dosiahnuť ročnú hodnotu približne 70 miliárd EUR až 100 miliárd EUR s približne 450 000 až takmer 600 000 súvisiacimi pracovnými miestami;

J.  keďže udržateľné a zodpovedné obstarávanie primárnych surovín má zásadný význam pre dosiahnutie efektívneho využívania zdrojov a splnenie cieľov obehového hospodárstva; preto je potrebné vypracovať normy udržateľného získavania zdrojov pre prioritné materiály a komodity;

K.  keďže až 80 % vplyvu výrobkov na životné prostredie sa určuje vo fáze návrhu a len 12 % materiálov používaných v priemysle EÚ pochádza z recyklácie;

L.  keďže v dôsledku rýchleho nástupu elektronického obchodu sa výrazne zvýšil odpad z obalov, ako sú jednorazové plasty a odpad z kartónov, a keďže naďalej vyvoláva znepokojenie preprava odpadu do tretích krajín;

M.  keďže sa odhaduje, že v EÚ sa každý rok vyprodukuje 88 miliónov ton potravinového odpadu a keďže sa odhaduje, že viac ako 50 % potravinového odpadu vzniká v domácnostiach a na úrovni spotrebiteľov; keďže plytvanie potravinami má značný vplyv na životné prostredie a predstavuje približne 6 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ;

N.  keďže pri nesprávnom zaobchádzaní s plastmi vznikajú problémy v oblasti životného prostredia, ako sú znečisťovanie odpadom, ťažkosti pri opätovnom využívaní a recyklácii, látky vzbudzujúce obavy, emisie skleníkových plynov a využívanie zdrojov;

O.  keďže agentúra ECHA prijala vedecké stanovisko s cieľom obmedziť používanie mikroplastov, ktoré sa úmyselne pridávajú do výrobkov na trhu EÚ/EHP, v koncentrácii viac ako 0,01% hmotnosti;

P.  keďže podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) sa od roku 1996 do roku 2012 zvýšilo množstvo odevov nakúpených na osobu v EÚ o 40 %, pričom zároveň sa viac ako 30 % odevov odložených v šatníkoch v európskych krajinách už aspoň jeden rok nepoužíva; okrem toho sa po vyradení viac ako polovica odevov nerecykluje, ale končia v zmesovom komunálnom odpade a následne sa zasielajú do spaľovní alebo na skládky(25);

Q.  keďže IPCC už pred viac ako dvomi rokmi vydal osobitnú správu o globálnom oteplení o 1,5°C, v ktorej sa uvádza, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5°C si bude vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch spoločnosti;

1.  víta nový akčný plán Komisie pre obehové hospodárstvo; zdôrazňuje skutočnosť, že obehové hospodárstvo spoločne s ambíciou dosiahnuť nulové znečisťovanie a životné prostredie bez toxických látok je kľúčom k zníženiu celkovej environmentálnej stopy európskej výroby a spotreby, rešpektovaniu hraníc možností planéty a ochrane ľudského zdravia a zároveň k zabezpečeniu konkurencieschopného a inovatívneho hospodárstva; zdôrazňuje významný prínos, ktorým obehové hospodárstvo môže prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

2.  vyzýva Komisiu, aby predložila všetky iniciatívy v rámci akčného plánu v súlade s dátumami stanovenými v prílohe k oznámeniu a aby každý legislatívny návrh založila na komplexnom posúdení vplyvu, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť aj náklady na nečinnosť;

3.  zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo môže poskytnúť riešenia nových výziev, ktoré predstavuje a zhoršuje kríza spôsobená ochorením COVID-19 posilnením hodnotových reťazcov v rámci EÚ a na celom svete a znížením ich zraniteľnosti, ako aj zvýšením odolnosti a udržateľnosti európskych priemyselných ekosystémov, ako aj konkurencieschopnosti a ziskovosti; konštatuje, že sa tým podporí strategická autonómia EÚ a prispeje k vytváraniu pracovných miest; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 preukázala potrebu priaznivého prostredia pre obehové hospodárstvo; vyzýva členské štáty, aby riadne začlenili obehové hospodárstvo do svojich národných plánov podpory obnovy a odolnosti;

4.  domnieva sa, že obehové hospodárstvo je cestou pre EÚ a európske spoločnosti, aby si udržali inovatívny charakter a konkurencieschopnosť na globálnom trhu a aby zároveň znížili svoju environmentálnu stopu; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usmernili investície s cieľom rozšíriť iniciatívy obehového hospodárstva a podporiť inovácie; domnieva sa, že na zavedenie iniciatív, výskumných projektov a infraštruktúry obehového hospodárstva by sa mal využiť plán na oživenie hospodárstva EÚ (Next Generation EU), ako aj Fond na spravodlivú transformáciu a program Horizont Európa;

5.  zdôrazňuje, že predpokladom na dosiahnutie obehového hospodárstva v rámci EÚ je zlepšenie fungovania vnútorného trhu; zdôrazňuje aj význam riadneho vykonávania a účinného presadzovania súčasných pravidiel funkčného udržateľného jednotného trhu; pripomína, že EÚ je druhou najväčšou svetovou hospodárskou veľmocou, ako aj najväčšou obchodnou veľmocou na svete; poukazuje na to, že jednotný trh je účinným nástrojom, ktorý sa musí využívať na vývoj udržateľných a obehových výrobkov alebo technológií, ktoré sa stanú normami budúcnosti, čím sa občanom umožní nakupovať cenovo dostupné výrobky, ktoré sú bezpečné, zdravé a ohľaduplné k planéte;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné absolútne oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby navrhla vedecky podložené záväzné strednodobé a dlhodobé ciele EÚ v záujme obmedzenia využívania primárnych surovín a zníženia vplyvov na životné prostredie; vyzýva na stanovenie cieľov EÚ prostredníctvom prístupu spätného stanovenia postupu (tzv. backcasting) s cieľom zabezpečiť, aby politické ciele boli na dôveryhodnej ceste k dosiahnutiu uhlíkovo neutrálneho, environmentálne udržateľného, netoxického a plne obehového hospodárstva v medziach možností planéty najneskôr do roku 2050;

7.  vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné ciele EÚ na rok 2030 s cieľom výrazne znížiť materiálovú, ako aj spotrebnú stopu EÚ a začlenila ich do roku 2050 do hraníc možností planéty, a aby pritom použila ukazovatele, ktoré sa majú prijať do konca roka 2021 ako súčasť aktualizovaného monitorovacieho rámca; vyzýva Komisiu, aby vychádzala z príkladov, ktoré stanovili najambicióznejšie členské štáty, a aby pritom náležite zohľadnila rozdiely vo východiskových pozíciách a schopnostiach medzi členskými štátmi;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2021 zaviedla harmonizované, porovnateľné a jednotné ukazovatele obehovosti pozostávajúce z ukazovateľov surovinovej stopy a stopy spotreby, ako aj z viacerých čiastkových ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov a ekosystémových služieb; tieto ukazovatele by mali merať spotrebu zdrojov a produktivitu zdrojov a mali by zahŕňať dovoz a vývoz na úrovni EÚ, členských štátov a priemyslu a mali by byť v súlade s harmonizovanými metódami posudzovania životného cyklu a účtovania prírodného kapitálu; mali by sa uplatňovať vo všetkých politikách Únie, finančných nástrojoch a regulačných iniciatívach;

9.  víta záväzok Komisie aktualizovať a revidovať monitorovací rámec pre obehové hospodárstvo; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný monitorovací rámec nepredstavuje komplexný a holistický súbor ukazovateľov, ktoré by umožňovali merať oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje, že monitorovací rámec by mal zahŕňať uvedené ukazovatele obehovosti a okrem toho celú škálu cieľov a konkrétnych opatrení akčného plánu pre obehové hospodárstvo, aby sa poskytol účinný nástroj na meranie obehovosti a pokroku pri dosahovaní jeho cieľov;

10.  taktiež zdôrazňuje potrebu vedecky spoľahlivého merania s cieľom zachytiť synergie medzi obehovým hospodárstvom a zmierňovaním zmeny klímy, a to aj prostredníctvom meraní uhlíkovej stopy;

11.  zdôrazňuje možnosti, ktoré spočívajú v optimálnejšom využívaní produktov a služieb, v kombinácii s opatreniami na predĺženie životného cyklu surovín a rozšírenie ich využitia; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä príležitosti na kombinovanie riešení obehového hospodárstva a digitalizácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky na podporu nových udržateľných a obehových obchodných modelov, ako sú prístupy „produkt ako služba“ (ďalej len „PaaS“), ktoré šetria zdroje a znižujú vplyv na životné prostredie a zároveň zabezpečujú ochranu spotrebiteľov, vyzýva Komisiu, aby v novej iniciatíve udržateľných výrobkov uľahčila takéto prístupy PaaS, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili neprimerané regulačné a fiškálne prekážky takýchto prístupov a podporovali rozvoj infraštruktúr, ktoré umožňujú obehovosť a udržateľné digitálne hospodárstvo; pripomína, že digitalizácia má aj značný vplyv na klímu a životné prostredie, ako je rastúci dopyt po energii, ťažba surovín a tvorba elektronického odpadu; vyzýva Komisiu, aby posúdila a riešila tieto výzvy stanovením metodiky monitorovania a kvantifikácie environmentálneho vplyvu digitálnych technológií, štruktúr a služieb vrátane dátových centier a navrhnutím opatrení – v prípade potreby aj legislatívnych opatrení – na zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti digitálnych riešení, v ktorých sa energetická účinnosť, znižovanie emisií skleníkových plynov a využívanie zdrojov dostávajú do centra udržateľného digitálneho prechodu;

12.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala regulačné opatrenia a ďalšie opatrenia, ktoré by boli potrebné na odstránenie administratívnych a právnych prekážok obehového hospodárstva spoločného využívania zdrojov a hospodárstva služieb, a aby navrhla stimuly pre ich rozvoj; vyzýva najmä Komisiu, aby preskúmala riešenia problémov, ako sú otázky zodpovednosti a vlastnícke práva súvisiace s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a hospodárstvom služieb, pričom by mala mať na zreteli, že na umožnenie týchto koncepcií je nevyhnutné zlepšenie právnej istoty pre výrobcov aj spotrebiteľov; navrhuje, aby Komisia zvážila vypracovanie európskej stratégie pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a hospodárstvo služieb, ktorá by sa zaoberala týmito otázkami a zároveň riešila sociálne otázky;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie pochopiť, ako môžu umelé spravodajské technológie podporovať obehové hospodárstvo podporovaním ich aplikácií v oblasti dizajnu, obchodných modelov a infraštruktúry; poukazuje na význam zaobchádzania s digitalizáciou ako s možnosťou obehového hospodárstva, najmä pokiaľ ide o pasy výrobkov alebo materiálne informácie v kontexte „dátového priestoru“ v celej EÚ: zdôrazňuje, že zlepšenie dostupnosti a spoločného využívania údajov bude kľúčové pri súčasnom zabezpečení aktívnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami, aby sa zabezpečilo, že nové prístupy zostanú spravodlivé a inkluzívne a že sa zabezpečí ochrana súkromia a bezpečnosť osobných údajov;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť hospodárske stimuly a správne regulačné prostredie pre inovácie v obehových riešeniach, materiáloch a obchodných modeloch a zároveň odstrániť dotácie narúšajúce trh a dotácie škodlivé pre životné prostredie, a žiada, aby sa to podporilo v novej priemyselnej stratégii pre Európu a v stratégii pre MSP; zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú prví hráči, MSP (malé a stredné podniky) a startupy pri prechode na obehové hospodárstvo; zdôrazňuje, že výskum udržateľných materiálov, procesov, technológií a výrobkov, ako aj ich priemyselného rozšírenia môže európskym spoločnostiam poskytnúť celosvetovú konkurenčnú výhodu; zdôrazňuje, že na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sú potrebné politiky na podporu priekopníkov v oblasti obehového hospodárstva a obehových obchodných modelov;

15.  zdôrazňuje potrebu zapojiť do prechodu na obehovejšie hospodárstvo európsky priemysel ako zainteresovanú stranu; pripomína kľúčovú úlohu opatrení obehového hospodárstva pri dosahovaní dekarbonizácie priemyslu; požaduje prístupy založené na obehovosti v priemysle na všetkých úrovniach navrhovania výrobkov, získavania materiálov, opätovného použitia a recyklácie výrobkov a nakladania s odpadom a zdôrazňuje potrebu stimulovať rozvoj vedúcich trhov pre udržateľné priemyselné materiály a výrobky;

16.  nabáda spoločnosti, aby v rámci svojich výročných správ vypracovali plány transformácie opisujúce, ako a kedy plánujú dosiahnuť klimatickú neutralitu, obehové hospodárstvo a udržateľnosť;

17.  vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali možnosti, ktoré znamenajú najmenšiu administratívnu záťaž, a aby posilnili rozvoj verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja, ktoré poskytujú systémové a holistické riešenia;

18.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila regulačný rámec na certifikáciu všetkých riešení na odstraňovanie uhlíka založených na prírode a technológiách vrátane zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS);

19.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu biomimetiky ako urýchľovača obehovosti pri podpore biomimetických riešení, v ktorých sa už od štádia návrhu minimalizuje využívanie surovín, energie a toxických zlúčenín a ktoré zabezpečujú udržateľné, regeneratívne a inovačné riešenia inšpirované prírodou, využiteľné v mnohých odvetviach;

20.  vyzýva na zabezpečenie dostatočného počtu pracovníkov a objemu rozpočtových prostriedkov pre útvary Komisie, ktorých úlohou je zabezpečiť úspešné vykonávanie akčného plánu; zdôrazňuje, že pri prideľovaní zdrojov je nutné reagovať na súčasné aj dlhodobé politické priority, a preto v kontexte európskej zelenej dohody očakáva výrazné posilnenie ľudských zdrojov v rámci Generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie;

Rámec udržateľnej produktovej politiky

21.  zdôrazňuje, že je potrebné premeniť lineárne hospodárstvo založené na cykle získavania surovín, výroby a likvidácie na skutočne obehové hospodárstvo založené na týchto zásadách: zníženie spotreby energie a zdrojov; zachovanie hodnoty v hospodárstve; predchádzanie vzniku odpadu; eliminácia odpadu, škodlivých látok a znečisťovania už v štádiu návrhu; čo najdlhšie používanie výrobkov a materiálov v uzavretom kolobehu; ochrana zdravia ľudí; podpora výhod pre spotrebiteľov a obnova prírodných systémov; týmito cieľmi by sa mal riadiť nový rámec udržateľnej politiky výrobkov, ako aj stratégia obehového hospodárstva ako celok a priemyselná stratégia; zdôrazňuje, že je potrebné plne začleniť myslenie udržateľného obehového systému do všetkých činností vrátane politík, výrobkov, výrobných procesov a obchodných modelov;

22.  zdôrazňuje, že udržateľné, obehové, bezpečné a netoxické výrobky a materiály by sa mali stať normou na trhu EÚ, a nie výnimkou, a mali by sa považovať za štandardnú voľbu, ktorá je atraktívna, cenovo dostupná a prístupná pre všetkých spotrebiteľov; preto víta zámer Komisie vypracovať legislatívnu iniciatívu o udržateľných výrobkoch s cieľom stanoviť horizontálne zásady produktovej politiky a záväzné požiadavky na výrobky uvádzané na trh EÚ;

23.  dôrazne schvaľuje rozšírenie pôsobnosti smernice o ekodizajne(26) tak, aby zahŕňala aj výrobky nesúvisiace s energiou a stanovila horizontálne zásady udržateľnosti a normy pre jednotlivé výrobky z hľadiska výkonnosti, trvanlivosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, netoxického charakteru, modernizovateľnosti, recyklovateľnosti, obsahu recyklovaných materiálov a efektívnosti využívania zdrojov a energetickej efektívnosti v produktoch umiestnených na trhu EÚ, a vyzýva Komisiu, aby na tento účel v roku 2021 predložila návrh; zároveň opakuje svoju výzvu Komisii, aby bola ambiciózna pri implementácii ekodizajnu v prípade všetkých výrobkov využívajúcich energiu v rámci súčasného rozsahu pôsobnosti smernice o ekodizajne, a to aj pokiaľ ide o aspekty obehového hospodárstva;

24.  zdôrazňuje význam zachovania súdržného a jednoznačného legislatívneho rámca EÚ pre udržateľné výrobky a zdôrazňuje potrebu posilniť synergie s ostatnými politikami vrátane environmentálnej značky EÚ; zdôrazňuje, že súbežne s minimálnymi zákonnými normami pre navrhovanie výrobkov je dôležité poskytnúť trhové stimuly pre najudržateľnejšie spoločnosti a udržateľné výrobky a materiály;

25.  vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné ciele týkajúce sa materiálovej a environmentálnej stopy pre celý životný cyklus výrobku pre každú kategóriu výrobkov uvádzaných na trh EÚ vrátane polotovarov s najvyšším podielom uhlíka; vyzýva tiež Komisiu, aby navrhla záväzné ciele pre jednotlivé výrobky a/alebo odvetvia pre recyklovaný obsah a zároveň zabezpečila výkonnosť a bezpečnosť príslušných výrobkov a aby boli navrhované na recykláciu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila podporné technologické, regulačné a trhové podmienky na dosiahnutie týchto cieľov a aby zohľadnila požadované priemyselné zmeny a investičné cykly v každom odvetví; zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila povinné požiadavky na zvýšenie udržateľnosti služieb;

26.  podporuje plán zavedenia digitálnych pasov výrobkov s cieľom pomôcť spoločnostiam, spotrebiteľom a orgánom dohľadu nad trhom sledovať klimatické, environmentálne, sociálne a iné vplyvy výrobku v celom hodnotovom reťazci a poskytovať spoľahlivé, transparentné a ľahko dostupné informácie o trvanlivosti výrobku a jeho údržbe, opätovnom použití, opravách a demontáži, ako aj o zaobchádzaní na konci životnosti, ako aj o zložení použitých materiálov a chemických látok a o ich environmentálnych a iných vplyvoch; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere posúdila možnosť štítkov; domnieva sa, že pasy výrobkov by sa mali zaviesť tak, aby sa zabránilo neprimeranému regulačnému zaťaženiu podnikov, najmä MSP; domnieva sa, že by mali byť kompatibilné s inými digitálnymi nástrojmi, ako je pripravovaný pas obnovy budov a databáza SCIP;

27.  zdôrazňuje kľúčový význam dosiahnutia cyklov netoxických materiálov a ich obnovy pre úspech obehového hospodárstva a pre vytvorenie udržateľného jednotného trhu a v konečnom dôsledku pre zabezpečenie netoxického prostredia pre európskych občanov; preto pripomína pozície prijaté vo svojom uznesení o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti a vo svojom uznesení o prepojení právnych predpisov o chemických látkach, výrobkoch a odpade a trvá na rýchlych opatreniach na vykonávanie chemickej stratégie udržateľnosti na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok;

28.  zdôrazňuje právo spotrebiteľov na detailnejšie, harmonizované a presnejšie informácie o environmentálnych a klimatických vplyvoch výrobkov a služieb počas ich životného cyklu, a to aj pokiaľ ide o trvácnosť a opraviteľnosť, a žiada, aby sa podnikli kroky proti environmentálne klamlivej reklame a nepravdivým environmentálnym tvrdeniam týkajúcim sa výrobkov ponúkaných online aj offline; dôrazne podporuje zámer Komisie predložiť návrhy na reguláciu používania tvrdení týkajúcich sa životného prostredia prostredníctvom zavedenia spoľahlivých a harmonizovaných metód výpočtu vzťahujúcich sa na celý hodnotový reťazec, a to na základe harmonizovaných ukazovateľov a posúdení životného cyklu, ako sú environmentálne stopy, a to aj pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu, využívanie surovín, predchádzanie škodlivým látkam, trvanlivosť a životnosť výrobku, ako aj dizajn, ktorý má byť opraviteľný a recyklovateľný; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať nedávno zmenenú smernicu 2005/29/ES(27) prostredníctvom proaktívnych opatrení na riešenie ekologických tvrdení;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vývoj digitálnych nástrojov na informovanie spotrebiteľov s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľa v digitálnom veku; zdôrazňuje význam online platforiem a trhov pre podporu udržateľných výrobkov a služieb a poznamenáva, že by mohli spotrebiteľom poskytnúť jasnejšie a zrozumiteľnejšie informácie o trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov vo svojej ponuke;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť environmentálnu značku EÚ ako kritérium udržateľnosti v oblasti životného prostredia zvýšením informovanosti spotrebiteľov o nej a posilnením jej uznávania na trhu, stanovením komplexných noriem, ďalším rozšírením tejto schémy na väčšie množstvo relevantných výrobkov a uľahčením jej využívania pri verejnom obstarávaní;

31.  podporuje plánované iniciatívy na zvýšenie trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov v súlade so zásadou predchádzania vzniku odpadu v rámci hierarchie odpadového hospodárstva pri súčasnom posilnení práv spotrebiteľa na trhoch B2C (obchodné postupy voči zákazníkom) aj B2B (vzťahy medzi podnikmi); preto dôrazne víta plánované iniciatívy na zavedenie nového „práva na opravu“, ktoré by sa malo vzťahovať aspoň na predĺžený životný cyklus výrobkov, prístup k náhradným dielom a komplexným informáciám a cenovo dostupným opravárenským službám pre spotrebiteľov;

32.  v tejto súvislosti žiada opatrenia s cieľom poskytnúť bezplatný prístup k potrebným informáciám o opravách a údržbe vrátane informácií o náhradných dieloch a aktualizáciách softvéru, pričom je potrebné, aby sa dbalo na požiadavky bezpečnosti spotrebiteľov a nebola dotknutá smernica (EÚ) 2016/943(28), a tiež s cieľom zaručiť, aby sa pre všetky subjekty v opravárenstve, vrátane nezávislých opravárov, a pre spotrebiteľov zabezpečil prístup k náhradným dielom bez nepoctivých prekážok, vymedziť povinné minimálne lehoty dostupnosti náhradných dielov a/alebo aktualizácií a maximálne dodacie lehoty rozšíreného sortimentu kategórií výrobkov so zohľadnením ich osobitostí a vyhodnotiť sa, ako v rámci zákonnej záruky možno podporiť opravy; zdôrazňuje, že predajcovia by mali informovať všetkých účastníkov trhu o opraviteľnosti svojich výrobkov;

33.  s cieľom uľahčiť rozhodovanie spotrebiteľov požaduje jasné a zrozumiteľné harmonizované označovanie, ktoré by mohlo mať podobu indexu, trvácnosti výrobku (t. j. predpokladanej životnosti výrobku) a opraviteľnosti, a vypracovanie jednotného hodnotenia opráv a zavedenie meradiel opotrebenia pre určité kategórie výrobkov; vyzýva na minimálne požiadavky na informácie podľa smerníc 2005/29/EC a 2011/83/EÚ(29); žiada Komisiu, aby pri príprave revízie smernice (EÚ) 2019/771(30) zvážila rozšírenie tak zákonných záručných práv, ako aj pravidiel obráteného dôkazného bremena pre niektoré kategórie výrobkov s vyššou predpokladanou životnosťou, a zavedenie priamej zodpovednosti výrobcu;

34.  požaduje legislatívne opatrenia na zastavenie praktík, ktoré vedú k plánovanému zastarávaniu, a to aj zvážením doplnenia takýchto praktík do zoznamu v prílohe I k smernici 2005/29/EC;

35.  víta zámer Komisie zaviesť právne predpisy zakazujúce ničenie nepredaného trvanlivého tovaru, pokiaľ nepredstavuje ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia; zdôrazňuje, že recyklácia, opätovné použitie a prerozdelenie nepotravinových predmetov by mali byť normou a mali by sa presadzovať právnymi predpismi;

36.  zdôrazňuje, že treba posilniť vnútorný trh s udržateľnými výrobkami, a domnieva sa, že verejný sektor by mal ísť príkladom; poznamenáva, že verejné orgány stále často uplatňujú len kritérium najnižšej ceny ako kritérium pre výber najlepšej ponuky tovarov, služieb alebo prác; podporuje stanovenie minimálnych povinných kritérií a cieľov pre zelené verejné obstarávanie v odvetvových právnych predpisoch;

37.  zdôrazňuje úlohu zeleného verejného obstarávania (ďalej len „GPP“) v urýchlení prechodu na udržateľné a obehové hospodárstvo a význam vykonávania GPP počas hospodárskeho oživenia EÚ;

38.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zelené postupy verejného obstarávania; domnieva sa, že opätovné použitie, oprava, repasácia, renovácia výrobkov a iné energeticky a zdrojovo efektívne výrobky a riešenia, ktoré minimalizujú vplyv životného cyklu na životné prostredie, sú štandardnou voľbou vo všetkých verejných obstarávaniach v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, a ak sa neuprednostnia, mala by sa uplatňovať zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“; žiada tiež Komisiu, aby poskytla usmernenia na podporu udržateľného podnikového obstarávania; vyzýva na ohlasovaciu povinnosť pre Komisiu a členské štáty v súvislosti s udržateľnosťou ich rozhodnutí týkajúcich sa obstarávania pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity;

39.  zdôrazňuje potrebu podporovať vysokú kvalitu tokov zberu materiálov, opätovného použitia a recyklácie, udržiavať čo najvyššiu hodnotu materiálov a dosiahnuť čisté, netoxické a udržateľné uzavreté materiálové cykly; zdôrazňuje potrebu zvýšiť dostupnosť a kvalitu recyklovaných materiálov s dôrazom na schopnosť materiálu zachovať si svoje inherentné vlastnosti po recyklácii a jeho schopnosť nahradiť pôvodné suroviny v budúcich aplikáciách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu stimulovať zvýšenú recyklovateľnosť pri navrhovaní výrobkov, ako aj opatrenia, ako sú účinné systémy separovaného zberu a zálohovania; vyzýva na podporu vytvárania recyklačných zariadení a kapacít v súlade so zásadou blízkosti, ak ešte neexistujú;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj vysokokvalitných infraštruktúr na zber, triedenie a opätovné použitie a recykláciu materiálov a podporovali výskum vývoja nových inovačných technológií, ktoré minimalizujú využívanie zdrojov a tvorbu zvyškového odpadu, zvyšujú výnos a kvalitu recyklovateľných a opätovne použiteľných druhotných materiálov, dekontaminujú recyklované látky a znižujú celkovú environmentálnu stopu – vrátane energetickej a klimatickej stopy – vo vzťahu k iným technológiám; domnieva sa, že chemická recyklácia, ak spĺňa tieto kritériá, má potenciál prispieť k uzatvoreniu cyklu materiálov v určitých tokoch odpadu;

41.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pred stimulovaním nových technológií recyklácie a zhodnocovania sa dôkladne vyhodnotí vplyv príslušných procesov a výstupov na priemyselnej úrovni na zdravie, životné prostredie a klímu, pričom sa v celom priebehu tohto hodnotenia zaručí transparentnosť;

42.  domnieva sa, že je potrebné, aby chemická recyklácia spĺňala vymedzenie pojmu recyklácia podľa rámcovej smernice o odpade, aby sa zabezpečilo, že opätovné spracovanie na materiály a látky, ktoré sa majú použiť ako palivo, sa nepovažuje za chemickú recykláciu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla právne potvrdenie;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili digitálne technológie, ako sú blockchain a digitálna vodotlač, a zabezpečili ich interoperabilitu, aby mohli podporovať rozvoj obehového hospodárstva prostredníctvom vyhľadávania, sledovania a mapovania využívania zdrojov a tokov produktov vo všetkých fázach životného cyklu;

44.  zdôrazňuje význam zlepšenia prístupu k finančným prostriedkom pre výskumné a inovačné projekty v oblasti obehového hospodárstva; vyzýva preto Komisiu, aby nasmerovala činnosti programu Horizont Európa k podpore výskumu a inovácií v záujme:

45.  zdôrazňuje dôležitú úlohu udržateľných vstupov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v obehových procesoch smerujúcich k dekarbonizácii a spôsoby, ako využívanie energie z obnoviteľných zdrojov môže posilniť obehovosť životného cyklu výrobkov a stimulovať energetickú transformáciu;

46.  zdôrazňuje, že právny predpis o rámci pre udržateľnú produktovú politiku by sa mal opierať o spoľahlivý a transparentný systém uhlíkového a environmentálneho účtovníctva, ktorý by slúžil ako katalyzátor investícií do produktov a procesov obehového hospodárstva;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa pri určovaní noriem pre výrobky týkajúcich sa vplyvu na podnebie a životné prostredie zohľadňoval ich celý životný cyklus od prvého do posledného momentu a vplyv získavania materiálov, polotovarov, náhradných dielov a vedľajších produktov v celom hodnotovom reťazci; domnieva sa, že sa musia stanoviť otvoreným, transparentným a vedecky podloženým postupom so zapojením príslušných zainteresovaných strán; v tejto súvislosti podporuje stanovenie spoločných metodík posudzovania životného cyklu a zlepšenie zberu údajov;

48.  zdôrazňuje, že normalizácia je kľúčom k realizácii udržateľnej produktovej politiky tým, že poskytuje spoľahlivé vymedzenia pojmov, metriky a testy vlastností, ako sú trvácnosť a opraviteľnosť;

49.  trvá na tom, aby sa normy EÚ pripravovali včas a v súlade so skutočnými podmienkami používania pri súčasnom predchádzaní administratívnych prekážok pre zainteresované subjekty, ktoré vedú k meškaniu v zverejňovaní noriem;

50.  pripomína oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie a úsilie v rámci spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie (JIS); vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala JIS a prijímala nové opatrenia a projekty s cieľom zlepšiť fungovanie európskych normalizačný organizácií;

51.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ o požiadavkách na bezpečnosť výrobkov a udržateľnosť je rozhodujúce pre zabezpečenie súladu výrobkov uvádzaných na trh s týmito pravidlami podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020(31); dodáva, že veľmi vysoký počet výrobkov kupovaných online a dovážaných do EÚ nespĺňa minimálne bezpečnostné požiadavky EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie súladu výrobkov vrátane výrobkov predávaných online a riešili riziká, ktoré falšované výrobky predstavujú pre bezpečnosť spotrebiteľov, posilneným dohľadom nad trhom a rovnocennými normami colnej kontroly, ako aj posilnenou spoluprácou v tejto oblasti a zvýšením rozpočtov a ľudskými zdrojmi; vyzýva preto na efektívnejší dohľad EÚ stanovením harmonizovaných pravidiel pre minimálny počet kontrol a ich periodicitu a splnomocnením Komisie na monitorovanie a audit činností vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom;

52.  zdôrazňuje, že dobrovoľné dohody sa pri dosahovaní udržateľného spoločného riešenia nabíjania mobilných rádiových zariadení ukázali ako neúčinné; opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene vykonala ustanovenia smernice 2014/53/EÚ(32) o rádiových zariadeniach, a najmä zaviedla univerzálnu nabíjačku pre smartfóny a všetky malé a stredné elektronické zariadenia s cieľom čo najlepšie zabezpečiť štandardizáciu, kompatibilitu a interoperabilitu možností nabíjania vrátane bezdrôtového nabíjania ako súčasť globálnej stratégie na zníženie množstva elektronického odpadu; žiada Komisiu, aby včas vypracovala stratégiu oddelenia, ktorou sa zabezpečí, že si spotrebitelia nebudú musieť s novými zariadeniami kupovať nové nabíjačky, a tak umožniť väčší prínos pre životné prostredie, úspory nákladov a komfort pre spotrebiteľov; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby spotrebitelia prostredníctvom harmonizovaného označovania v zrozumiteľnom formáte dostávali dôveryhodné a relevantné informácie o relevantných charakteristikách nabíjačiek, ako je interoperabilita a výkonnosť nabíjania vrátane súladu s USB 3.1 alebo vyšším, aby mohli robiť čo najvýhodnejšie, nákladovo efektívne a udržateľné rozhodnutia;

53.  zdôrazňuje potrebu súdržnosti politík medzi existujúcimi a budúcimi opatreniami na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov akčného plánu a poskytnúť hospodársku a investičnú istotu pre obehové technológie, výrobky a služby, čím sa podporí aj konkurencieschopnosť a inovácie EÚ; vyzýva Komisiu, aby riešila všetky možné existujúce regulačné nezrovnalosti alebo prekážky či právnu neistotu, ktoré bránia plnému zavedeniu obehového hospodárstva; požaduje hospodárske stimuly, ako je stanovovanie cien emisií CO2, rozšírená zodpovednosť výrobcov s ekologickou moduláciou poplatkov a daňových stimulov, ako aj ďalšie finančné stimuly podporujúce udržateľné rozhodnutia spotrebiteľov; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali byť v prípade, keď je to relevantné, v súlade s technickými kritériami preskúmania pre obehové hospodárstvo vymedzenými v nariadení o taxonómii; vyzýva členské štáty, aby vo všetkých príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch zohľadnili ciele obehového hospodárstva a zabezpečili ich úplný súlad s cieľmi a opatreniami stratégie EÚ pre obehové hospodárstvo; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na vykonávanie právnych predpisov súvisiacich s obehovým hospodárstvom s cieľom zabezpečiť rovnosť podmienok pre obehové výrobné postupy a obchodné modely;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: elektronika a IKT

54.  podporuje iniciatívu pre elektroniku v obehovom hospodárstve, ktorá by sa mala zaoberať nedostatkami v oblasti trvanlivosti, obehového dizajnu, prítomnosti nebezpečných a škodlivých látok, recyklovaného obsahu, opraviteľnosti, prístupu k náhradným dielom, modernizovateľnosti, predchádzania vzniku elektronického odpadu, zberu, opätovného použitia a recyklácie; vyzýva tiež na začlenenie otázok súvisiacich s predčasným zastarávaním vrátane zastarávania výrobkov spôsobeného zmenami softvéru; požaduje harmonizáciu a zlepšenie infraštruktúry na recykláciu odpadu z elektrického a elektronického vybavenia v EÚ;

55.  domnieva sa, že zber elektronického odpadu musí byť pre spotrebiteľov oveľa jednoduchší; víta záväzok Komisie preskúmať možnosti celoeurópskeho systému spätného zberu produktov IKT a domnieva sa, že takýto systém by sa mal vzťahovať na čo najširšiu škálu produktov; zdôrazňuje, že je dôležité navrhnúť takýto systém spätného zberu a akýkoľvek iný model zberu tak, aby sa zaručila možnosť opätovného použitia výrobkov IKT a aby sa prevádzkovateľom opätovného použitia zabezpečil prístup k opätovne použiteľným tovarom;

56.  zdôrazňuje potenciál opatrení v oblasti ekodizajnu a pripomína, že smernica o ekodizajne a smernica o označovaní energetickými štítkami(33) spolu zabezpečili splnenie takmer polovice cieľa úspor energetickej účinnosti stanoveného EÚ na rok 2020; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rýchlu finalizáciu existujúcej práce v oblasti ekodizajnu elektroniky a IKT, najmä pokiaľ ide o smartfóny, tablety, počítače, tlačiarne (vrátane zásobníkov), mobilné sieťové stanice a podsystémy a sieťové zariadenia, s cieľom navrhnúť opatrenia najneskôr do roku 2021;

57.  zdôrazňuje význam podpory udržateľnejších modelov spotreby a výroby elektronických zariadení a IKT; vyzýva Komisiu, aby analyzovala možnosť zaviesť informáciu pre spotrebiteľa týkajúcu sa rozlíšenia medzi opravnými a vývojovými aktualizáciami a uhlíkovej stopy spotreby údajov;

58.  vyzýva na zavedenie povinného certifikačného systému pre subjekty vykonávajúce recykláciu odpadu z elektroniky s cieľom zaručiť účinné materiálové zhodnocovanie a ochranu životného prostredia;

59.  okrem iniciatívy pre elektroniku v obehovom hospodárstve žiada Komisiu, aby predložila iniciatívu pre obehovú a udržateľnú digitalizáciu, IKT a plán v oblasti umelej inteligencie;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: batérie a vozidlá

60.  zdôrazňuje význam strategického, environmentálne udržateľného a etického prístupu v nových legislatívnych rámcoch pre batérie a vozidlá v súvislosti s prechodom na mobilitu s nulovými emisiami a na elektrické siete založené na obnoviteľných zdrojoch a potrebu zabezpečiť udržateľné a etické získavanie surovín vrátane kritických surovín; vyzýva na vytvorenie konkurencieschopných a odolných hodnotových reťazcov na výrobu, opätovné použitie a recykláciu batérií v EÚ;

61.  víta návrh Komisie na nové nariadenie o batériách a použitých batériách a domnieva sa, že nový regulačný rámec EÚ pre batérie by mal zahŕňať aspoň tieto prvky: udržateľné, etické a bezpečné získavanie zdrojov, ekodizajn vrátane opatrení na riešenie recyklovaného obsahu, nahradenie nebezpečných a škodlivých látok tam, kde je to možné, zlepšený separovaný zber, opätovné použitie, renovácia, opätovná výroba, zmena účelu a recyklácia – vrátane vyšších cieľov recyklácie, zhodnocovania cenných materiálov, rozšírenej zodpovednosti výrobcov a informovania spotrebiteľov; rámec by mal riešiť vplyvy na životné prostredie počas celého životného cyklu s osobitnými ustanoveniami o batériách súvisiacich s mobilitou a uskladňovaním energie;

62.  vyjadruje znepokojenie nad výraznou závislosťou EÚ od dovozu surovín na výrobu batérií; je presvedčený, že zlepšené systémy recyklácie batérií by mohli priniesť významný podiel surovín potrebných na výrobu batérií v rámci EÚ;

63.  vyjadruje znepokojenie nad sociálno-ekonomickým vplyvom nerastného priemyslu, najmä v rámci kobaltového priemyslu; žiada Komisiu, aby posúdila možnosti životaschopného legislatívneho rámca na zabezpečenie etického získavania materiálov a zavedenia povinných právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti s cieľom riešiť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie a ľudské práva v medzinárodnom kontexte;

64.  víta plány Komisie na revíziu smernice o vozidlách po dobe životnosti(34); vyzýva Komisiu, aby aktualizovala uvedenú smernicu tak, aby v plnej miere odrážala a rešpektovala zásady obehového hospodárstva vrátane eliminácie odpadu už v štádiu návrhu, modernizovateľnosti, modularity, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti materiálov v najvyššej hodnote s najvyššou prioritou opätovného použitia: vyzýva Komisiu, aby pracovala na zabezpečení účinných reťazcov opätovného použitia, s výrobcami automobilov a systémami rozšírenej zodpovednosti výrobcu; vyzýva Komisiu, aby zlepšila podávanie správ o vozidlách po dobe životnosti prostredníctvom európskej databázy; vyzýva Komisiu, aby objasnila, zvýraznila a dohliadala na zásadu, že demontáž a opätovné použitie dielov musí vždy predchádzať zošrotovaniu a zlisovaniu automobilov;

65.  zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať výskum a inováciu v oblasti procesov a technológií recyklácie v rámci programu Horizont Európa s cieľom zvýšiť potenciál batérií v oblasti obehového hospodárstva; uznáva úlohu MSP v rámci sektorov zaoberajúcich sa zberom a recykláciou;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: obaly

66.  opätovne zdôrazňuje cieľ zabezpečiť, aby sa všetky obaly do roku 2030 dali opätovne použiť alebo recyklovať, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh vrátane opatrení a cieľov na zníženie objemu odpadu a ambicióznych základných požiadaviek v smernici o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom znížiť nadmerné používanie obalov, a to aj v elektronickom obchode, zlepšiť recyklovateľnosť a minimalizovať zložitosť obalov, zvýšiť recyklovaný obsah, postupne odstrániť nebezpečné a škodlivé látky a podporiť opätovné použitie; zdôrazňuje, že bezpečnosť potravín alebo hygienické normy nesmú byť ohrozené; žiada, aby sa tieto opatrenia zameriavali na najlepšie celkové environmentálne výsledky v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a na nízkouhlíkovú stopu;

67.  zdôrazňuje zásadnú úlohu obalov pre bezpečnosť výrobkov, najmä pre bezpečnosť potravín a hygienu, ako aj pre obmedzenie plytvania potravinami, a vyzýva priemyselné odvetvia, aby doplnili regulačné opatrenia o ďalšie dobrovoľné opatrenia s cieľom ďalej predchádzať používaniu zbytočných obalov a podstatne znížiť množstvo obalov, ktoré uvádzajú na trh, vyvíjať obehové riešenia obalov, ktoré budú efektívnejšie z hľadiska zdrojov a budú šetrné ku klíme, ako sú harmonizované formáty obalov a opakovane použiteľné a opätovne naplniteľné obaly, a aby uľahčovali používanie opakovane použiteľných dopravných obalov; podporuje iniciatívy, ako je Aliancia pre plasty v obehovom hospodárstve a Európsky pakt o plastoch;

68.  opakuje, že kvalitná recyklácia vytvára skutočný dopyt na trhu po recyklovanom materiáli a patrí medzi kľúčové faktory v snahe zvýšiť celkové množstvo zozbieraných, vytriedených a recyklovaných obalov, požaduje používanie moderných a účinných triediacich zariadení a technológií na triedenie v kombinácii s lepším ekodizajnom obalov vrátane potreby prepracovania riešení obalov založených na zlepšených kritériách posudzovanie životného cyklu;

69.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala rôzne druhy obalov používaných v elektronickom obchode s cieľom určiť najlepšie postupy pri optimalizácii obalov s cieľom obmedziť nadmerné používanie obalov; vyzýva Komisiu, aby schválila opätovné použitie obalových materiálov na doručenie niekoľkých položiek ako alternatívu k jednorazovým obalovým materiálom;

70.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať bezobalový predaj pri znižovaní používania obalov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali tieto typy opatrení pri zaručení bezpečnosti potravín a hygieny;

71.  zdôrazňuje zásadnú úlohu inovačných fondov a programov na znižovanie množstva materiálov a inovácie v oblasti recyklácie;

72.  uznáva nárast online predaja so zvýšeným objemom dodávok balíkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zistiť, či všetci online predajcovia bez ohľadu na svoje sídlo spĺňajú základné požiadavky a nahlasujú a finančne prispievajú k systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcu v členských štátoch EÚ, v ktorých sa výrobky uvádzajú na trh;

73.  vyzýva Komisiu, aby podporovala triedený zber a triedenie odpadu z obalov, ako je stanovené v smernici (EÚ) 2018/852 a zabezpečila jej včasnú transpozíciu členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť revízie systému identifikácie obalových materiálov (rozhodnutie 97/129/ES(35)) s cieľom uľahčiť triedený zber pre občanov podľa recyklovateľnosti obalov;

74.  vyzýva Komisiu, aby podporila a preskúmala potenciál kompatibilných vnútroštátnych systémov zálohovania s cieľom dosiahnuť požadovanú mieru zberu 90 % plastových nádob na nápoje a ako krok smerom k vytvoreniu jednotného trhu s obalmi, najmä pre susedné členské štáty; kompatibilné systémy by sa mohli dosiahnuť sériovou reguláciou a kodifikovaným a jednotným označovaním; ak členský štát nemá zavedený systém alebo plán na zmenu svojho systému, mal by sa podporiť, aby si prostredníctvom najlepších postupov a príslušných vedeckých dôkazov zvolil systém, ktorý je podobný alebo zlučiteľný so systémami v ostatných členských štátoch;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: plasty

75.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve, najmä pri vytváraní lepšieho dizajnu, obehových obchodných modelov a inovačných výrobkov a prístupov „produkt ako služba“, ktoré ponúkajú udržateľnejšie spotrebiteľské návyky;

76.  vyzýva Komisiu, aby sa plastami vrátane mikroplastov zaoberala komplexným spôsobom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všeobecný plán postupného vyraďovania zámerne pridávaných mikroplastov a obmedzila prostredníctvom nových povinných regulačných opatrení neúmyselné uvoľňovanie všetkých mikroplastov priamo pri zdroji, vrátane napríklad z textilu, pneumatík, umelého trávnika a počas výroby plastových peliet; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť medzery vo vedeckých poznatkoch o mikroplastoch a nanoplastoch a podporiť rozvoj bezpečnejších alternatív a konkurenčných trhov s výrobkami bez mikroplastov; zároveň trvá na tom, že je naliehavo potrebné prijať krátkodobé opatrenia; zdôrazňuje, že najväčší podiel znečistenia mikroplastmi pochádza z degradácie makroplastov v životnom prostredí, a podporuje, aby sa na všetky plastové výrobky zamerali osobitné opatrenia, ako sú požiadavky na ekodizajn počas fázy výroby s cieľom zabrániť uvoľňovaniu sekundárnych mikroplastov do životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala zdroje, distribúciu, osud a účinky makroplastov aj mikroplastov v súvislosti s čistením odpadových vôd a hospodárením s dažďovou vodou; pripomína, že 80 % morského odpadu pochádza z pevniny, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali v problémových oblastiach morského odpadu v riekach a ústiach riek;

77.  zdôrazňuje, že ak sú výrobky na jedno použitie významnou záťažou pre životné prostredie a zdroje, jedno použitie by sa malo nahradiť opätovne použiteľnými výrobkami, ak existujú opätovne použiteľné a/alebo trvalé alternatívy environmentálne vhodným spôsobom bez toho, aby sa ohrozila hygiena alebo bezpečnosť potravín; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s revíziou tejto smernice zvážila legislatívne opatrenia vrátane rozšírenia smernice o plastoch na jedno použitie; vyzýva Komisiu, aby pracovala na vypracovaní noriem pre opätovne použiteľné obaly a náhrady jednorazových obalov, stolového riadu a príborov;

78.  uznáva potenciálnu úlohu biologických a biologicky rozložiteľných a kompostovateľných plastov v obehovom hospodárstve, ale upozorňuje na to, že samotné biologické a/alebo biologicky rozložiteľné plasty neprinesú riešenie environmentálnych problémov súvisiacich s plastmi, a zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti o správnom používaní bioplastov a biologicky rozložiteľných plastov;

79.  podporuje navrhovanie jasných globálnych noriem pre materiály, výrobky, dizajn, recykláciu;

80.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili konzistentný rámec transparentnosti a povinnosti podávania správ pre všetkých aktérov hodnotového reťazca, pokiaľ ide o výrobu plastov, obchodovanie s nimi, ich používanie a nakladanie s plastmi pri skončení ich životnosti;

81.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu, v rámci ktorých sú výrobcovia zodpovední za skončenie životnosti plastových výrobkov;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: textil

82.  zdôrazňuje význam novej komplexnej stratégie EÚ pre textilné výrobky na podporu udržateľnosti a obehovosti, ako aj vysledovateľnosti a transparentnosti v textilnom a odevnom priemysle EÚ, a to so zreteľom na globálnu povahu hodnotových reťazcov a medzinárodný rozmer rýchlej módy; žiada, aby sa v rámci stratégie predstavil ucelený súbor politických nástrojov a podporili nové obchodné modely zamerané na riešenie celého radu environmentálnych a sociálnych vplyvov v celom hodnotovom reťazci a na zlepšenie dizajnu textílií s cieľom zvýšiť trvácnosť, opätovnú použiteľnosť a mechanickú recyklovateľnosť a využitie vysokokvalitné vlákna, najmä prostredníctvom kombinácie požiadaviek na ekodizajn, systémov zodpovednosti výrobcov a systémov označovania;

83.  víta uplatňovanie nového rámca politiky výrobkov na textil a zdôrazňuje, že sa musí uprednostniť predchádzanie vzniku odpadu a trvácnosť, opätovné použitie a opraviteľnosť, ako aj zaobchádzanie s nebezpečnými a škodlivými chemikáliami v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; požaduje opatrenia vo fáze návrhu a výroby proti úbytku syntetických mikrovlákien, ako aj ďalšie opatrenia, napríklad vývoj preventívneho kontrolovaného neznečisťujúceho priemyselného predpierania a vypracovanie noriem na vybavenie nových práčok filtrami na mikrovlákna; žiada, aby sa v celej EÚ stanovili osobitné kritériá na ukončenie plytvania textilom;

84.  žiada, aby uplatňovanie nového rámca politiky výrobkov v oblasti textilu bolo v súlade s ostatnými politickými nástrojmi, konkrétne pripravovaným návrhom právnych predpisov EÚ v oblasti ľudských práv a životného prostredia s cieľom zabezpečiť, aby sa otázky práv pracovníkov, ľudských práv a rodovej rovnosti riešili vo všetkých fázach textilného hodnotového reťazca;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: stavebníctvo a budovy

85.  vyzýva Komisiu, aby vlnu obnovy realizovala plne v súlade so zásadami obehového hospodárstva a so súčasným zohľadnením rozmanitosti tohto odvetvia; vyzýva Komisiu, aby stanovila horizontálne požiadavky a požiadavky špecifické pre výrobky; zdôrazňuje potenciál úspor emisií skleníkových plynov a environmentálnych prínosov predĺžením životnosti budov na rozdiel od demolácie; žiada Komisiu, aby zvážila stanovenie cieľov zníženia uhlíkovej stopy a materiálovej stopy budov EÚ a uplatňovanie rámca úrovní pre udržateľné budovy ako záväzného rámca pre stavebnú výkonnosť; domnieva sa, že je potrebné zahrnúť minimálne právne požiadavky týkajúce sa environmentálnych vlastností budov s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov a energetickú hospodárnosť budov;

86.  pripomína povinnosť Komisie podľa rámcovej smernice o odpade zvážiť revíziu cieľov materiálového zhodnocovania stanovených v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa stavebného odpadu a odpadu z demolácie a jeho jednotlivých materiálových zložiek, a domnieva sa, že by to malo zahŕňať cieľ materiálového zhodnocovania vykopanej zeminy; navrhuje, aby sa zaviedli ciele opätovného použitia a recyklácie a využívanie druhotných surovín v stavebníctve a aby boli tieto suroviny ľahšie vysledovateľné; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala nariadenie o stavebných výrobkoch, a víta oznámenie stratégie pre udržateľné zastavané prostredie v roku 2021; domnieva sa, že prijatie digitálnych riešení v zastavanom prostredí, ako je sledovanie odpadu, by umožnilo lepšiu energetickú hospodárnosť budov a väčšiu obehovosť v stavebníctve;

87.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť politiky vysokokvalitného plánovania v oblasti budov, pričom sa pokiaľ možno uprednostní obnova, konverzia a pokračujúce používanie budov pred výstavbou nových;

88.  zdôrazňuje, že keďže 90 % zastavaného územia na rok 2050 už existuje, mali by sa stanoviť osobitné požiadavky pre sektor renovácií, aby sa do roku 2050 v plnej miere mohli prispôsobiť rôzne použitia a budovy s pozitívnou energetickou bilanciou; vrátane dôkladných renovácií, výroby na mieste a opätovného použitia;

Hodnotové reťazce kľúčových produktov: potraviny, voda a živiny

89.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na vykonanie cieľa znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo stratégie „z farmy na stôl“ a na základe údajov oznámených členskými štátmi v súlade s rámcovou smernicou o odpade; vyzýva Komisiu, aby začlenila predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami v celom potravinovom hodnotovom reťazci do príslušných politík EÚ, ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“, a pripomína, že tieto opatrenia by mali byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby prijali komplexné opatrenia na výrazné obmedzenie plytvania potravinami a podporu darovania potravín;

90.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na uzavretie cyklu živín v poľnohospodárstve, znížila závislosť Európy od dovozu rastlinných bielkovín určených na kŕmenie zvierat a na zvýšenie používania recyklovaného maštaľného hnoja a ďalších organických živín, ako sú kompost a digestát, namiesto syntetických hnojív, a súčasne zabezpečila vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia a ekosystémov;

91.  požaduje obehové hospodárstvo založené na environmentálne primeranom regulačnom rámci, aby sa zabránilo možným negatívnym toxickým účinkom na vodné ekosystémy; víta nedávno prijaté nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody a revíziu smernice o pitnej vode(36) a vyzýva na ich úplné vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere začlenila prepojenie medzi vodou a energiou do európskych politík, a pripomína, že kvalita vodných zdrojov a prístup k nim závisia od riadneho vykonávania kontroly pri zdroji a zásady „znečisťovateľ platí“; podporuje obehový prístup pri čistení odpadových vôd a hospodárení s nimi s cieľom podporiť zhodnocovanie komunálnych odpadových vôd; zdôrazňuje, že zdroje možno získať z odpadových vôd, od celulózy cez bioplasty až po živiny, energiu a vodu, a pokračovaním analýzy potenciálnych možností opätovného použitia a znížením spotreby energie a vody; podporuje plánované preskúmanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd(37); vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť prijatia legislatívnych opatrení na riešenie otázky efektívneho využívania vody v budovách;

92.  zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu k vode pre všetkých v rámci Európskej únie môže výrazne zlepšiť obehovosť s menším spoliehaním sa na balenú vodu; vyzýva na úplné vykonávanie prístupu k ustanoveniam o vode v smernici o pitnej vode;

93.  zdôrazňuje dôležitú úlohu udržateľných výrobkov z biologického materiálu, najmä lepšieho zhodnocovania biologického odpadu a používania zvyškov a vedľajších produktov pri prechode na uhlíkovo neutrálne obehové hospodárstvo;

94.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa povinný triedený zber biologického odpadu zavedený rámcovou smernicou o odpade zameriaval na produkciu kvalitného kompostu s cieľom podporiť chemické látky zlepšujúce kvalitu pôdy, ktoré nie sú nebezpečné, a ďalšie výrobky a obnoviteľnú energiu, ak je to uskutočniteľné a prínosné pre životné prostredie;

95.  zdôrazňuje potenciál udržateľného biohospodárstva a udržateľného sektora lesného hospodárstva; zdôrazňuje význam vykonávania stratégií EÚ pre biohospodárstvo a biodiverzitu s cieľom zlepšiť obehovosť nahradením fosílnych materiálov obnoviteľnými materiálmi na biologickej báze, ak to bude environmentálne prospešné a udržateľné, a to aj pre biodiverzitu, s prihliadnutím na rastúci dopyt po biomateriáloch;

Menej odpadu, vyššia hodnota

96.  zdôrazňuje, že je dôležité uprednostniť v prvom rade predchádzanie vzniku odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ, a to tak v rámci produktovej politiky, ako aj politiky v oblasti odpadu; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie rámcovej smernice o odpade a smernice o skládkach odpadov, ktorá sa plánuje na rok 2024, navrhla záväzné ciele pre celkové zníženie objemu odpadu a zníženie množstva odpadu v konkrétnych tokoch odpadu a skupinách výrobkov, ako aj ciele týkajúce sa obmedzenia vzniku zvyškového odpadu; domnieva sa, že ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie by mali byť oddelené, aby sa príprava na opätovné použitie stala prioritou, ktorú má v hierarchii odpadového hospodárstva;

97.  vyjadruje znepokojenie nad nerovnakým plnením cieľov EÚ v oblasti odpadu v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné a úplné vykonávanie súčasných cieľov v oblasti odpadu, ako aj balíka o odpade z roku 2018 všetkými členskými štátmi, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby bezodkladne v plnej miere transponovali právne predpisy z roku 2018;

98.  domnieva sa, že medzi prekážky obehového hospodárstva patria nekonkurenčné ceny a nedostatok kvalitných druhotných surovín a trhov pre ne; žiada Komisiu, aby posúdila opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti druhotných surovín a zároveň prispievala k netoxickému prostrediu;

99.  považuje súkromný sektor za silného partnera pri zvyšovaní dopytu a záujmu zákazníkov o obehové riešenia a výrobky a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali spoločnosti, ktoré majú obchodné modely, služby alebo výrobky, ktoré znižujú odpad a využívanie zdrojov, a aby využívali ich služby;

100.  dôrazne podporuje ambíciu vytvoriť v EÚ dobre fungujúci trh s vysoko kvalitnými netoxickými druhotnými surovinami bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia rámcovej smernice o odpade a nariadenia o preprave odpadu, a zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať spoločné normy kvality; pripomína, že členské štáty majú možnosť vymedziť vnútroštátne kritériá pre vedľajšie produkty a kritériá pre stav konca odpadu a vyzýva Komisiu, aby navrhla harmonizované európske kritériá pre stav konca odpadu pre kľúčové toky odpadov v súlade s rámcovou smernicou o odpade s cieľom odstrániť trhové prekážky a zabezpečiť kvalitné zhodnocovanie materiálov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedefinovala osobitné kritériá EÚ pre papier, pneumatiky a textílie, ako sa požadovalo v rámcovej smernici o odpade;

101.  vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť pravidlám o cezhraničnom pohybe odpadu na zhodnotenie medzi členskými štátmi EÚ a zvážila ich prispôsobenie s cieľom zvýšiť ich jasnosť a zrozumiteľnosť, odstrániť administratívne prekážky pri súčasnom zachovaní účinnosti právnych predpisov v oblasti ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, a harmonizovať ich vykonávanie v členských štátoch EÚ, a to aj prostredníctvom vytvorenia jednotného elektronického systému EÚ na zaznamenávanie prepravy odpadu;

102.  podporuje prebiehajúcu prácu Komisie na zabezpečení vhodného spracovania odpadových olejov; vyzýva Komisiu, ako je vymedzené v smernici 2008/98/ES(38), aby do roku 2022 predložila legislatívny návrh s dodatočnými opatreniami na podporu regenerácie odpadových olejov vrátane zavedenia kvantitatívnych cieľov;

103.  pripomína, že všetky členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa do 31. decembra 2023 biologický odpad buď vytriedil a recykloval pri zdroji, alebo aby sa zbieral separovane a nezmiešal sa s inými druhmi odpadu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usmernili investície do rozšírenia zberu a kompostovania organického odpadu;

104.  pripomína ciele EÚ v oblasti odpadov a zdôrazňuje, že zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty musia v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva posilniť predchádzanie vzniku odpadu a prípravu a opätovné použitie, zvýšiť vysokokvalitnú recykláciu a upustiť od skládkovania odpadu pri súčasnej minimalizácii spaľovania; vyzýva Komisiu, aby vymedzila spoločný celoeurópsky prístup k nakladaniu so zvyškovým komunálnym odpadom, ktorý nie je recyklovateľný, s cieľom zabezpečiť jeho optimálne spracovanie a zabrániť vytváraniu nadmernej kapacity spaľovania odpadu na úrovni EÚ, ktorá by mohla spôsobiť efekt odkázanosti a brániť rozvoju obehového hospodárstva; domnieva sa, že v prípade využívania spaľovania by toto spaľovanie malo prebiehať v čo najmodernejších zariadeniach na výrobu energie z odpadu, ktoré majú vysokú energetickú účinnosť a vytvárajú nízke emisie v rámci EÚ;

105.  zdôrazňuje, že triedený zber odpadu je predpokladom vysokokvalitnej recyklácie a udržania cenných materiálov a výrobkov v recyklačnom cykle; podporuje plány Komisie navrhnúť opatrenia na zlepšenie a harmonizáciu existujúcich systémov separovaného zberu, ktoré by mali zvážiť najlepšie postupy v členských štátoch a zohľadniť rôzne regionálne a miestne podmienky a nemali by mať nepriaznivý vplyv na dobre fungujúce existujúce systémy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie ustanovení rámcovej smernice o odpade;

106.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracúvať stratégie a politiky v oblasti odpadu na základe spoľahlivých vedeckých údajov a metodík, čím sa zlepší spoľahlivosť a porovnateľnosť štatistík EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby ďalej harmonizovala štatistické údaje o odpadoch a zbierala údaje o recyklovaných materiáloch a odpade v troch bodoch: zber, vstupné miesto do zariadenia na recykláciu a podiel účinného opätovného použitia recyklovaných materiálov;

107.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o skládkach odpadov sa nezameriava na predchádzanie vzniku odpadu, a preto vyzýva na jej zosúladenie s hlavnými zásadami akčného plánu pre obehové hospodárstvo a na to, aby sa cieľ skládkovania 10 % stanovil na východiskový rok a kg odpadu na osobu ročne s cieľom zabrániť odklonu od skládkovania k spaľovaniu odpadu;

108.  pripomína, že priemyselná symbióza je kľúčovým prvkom na dosiahnutie obehového hospodárstva prostredníctvom podpory vzájomne prepojených sietí, v ktorých sa odpad z priemyslu stáva surovinou iného a energia a materiál sa môžu nepretržite točiť v cykle, pričom sa zdroje čo najdlhšie produktívne využívajú; požaduje preto zvýšené úsilie o zvýšenie priemyselnej symbiózy na úrovni EÚ a zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti priemyselného hodnotového reťazca;

109.  zdôrazňuje, že rozvoj priemyselnej symbiózy by si vyžadoval, aby územia lepšie chápali a riadili svoj miestny tok zdrojov a aby ich viedli k vykonávaniu nových stratégií územného plánovania v spolupráci s priemyselnými odvetviami, zainteresovanými stranami, miestnou správou a občanmi, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby od miestnych a regionálnych vlád požadovali určenie príležitostí priemyselnej symbiózy prostredníctvom dôkladného mapovania hospodárskych činností a povinnej analýzy toku zdrojov;

110.  zdôrazňuje význam uplatňovania článku 8a ods. 1 v rámcovej smernici o odpade, v ktorom sa jasne uvádza, že členské štáty sú povinné presne vymedziť zodpovednosti a úlohy organizácií zodpovednosti výrobcov;

111.  odporúča, aby sa podporil rozvoj miestnych hodnotových reťazcov založených na recyklácii biologického odpadu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako je biometán, s cieľom vytvoriť užšie väzby medzi vidieckymi a mestskými komunitami pri plnom uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva;

112.  zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť obehovosť výrobkov a integráciu zdrojov do cezhraničných mechanizmov úprav;

Obehovosť pre ľudí, regióny a mestá

113.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú regionálne samosprávy, miestne orgány a spoločenstvá a MSP zohrávajú v obehovom hospodárstve, v odpadovom hospodárstve a pri vykonávaní opatrení zahrnutých do akčného plánu pre obehové hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili zriadenie a spoluprácu centier obehového hospodárstva vo všetkých európskych regiónoch, priemyselných klastroch a miestnych spoločenstvách v duchu navrhovaného „nového európskeho Bauhausu“, ktoré budú poskytovať odbornú prípravu a podporu obehových modelov navrhovania, obstarávania a nakladania s odpadom;

114.  podporuje myšlienku aktualizácie programu v oblasti zručností pre obehové hospodárstvo a vyzýva Komisiu, aby prispôsobila tento program konkrétnym potrebám zamestnanosti vrátane požiadaviek na vzdelanie a odbornú prípravu, ako aj nových pracovných miest potrebných pri prechode na obehové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akčný plán pre obehové hospodárstvo bude prepojený s vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv a stratégiou pre rodovú rovnosť, a aby zabezpečila spravodlivý prechod; zdôrazňuje tiež kľúčovú úlohu sociálnych partnerov v súvislosti s pracovnými a sociálnymi aspektmi prechodu na obehové hospodárstvo;

115.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu spotrebiteľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom a potrebu uľahčiť zapojenie občanov do separovaného zberu odpadu; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány zvyšovali informovanosť verejnosti o udržateľnej spotrebe vrátane modelov spotreby založených na opätovnom použití, prenájme alebo spoločnom využívaní, ako aj o predchádzaní vzniku odpadu a efektívnom triedení a zneškodňovaní odpadu;

116.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zásady obehového hospodárstva budú zakotvené vo všetkých postupoch, a vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri výmene poznatkov a najlepších postupov v súvislosti s rôznymi snahami o obehové hospodárstvo na regionálnej a miestnej úrovni v EÚ;

117.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi vládami, miestnymi orgánmi, akademickou obcou a podnikmi vrátane výrobcov aj kupujúcich s cieľom stimulovať a rozšíriť opatrenia obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam rozšírenia tejto spolupráce na ďalšie zainteresované strany, ako sú sociálne podniky, startupy a MVO;

118.  konštatuje, že odvetvie opravárenských a údržbárskych služieb má značný potenciál vytvárať pracovné príležitosti a že je potrebné podporovať a propagovať jeho rozvoj, najmä miestne iniciatívy, iniciatívy v oblasti opráv na miestnej úrovni a komunitné opravy, družstvá a sociálne podniky;

119.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať environmentálne bezpečné zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (ďalej len „CCS/U“) pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody; podporuje integrovaný politický kontext s cieľom stimulovať zavádzanie environmentálne bezpečných aplikácií CCS/U, ktoré zabezpečujú čisté zníženie emisií skleníkových plynov, aby sa ťažký priemysel stal klimaticky neutrálnym, ak nie sú k dispozícii žiadne možnosti priameho zníženia emisií(39); opätovne však potvrdzuje, že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala preferovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a zásobníkov EÚ(40);

Vedúca úloha na svetovej úrovni

120.  podporuje ambíciu Komisie revidovať nariadenie o preprave odpadu s cieľom zabezpečiť transparentnosť a vysledovateľnosť obchodu s odpadom v rámci EÚ, zastaviť vývoz odpadu do tretích krajín, ktorý poškodzuje životné prostredie alebo ľudské zdravie, a účinnejšie bojovať proti nezákonnému správaniu s cieľom zabezpečiť, aby sa všetok odpad spracúval v súlade so zásadami obehového hospodárstva; okrem toho podporuje Komisiu pri implementácii nedávnych zmien Bazilejského dohovoru o plastovom odpade a pri plnom dodržiavaní záväzkov EÚ vyplývajúcich z tohto dohovoru; žiada Komisiu, aby sa sústredila aj na:

121.  víta Globálnu alianciu pre obehové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov s cieľom urýchliť globálny prechod na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a vyzýva Komisiu, aby stála na čele úsilia o dosiahnutie medzinárodnej dohody o riadení prírodných zdrojov s cieľom zotrvať v medziach možností planéty, pokiaľ ide o využívanie prírodných zdrojov;

122.  podporuje úsilie Komisie na medzinárodnej úrovni o dosiahnutie celosvetovej dohody o plastoch a podporovať globálne uplatňovanie prístupu EÚ k plastom v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, že rôzne záväzky prijaté na úrovni EÚ aj na globálnej úrovni možno sledovať integrovaným a transparentným spôsobom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne ujali vedenia s cieľom pokračovať v práci na medzinárodných riešeniach v boji proti plastovému odpadu v moriach a mikroplastom;

123.  zdôrazňuje, že je dôležité vyžadovať, aby primárne a druhotné suroviny dovážané do EÚ spĺňali normy v oblasti ľudských práv, ľudského zdravia a ochrany životného prostredia, ktoré sú rovnocenné s normami EÚ, a to aj prostredníctvom pripravovaného legislatívneho návrhu Komisie o udržateľnej správe a riadení spoločností a náležitej starostlivosti a zabezpečiť rovnaké podmienky v kľúčových dodávateľských reťazcoch EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami Únie, pokiaľ ide o ciele Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo, a to aj vo vonkajších vzťahoch Únie a v dohodách o zahraničnom obchode;

124.  vyzýva európskych výrobcov, aby prevzali zodpovednosť pri predaji výrobkov v tretích krajinách, a navrhuje, aby sa priemyselné subjekty zaviazali rozšíriť svoju zodpovednosť výrobcov na organizáciu alebo financovanie triedeného zberu svojich výrobkov, keď sa stanú odpadom v tretích krajinách; vyzýva tiež výrobcov, aby riešili nezrovnalosti v súvislosti s kvalitou vyvážaných výrobkov a výrobkov predávaných na trhu EÚ;

125.  podporuje Komisiu v presadzovaní mnohostranných diskusií o udržateľných úrovniach využívania zdrojov a možností planéty vrátane skúmania vedecky podložených cieľov v oblasti využívania zdrojov;

126.  zdôrazňuje naliehavú potrebu vykonávať Agendu 2030 vo veciach týkajúcich sa posilnenia medzinárodného riadenia a ochrany proti zdravotným a environmentálnym škodám spôsobeným chemickými látkami; zdôrazňuje najmä význam prebiehajúceho procesu v rámci strategického prístupu k medzinárodnému manažmentu chemických látok (SAICM) pri rozhodovaní o pevnom rámci pre riadne nakladanie s chemickými látkami a odpadom po roku 2020 na konferencii ICCM 5 v Bonne v júli 2021;

127.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala používanie ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom medzinárodných dohovorov s cieľom umožniť porovnateľnosť medzi odvetviami a hospodárstvami a zabezpečiť rovnaké podmienky a podporovať dialóg a spoluprácu s tretími krajinami;

128.  vzhľadom na predpoklad obmedzených zdrojov Zeme by sa mal stanoviť Medzinárodný dohovor o dostatku zdrojov, ktorý by hosťoval diskusie o prístupe a dôsledkoch využívania zdrojov, ktorých jadrom je udržateľnosť a rovnosť;

129.  pripomína, že okrem prijímania opatrení na to, aby EÚ dosiahla cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, treba riešiť problém uhlíkovej stopy v súvislosti s dopytom EÚ po dovážaných výrobkoch; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila prekážky brániace ekologickému rastu, ekologickým inováciám a prekážky, ktoré bránia alebo obmedzujú prístup obehových výrobkov a služieb z krajín mimo EÚ na trh; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti a prínosy zníženia ciel a necolných prekážok pre určité výrobky a služby s cieľom podporiť rozvoj obehového hospodárstva, a to aj v kontexte prebiehajúceho preskúmania všeobecného systému preferencií EÚ (ďalej len „VSP“); v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby do rozsahu rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch, ktoré by sa mali zintenzívniť, doplnila rozmer obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ s cieľom pomôcť im pri začleňovaní obehového hospodárstva do ich obchodného modelu, a to aj pomocou stimulov, a aby ich podporovala pri vykonávaní obchodných stratégií vývozu obehových výrobkov, najmä zavedením nástroja na hodnotenie rizika pre pravidlá pôvodu, o ktorom v súčasnosti Komisia uvažuje; vyzýva Komisiu, aby v rámci WTO išla príkladom, pokiaľ ide o rozlišovanie výrobkov na základe ich obsahu uhlíka, ako spôsob dosiahnutia rovnakých regulačných podmienok;

130.  domnieva sa, že právne podložené ustanovenia sú v obchodných dohodách potrebné na to, aby sa príslušné právne predpisy EÚ o obehovom hospodárstve chránili pred koncepciou obchodnej prekážky;

131.  zdôrazňuje, že strategická obchodná politika je nevyhnutným nástrojom na urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo a vykonávanie agendy EÚ a OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 v globálnom meradle, a preto podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť, aby obchodné a investičné dohody boli v súlade s politikami obehového hospodárstva;

132.  nabáda Komisiu, aby s obchodnými partnermi EÚ viedla otvorený a transparentný dialóg a spolupracovala s nimi na ďalšej podpore cieľov obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej vyvíjali úsilie na medzinárodných fórach (UNCTAD, WTO, G20, G7) s cieľom plniť program EÚ v oblasti obehového hospodárstva a zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni s medzinárodnými partnermi prostredníctvom možnosti preskúmať koncepciu digitálnych pasov na podporu dostupnosti údajov týkajúcich sa obsahu výrobkov, ich uhlíkovej stopy a recyklovateľnosti, umožniť lepšiu obehovosť, podporiť rozšírenú zodpovednosť výrobcu, ako aj udržateľné spotrebiteľské rozhodnutia; navrhuje v tejto súvislosti tiež, aby Komisia spolupracovala s príslušnými mnohostrannými organizáciami s cieľom dohodnúť sa na medzinárodnom označení, ktoré bude pre spotrebiteľov ľahko pochopiteľné a bude obsahovať informáciu o tom, či výrobok možno recyklovať; zdôrazňuje okrem toho, že osobitnú pozornosť treba venovať tomu, ako sa môžu menej rozvinuté partnerské krajiny podieľať na obehovom hospodárstve a mať z neho prospech; vyzýva Komisiu, aby začlenila zásady obehového hospodárstva najmä do svojej stratégie nazvanej Smerom ku komplexnej stratégii pre Afriku. vyzýva Komisiu, aby využila pomoc obchodu a VSP+ s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám prijať postupy obehového hospodárstva vrátane noriem pre výrobky;

o
o   o

133.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) https://ec.europa.eu/environment/pdf/chemicals/2020/10/Strategy.pdf (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0201. (3) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 116. (4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 60. (6) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65. (7) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0198. (9) Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32. (10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0201. (11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (12) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 136. (13) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146. (14) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 192. (15) Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1. (16) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 109. (17) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 141. (18) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 100. (19) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 93. (20) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1. (21) https://www.resourcepanel.org/reports/global-resources-outlook (22) https://resourcepanel.org/reports/resource-efficiency-and-climate-change (23) https://science.sciencemag.org/content/369/6510/1455 (24) https://www.ellenmacarthurfoundation.org/assets/downloads/publications/EllenMacArthurFoundation_Growth-Within_July15.pdf (25) Správa o životnom prostredí z roku 2014: Vplyvy systémov výroby a spotreby v Európe na životné prostredie. Európska environmentálna agentúra, 2014. (26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10). (27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“ (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22). (28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1). (29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64). (30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 28). (31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1). (32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62). (33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 1). (34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34). (35) Rozhodnutie Komisie 97/129/ES z 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 50, 20.2.1997, s. 28). (36) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32). (37) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40). (38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3). (39) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode, článok 33. (40) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou, odsek 13. (41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).