Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 19 a 48, článok 67 ods. 4 a články 153, 165, 168 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 3, 21, 24, 26, 34, 35, 41 a 47,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),

–  so zreteľom na všeobecné pripomienky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré zostavil Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím ako smerodajné usmernenia k jeho vykonávaniu, a najmä na všeobecnú pripomienku č. 2 k článku 9: Prístupnosť, prijatú 11. apríla 2014,

–  so zreteľom na Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa ustanovujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie Európskej únie v súvislosti s týmto dohovorom(2),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie,

–  so zreteľom na strategické vyšetrovanie európskej ombudsmanky týkajúce sa spôsobu, akým Komisia monitoruje fondy EÚ používané na presadzovanie práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426, tzv. antidiskriminačná smernica) a na stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k nemu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/782 z 29. apríla 2021 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb(6) (Európsky akt o prístupnosti),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/612 z 6. apríla 2022 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie)(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

–  so zreteľom na nový program pre spotrebiteľov (COM(2020)0696), ktorý má medzi svojimi piatimi prioritami osobitné potreby určitých skupín spotrebiteľov, medzi nimi aj osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(11) (smernica o verejnom obstarávaní),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(12),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/254 z 15. februára 2018 o uzavretí Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania v mene Európskej únie(13),

–  so zreteľom na normy v oblasti prístupnosti vyplývajúce z mandátov Komisie 376, 554, 420 a 473,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004(14),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004(15),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z utorok 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave(16),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91(17),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1300/2014 z 18. novembra 2014 o technických špecifikáciách interoperability týkajúcich sa prístupnosti železničného systému Únie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou(18),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0209/2022),

A.  keďže osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva ako ostatní vo všetkých oblastiach života a majú neodňateľné právo na dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti, čo je prospešné pre všetky úrovne spoločnosti;

B.  keďže viac ako 87 miliónov osôb v Únii má nejakú formu zdravotného postihnutia a keďže sa musí zohľadniť demografický trend starnutia v Únii;

C.  keďže prístupnosť je základným predpokladom toho, aby si osoby so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva a základné slobody; keďže podľa článku 9 Dohovoru CRPD o právach osôb so zdravotným postihnutím s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života, zmluvné strany prijmú primerané opatrenia, aby na rovnakom základe s ostatnými mali prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii, vrátane informačných a komunikačných technológií (IKT) a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach;

D.  keďže členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa prístupnosť dostala do popredia na všetkých úrovniach, a to nielen vo verejných budovách a doprave, ale aj v zdravotníctve a vzdelávaní, ako aj aby sa zvýšila mobilita a integrácia osôb so zdravotným postihnutím;

E.  keďže v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa vymedzuje „univerzálny dizajn“ ako navrhovanie výrobkov, zariadení, programov a služieb tak, aby ich v najväčšej možnej miere mohli využívať všetci ľudia bez nutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu, čím sa nevylučujú asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím; keďže prístupnosť je jednou zo všeobecných zásad dohovoru UNCRPD a EÚ a členské štáty sú dohovorom UNCRPD právne viazané na základe rozhodnutia 2010/48/ES; keďže vo všeobecnej pripomienke č. 2 k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza povinnosť zmluvných štátov prijať akčné plány a stratégie na identifikáciu existujúcich prekážok prístupnosti, stanoviť časové rámce s konkrétnymi termínmi a poskytnúť ľudské aj materiálne zdroje potrebné na odstránenie týchto prekážok; keďže prístupnosť je rozhodujúca pre uplatňovanie práva osôb so zdravotným postihnutím na súkromie, nediskrimináciu, zamestnanie, inkluzívne vzdelávanie, účasť na politickom živote a ďalších práv zakotvených v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím;

F.  keďže miestne orgány majú kľúčovú úlohu v podpore členských štátov pri rozvoji sociálnych politík vrátane politík v oblasti zdravotného postihnutia a prístupnosti, a to na základe analýzy potrieb v teréne a realizácie osobitných opatrení;

G.  keďže zabezpečenie cenovo dostupných asistenčných technológií vysokej kvality podporí plné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti a bude prínosom tak pre osoby so zdravotným postihnutím a pre poskytovateľov týchto technológií, ako aj pre spoločnosť ako celok; keďže asistenčné technológie pomôžu znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a keďže tieto technológie môžu fungovať len v prístupnom prostredí;

H.  keďže vyššia miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím, väčšia prístupnosť a väčšie začlenenie tejto skupiny do pracovnej sily majú jasný hospodársky potenciál;

I.  keďže Únia vytvorila komplexný právny rámec pre prístupnosť na vnútornom trhu, najmä prijatím osobitných právnych predpisov o prístupnosti, ako je Európsky akt o prístupnosti, vrátane povinností súvisiacich s prístupnosťou do rôznych odvetvových právnych predpisov, ku ktorým patrí aj nariadenie o fondoch EÚ; keďže Európskym aktom o prístupnosti, ktorý sa bude uplatňovať od 28. júna 2025, sa zavedú významné nové požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb;

J.  keďže skutočné vykonávanie politík týkajúcich sa zdravotného postihnutia bude pozitívnym príspevkom ku konkurencieschopnosti vnútorného trhu EÚ, a preto predstavuje neoddeliteľný zdroj hospodárstva EÚ;

K.  keďže z hodnotenia európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 vyplynulo, že vďaka nej sa zlepšila situácia v mnohých oblastiach, ale zároveň vypuklejšie vidno to, že osoby so zdravotným postihnutím sa ešte stále stretávajú so značnými prekážkami v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, doprave, zastavanému prostrediu, IKT, zamestnanosti a rekreačným činnostiam, ako aj k účasti na politickom živote a ďalších oblastiach života;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: európska stratégia pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (ďalej len „stratégia“), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby si všetky osoby so zdravotným postihnutím v Európe mohli uplatňovať svoje práva, mať účasť na živote spoločnosti a hospodárstve za rovnakých podmienok a aby už neboli predmetom diskriminácie, pričom rieši značné prekážky vyzdvihnuté v hodnotení európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020;

2.  víta iniciatívu Komisie ohlásenú v stratégii na zriadenie centra AccessibleEU (ďalej len „centrum“); oceňuje, že cieľom centra je zvýšiť súdržnosť harmonizovaných politík v oblasti prístupnosti, podporiť ich vykonávanie a uľahčiť prístup k relevantným vedomostiam a zručnostiam, podporovať kultúru rovnakých príležitostí a plnú účasť osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti, a to aj na profesionálnej úrovni, v priestore spolupráce orgánov verejnej správy, zástupcov podnikov, občianskej spoločnosti zdravotne postihnutých osôb, odborníkov na prístupnosť a používateľov;

3.  konštatuje, že lepšie výsledky v oblasti prístupnosti v spoločnosti možno dosiahnuť len vtedy, ak sa centrum bude riadiť prístupom „univerzálneho dizajnu“; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa tento komplexný prístup k prístupnosti náležite zohľadňoval najmä v súvislosti s fyzickým prostredím, prepravou, informáciami, komunikáciou, službami a zmluvami verejného obstarávania a verejnými súťažami; domnieva sa, že o tohto prístupu vyplýva aj efektívna účasť všetkých zainteresovaných strán a držiteľov práv na ich postupoch;

4.  zdôrazňuje, že EÚ vytvorila komplexný právny rámec pre prístupnosť na jednotnom trhu na základe mandátu CRPD, do ktorého okrem iných patrí aj Európsky akt o prístupnosti, smernica o prístupnosti webových sídel, smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a elektronických komunikáciách a technické špecifikácie pre železničné stanice a vozidlá; pripomína, že v súvislosti s aspektmi tohto rámca sú stanovené implementačné lehoty v budúcnosti, a odporúča ďalšie úsilie o dosiahnutie včasnej implementácie; vyjadruje však poľutovanie, že napriek už vysloveným požiadavkám je implementácia takýchto kľúčových právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch odlišná a vo všeobecnosti zatiaľ neuspokojivá, väčšinou pre nedostatok kvalifikovaných odborníkov na problematiku prístupnosti; zdôrazňuje preto potrebu zlepšiť celkové znalosti, ako aj praktické a teoretické znalosti o politikách v oblasti prístupnosti vo verejnej správe, u hospodárskych subjektov a v spoločnosti všeobecne s cieľom pomáhať nájsť vhodné, udržateľné a cenovo prístupné riešenia v každom členskom štáte, a tak zlepšiť implementáciu súčasných a pripravovaných požiadaviek na prístupnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že centrum by v etape implementácie malo pôsobiť ako významný zdroj takýchto znalostí a podpory pre členské štáty;

5.  berie na vedomie zriadenie pracovných skupín ad hoc na implementáciu určitých právnych predpisov v oblasti prístupnosti; domnieva sa však, že absencia rámca koordinácie a spolupráce medzi EÚ, členskými štátmi, a najmä verejnými orgánmi na monitorovanie alebo presadzovanie právnych predpisov o prístupnosti, a príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré podporujú prierezové riešenia, konkrétne osobami so zdravotným postihnutím prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií, odborníkov na prístupnosť a súkromného sektora, je ďalšou prekážkou vykonávania právnych predpisov v oblasti prístupnosti a ich harmonizovaného presadzovania v celej EÚ;

6.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané zdroje, pokiaľ ide o financovanie aj ľudské zdroje, na zriadenie a fungovanie centra; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zdroje potrebné na implementáciu a presadzovanie politík v oblasti prístupnosti, a to aj z fondov EÚ; zdôrazňuje, že dostatočné financovanie je nevyhnutnou podmienkou realizácie účinných verejných politík v oblasti prístupnosti, ako aj pre dosiahnutie pokroku v mnohých oblastiach, ako je napríklad zvýšenie informovanosti prostredníctvom komunikačných opatrení, osobitne smerom k organizáciám zastupujúcim osoby so zdravotným postihnutím, uznaním neviditeľných zdravotných postihnutí a harmonizáciou národných preukazov osôb so zdravotným postihnutím alebo noriem prístupnosti.

Štruktúra

7.  vyzýva Komisiu, aby zriadila sekretariát a fórum na riadenie a vedenie práce centra; zdôrazňuje, že fórum by malo zaručiť vyváženú účasť zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora a nositeľov práv s primeranými skúsenosťami v oblasti prístupnosti; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť účasť organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím ako základná súčasť práce centra, aby sa zabezpečila najvyššia možná úroveň transparentnosti v jeho činnosti; domnieva sa, že centrum by malo zverejňovať ročný program práce a do fóra zástupcov zapojiť poslancov Európskeho parlamentu;

8.  zdôrazňuje konkrétne výzvy, ktoré predstavujú jednotlivé okruhy politík v oblasti prístupnosti, ako napríklad zastavané prostredie, verejné obstarávanie, digitálne technológie, médiá a kultúra, preprava a nové technológie a asistenčné technológie a výrobky a služby prístupné verejnosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorila špecializované podskupiny odborníkov pre určité oblasti; je presvedčený, že tieto skupiny by mali úzko spolupracovať s centrom a členskými štátmi, osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, aby sa zaručilo lepšie hodnotenie, vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa prístupnosti;

9.  vyzýva členské štáty, aby zriadili národné centrá prístupnosti, ktorých súčasťou by mohli byť kontaktné miesta a paritné skupiny odborníkov, ktoré budú úzko spolupracovať s centrom pri vykonávaní, monitorovaní a presadzovaní právnych predpisov v oblasti prístupnosti; zastáva názor, že národné centrá prístupnosti by mali uľahčovať výmenu a koordináciu medzi príslušnými zainteresovanými stranami a držiteľmi práv vrátane hospodárskych subjektov, organizácií osôb so zdravotným postihnutím a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za prístupnosť a vykonávanie odvetvových právnych predpisov; je presvedčený o tom, že odborníci centra v danej oblasti by mali poskytovať usmernenia a odbornú prípravu všetkým príslušným zainteresovaným stranám; domnieva sa, že takéto skupiny by mohli pomáhať pri nachádzaní riešení v oblasti prístupnosti, v ktorých by sa zohľadnili vnútroštátne osobitosti;

Mandát

10.  domnieva sa, že centrum by malo fungovať ako stredisko, ktoré príslušným inštitúciám a orgánom EÚ a jej členským štátom pri vykonávaní práva Únie poskytuje pravidelnú pomoc a odborné znalosti týkajúce sa politík a technických požiadaviek v oblasti prístupnosti; domnieva sa, že centrum by malo vytvoriť a koordinovať rámec spolupráce, ktorý by spájal príslušné vnútroštátne orgány a orgány Únie so všetkými skupinami používateľov, najmä s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, organizáciami občianskej spoločnosti, akademickou obcou, podnikmi a odborníkmi zo všetkých oblastí prístupnosti a práv spotrebiteľov, s cieľom podporiť harmonizovanú implementáciu a presadzovanie v celej EÚ, poskytovať usmernenia a odbornú prípravu a inšpirovať prípravu politík a inovácie na úrovni členských štátov a EÚ, a to aj na základe identifikácie a výmeny najlepších postupov vo všetkých odvetviach, ako aj tvorbou nástrojov na uľahčenie implementácie práva Únie; okrem toho sa domnieva, že centrum by mohlo prehĺbiť spoluprácu medzi vyššie uvedenými orgánmi a organizáciami s vysoko inovatívnymi subjektmi s cieľom pozitívne podporiť vývoj asistenčných technológií; domnieva sa, že centrum by malo tiež poskytovať poradenstvo vrátane usmernení príslušným inštitúciám a orgánom EÚ a jej členským štátom v súvislosti s ich vnútornými politikami a postupmi v oblasti prístupnosti;

11.  zdôrazňuje potenciálny prínos centra k podpore práce Komisie, okrem iného pri identifikácii a pomoci pri odstraňovaní nedostatkov a nezrovnalostí v súčasných právnych predpisoch, poskytovaní politických odporúčaní na aktualizáciu a rozvoj právnych predpisov v oblasti prístupnosti, začleňovaní prístupnosti do všetkých príslušných politík v rámci zodpovednosti rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie, vrátane identifikácie prioritných oblastí, v ktorých by sa prístupnosť mala zlepšiť, realizácii projektov na hľadanie inovatívnych spôsobov implementácie prístupnosti, pomoci pri vypracovaní technických špecifikácií prístupnosti a pomoci agentúram a orgánom EÚ v otázkach súvisiacich s prístupnosťou;

12.  zastáva názor, že centrum by malo Komisii a členským štátom prinášať cenné poznatky o prístupnosti využívaním výskumu a štúdií a že by malo zhromažďovať a konsolidovať špecializované aj porovnateľné informácie a plne prístupné údaje vrátane spätnej väzby o vykonávaní právnych predpisov v oblasti prístupnosti; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by pomohli, aby sa politika v oblasti prístupnosti solídne zakladala na požiadavkách a skúsenostiach používateľov; zdôrazňuje, že centrum by malo pomáhať riešiť nedostatky v zbere štatistických údajov o situácii osôb so zdravotným postihnutím na vnútroštátnej úrovni a že by sa mala plánovať spolupráca v relevantnými štatistickými úradmi, najmä s Eurostatom;

13.  domnieva sa, že centrum bude mať zásadný význam pri poskytovaní znalostí a podpory Komisii a členským štátom, zainteresovaným stranám a nositeľom práv pri vykonávaní, monitorovaní a presadzovaní politík v oblasti prístupnosti, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy a usmerňujúcich dokumentov vo všetkých úradných jazykoch EÚ napísaných v prístupnom, zrozumiteľnom a ľahko čitateľnom jazyku.

14.  zdôrazňuje, že centrum by malo pomáhať pri prekonávaní nezrovnalostí medzi Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a politikami EÚ, a tak členským štátom pomáhať pri dosahovaní primárneho cieľa, ktorým je zvýšenie úrovne zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že do tejto aktivity v oblasti začleňovania treba zapojiť EÚ a členské štáty aj prostredníctvom úzkej spolupráce s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti, verejnými orgánmi a súkromným sektorom;

15.  konštatuje, že implementácia politík v oblasti prístupnosti si vyžaduje vysoký stupeň technických znalostí a nie je dostatočne zahrnutá do programov vysokoškolského vzdelávania, čo prispieva k nedostatku kvalifikovaných odborníkov na problematiku prístupnosti vo verejnom a súkromnom sektore vo všetkých oblastiach; zdôrazňuje, že centrum by malo podporovať členské štáty pri príprave špecializovaných vzdelávacích programov v otázkach prístupnosti a poskytovať odbornú prípravu odborníkom, verejným činiteľom EÚ a členských štátov, ako aj príslušným zainteresovaným stranám a držiteľom práv s cieľom zvýšiť informovanosť o týchto otázkach;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že systém normalizácie neumožňuje osobám so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcim organizáciám primerane sa zúčastňovať na činnosti európskych a národných normalizačných orgánov na príprave noriem v oblasti prístupnosti na rovnakom základe ako ostatným zainteresovaným stranám; požaduje preto lepšie zastúpenie v sústave normalizácie a vyvážené zastúpenie vybraných odborníkov s cieľom zaručiť regulárny výsledok právnych predpisov a noriem Únie v oblasti prístupnosti; domnieva sa, že centrum by v systéme normalizácie malo mať významnú úlohu a mohlo by Komisii poskytovať odborné znalosti, keď sa Komisia zúčastňuje na práci výborov pre normalizáciu, a to aj poradenstvom odborníkov na normalizáciu v organizáciách zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, a ak je to možné, pomáhať Komisii pri koncipovaní technických špecifikácií a žiadostí o európske normy a výstupy v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012(19), a to aj zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán a držiteľov práv; domnieva sa, že angažovanosť centra by osobám so zdravotným postihnutím priniesla jednoznačné výhody z hľadiska pohybu po EÚ a dala by im možnosť využívať právo slobodne pracovať, žiť a cestovať;

17.  vyzýva Komisiu, aby päť rokov po zriadení centra vyhodnotila jeho efektívnosť a pridanú hodnotu v pozdvihovaní politík prístupnosti v rámci EÚ na vyššiu úroveň; zdôrazňuje, že na základe tohto posúdenia by Komisia mala prijať príslušné opatrenia na aktualizáciu a zveľadenie centra, ako aj posúdiť možnosť zriadiť agentúru, ak sa nedosiahnu ciele uvedené v jeho mandáte; vyzýva Komisiu, aby prácu centra a jeho výsledky monitorovala v podobe výročných správ, ktoré sa budú predkladať Európskemu parlamentu;

o
o   o

18.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35. (2) Ú. v. EÚ C 340, 15.12.2010, s. 11. (3) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68. (4) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 8. (5) Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70. (7) Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36. (9) Ú. v. EÚ L 115, 13.4.2022, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65. (12) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (13) Ú. v. EÚ L 48, 21.2.2018, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1. (16) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1. (17) Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1. (18) Ú. v. EÚ L 356, 12.12.2014, s. 110. (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).