(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0672),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0399/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. marca 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na list od Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0329/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 184, 25.5.2023, s. 83. (2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 58. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 21. novembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0402).

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Podľa Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) a schválenej rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841(5) sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Konferencia zmluvných strán UNFCCC prijala tiež Glasgowský klimatický pakt, v ktorom sa uznáva, že zmena klímy bude mať oveľa slabší vplyv, ak sa teplota zvýši o 1,5 °C, a nie o 2 °C, a rozhodla sa pokračovať v úsilí obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C. Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Parížskej dohody a sú pevne odhodlané vykonávať ju prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) a zvýšenia odstraňovania uhlíka.

(2)  V celosvetovom meradle sa v správach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) poukazuje na klesajúcu pravdepodobnosť obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 °C, ak sa do konca tohto desaťročia a v nasledujúcich desaťročiach rýchlo a výrazne neznížia globálne emisie skleníkových plynov (GHG). V správach panelu IPCC sa takisto jasne uvádza, že ak sa má dosiahnuť nulová bilancia emisií oxidu uhličitého (CO2) alebo skleníkových plynov, na vyváženie ťažko odstrániteľných zvyškových emisií CO2 je nevyhnutné začať s odstraňovaním oxidu uhličitého ▌ (CO2). To si bude vyžadovať rozsiahle zavádzanie udržateľných činností na zachytávanie CO2 z atmosféry a jeho trvalé ukladanie do geologických▌, suchozemských alebo morských rezervoárov vrátane oceánov, alebo v produktoch s dlhodobou životnosťou. V súčasnosti a pri súčasných politikách Únia nesmeruje k dosiahnutiu požadovaného odstránenia uhlíka: množstvo odstránených emisií v suchozemských ekosystémoch za posledné roky klesá, pričom v súčasnosti v Únii nedochádza k žiadnemu významnému priemyselnému odstraňovaniu uhlíka.

(3)  Cieľom tohto nariadenia je vytvoriť dobrovoľný certifikačný rámec Únie pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch, ktorým sa uľahčí a podporí vysokokvalitné odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií pri plnom rešpektovaní cieľov v oblasti biodiverzity a nulového znečistenia ako doplnok k udržateľnému znižovaniu emisií vo všetkých odvetviach (ďalej len „certifikačný rámec Únie“). Ide teda o nástroj na podporu dosiahnutia cieľov Únie v rámci Parížskej dohody, najmä kolektívneho dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119(6). Všetko odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií certifikované podľa uvedeného rámca by malo prispieť k dosiahnutiu vnútroštátne stanoveného príspevku Únie (NDC) a jej cieľov v oblasti klímy. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, uvedené odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií by preto nemali prispievať k NDC tretích strán ani k medzinárodným systémom dodržiavania súladu. Únia sa zaviazala aj k tomu, že po roku 2050 bude vytvárať záporné emisie. Dôležitým nástrojom na zvýšenie odstraňovania uhlíka v suchozemských ekosystémoch je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841(7), v ktorom sa stanovuje cieľ Únie v oblasti čistého odstraňovania v objeme 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 do roku 2030 a jednotlivým členským štátom sa prideľujú príslušné ciele.

(4)   Komisia vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom „Smerovanie k ambicióznemu priemyselnému riadeniu uhlíka v EÚ“ plánuje posúdiť celkové ciele v oblasti potrieb odstraňovania uhlíka v súlade s ambíciou Únie v oblasti klímy do roku 2040 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a následne záporné emisie; vypracovať možnosti politiky a podporné mechanizmy na priemyselné odstraňovanie uhlíka vrátane toho, či a ako ich započítať v systéme EU ETS; a súbežne posilniť výskum, inovácie a včasnú demonštráciu nových priemyselných technológií na odstraňovanie CO2 v EÚ v rámci programu Horizont Európa, rámcového programu pre výskum a inovácie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695(8), a Inovačného fondu zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES(9). Okrem toho je vhodné, aby Komisia posúdila možnosti cieľov Únie v odstraňovaní uhlíka vrátane jasného odlíšenia samostatného cieľa pre trvalé odstraňovanie uhlíka.

(5)   Očakáva sa, že harmonizovaným certifikačným rámcom Únie sa posilní environmentálna integrita a transparentnosť trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch, podporí sa dôvera v ich certifikáciu a zároveň sa znížia súvisiace administratívne náklady. Dobrovoľný charakter certifikačného rámca Únie znamená, že existujúce a nové verejné a súkromné ​​systémy certifikácie by podľa tohto nariadenia mohli požiadať Komisiu o uznanie, tento krok by však nebol povinný na to, aby mohli pôsobiť v Únii.

(6)   V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie, pokiaľ ide o zníženie čistých domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V snahe zabezpečiť, aby sa do roku 2030 vynaložilo dostatočné úsilie na zmiernenie zmeny klímy, sa prínos k cieľu Únie v oblasti klímy na rok 2030 v podobe čistých odstránených emisií obmedzuje na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2.

(7)  Certifikačným rámcom Únie sa v Únii podporí rozvoj činností trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch, ktoré vedú k jednoznačnému pozitívnemu vplyvu na klímu, a zároveň sa zabráni environmentálne klamlivým vyhláseniam. Čo sa týka uhlíkového pôdohospodárstva, certifikačný rámec Únie by mal podnecovať aj vykonávanie činností ▌, ktoré majú vedľajšie prínosy pre biodiverzitu, čím prispievajú k dosiahnutiu cieľov obnovy prírody stanovených v právnych predpisoch Únie ▌ .

▌

(8)   V snahe uľahčiť prístup nových technológií na trh je vhodné, aby sa certifikačným rámcom Únie podporoval aj výskum a inovácie a aby sa zároveň zdôrazňovala úloha príslušných výskumných programov. V tejto súvislosti sa Komisia a členské štáty nabádajú, aby nadviazali interdisciplinárnu spoluprácu, do ktorej sa zapoja celoštátne a regionálne výskumné inštitúcie, vedci, poľnohospodári a malé a stredné podniky.

▌

(9)  V snahe podporiť prevádzkovateľov, ktorí sú ochotní vynaložiť doplňujúce úsilie na zvýšenie odstraňovania uhlíka alebo na zníženie pôdnych emisií udržateľným spôsobom, by mal certifikačný rámec Únie zohľadňovať rôzne druhy činností, ich špecifiká a súvisiace vplyvy na životné prostredie. V tomto nariadení by sa preto mali jasne vymedziť pojmy trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch, ako aj ďalšie prvky certifikačného rámca Únie. Jeho rozsah by mal zahŕňať aj činnosti, ktorými sa zlepšuje ukladanie uhlíka v geologických, suchozemských alebo morských rezervoároch vrátane oceánov a v produktoch s dlhodobou životnosťou. Uvedené činnosti by mali zahŕňať jeden alebo viacero postupov alebo procesov, ktorými sa odstraňujú uhlíkové emisie z atmosféry. S niektorými činnosťami, napríklad činnosťami založenými na využívaní biouhlia, sa v závislosti od konkrétnych podmienok, za ktorých sa vykonávajú, môžu spájať rozličné typy prínosov čistého odstraňovania uhlíka a rôzne trvania uskladnenia uhlíka. V príslušných metodikách certifikácie by sa podľa toho mali stanoviť vhodné pravidlá monitorovania a zodpovednosti.

(10)   Príslušné činnosti týkajúce sa uhlíkového pôdohospodárstva môžu zahŕňať prax a procesy v rámci morských a pobrežných ekosystémov. Môžu zahŕňať aj prax alebo procesy, ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov z pôdy. Medzi ne patria činnosti, ktorými sa znižuje uvoľňovanie uhlíka do atmosféry z pôdneho úložiska uhlíka uvedeného v oddiele B písm. e) a f) prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/841, teda napríklad činnosti, ktorými sa zlepšuje obhospodarovanie pôdy alebo sa nimi obnovujú degradované rašeliniská. Okrem toho by sa do kvantifikácie činností uhlíkového pôdohospodárstva malo zahrnúť aj zníženie emisií z poľnohospodárskej pôdy zodpovedajúce emisiám z kategórie zdroja podľa IPCC, ktorou je poľnohospodárska pôda, ako sa uvádza v tabuľke 3.D spoločného formátu nahlasovania podľa usmernení k dohovoru UNFCCC týkajúcich sa nahlasovania v ročných inventúrach zmluvných strán a uvedených v prílohe I k uvedenému dohovoru, pokiaľ tieto zníženia emisií vyplývajú z činnosti, ktorou sa celkovo znižujú emisie uhlíka z pôdnych úložísk uhlíka alebo ktorou sa zvyšuje odstraňovanie uhlíka v úložiskách biogénneho uhlíka. Naopak činnosti, ako je predchádzanie odlesňovaniu alebo projekty v sektore energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré nevedú k odstraňovaniu uhlíka ani ku zníženiu pôdnych emisií, by nemali byť zahrnuté do certifikačného rámca Únie.

▌

(11)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť požiadavky, na základe ktorých by malo byť odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií spôsobilé na certifikáciu podľa certifikačného rámca Únie. Na tento účel by sa mali odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií presne a spoľahlivo kvantifikovať a mali by sa vytvárať len činnosťami ▌, ktorých výsledkom je prínos čistého odstraňovania uhlíka alebo prínos čistého znižovania pôdnych emisií, ktoré sú doplnkové a ktoré sú zamerané na zabezpečenie dlhodobého uskladnenia uhlíka. Nemali by výrazne poškodzovať životné prostredie a mali by dokázať zaistiť vedľajší prínos k cieľom udržateľnosti. ▌ Odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií by malo podliehať nezávislému auditu tretej strany, aby sa zabezpečila dôveryhodnosť a spoľahlivosť certifikačného procesu. Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť pravidlá vydávania a používania certifikovaných jednotiek. V Únii platia záväzné pravidlá stanovovania cien uhlíka uvedené v smernici 2003/87/ES, ktorými sa upravuje zaobchádzanie s emisiami z činností, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica.

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica 2003/87/ES, s výnimkou certifikácie zachytávania a ukladania emisií CO2 z biopalív, z biokvapalín a z palív z biomasy, ktoré spĺňajú únijné kritériá udržateľnosti a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(10), s akýmikoľvek úpravami potrebnými pre uplatňovanie podľa smernice 2003/87/ES, ako sa stanovujú vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 smernice 2003/87/ES v súlade s jej prílohou IV.

(12)  Výsledkom príslušnej činnosti by mal byť prínos čistého odstraňovania uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií, ktorým sa preukazuje jej pozitívny vplyv na klímu. Príslušný prínos čistého odstraňovania uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií by sa mal kvantifikovať v dvoch krokoch.

▌

(13)   V prvom kroku kvantifikácie prínosu čistého odstraňovania uhlíka alebo prínosu čistého zníženia pôdnych emisií by prevádzkovatelia mali kvantifikovať doplňujúce množstvo odstránenia uhlíka alebo zníženia pôdnych emisií, ktoré sa dosiahlo danou činnosťou v porovnaní so základnou hodnotou. V prípade uhlíkového pôdohospodárstva by sa kvantifikovaným odstránením uhlíka alebo znížením pôdnych emisií malo zabezpečiť, že sa pri výpočte čistého prínosu danej činnosti náležite zohľadní každé uvoľnenie uhlíka z jeho úložiska. Štandardizovaná základná hodnota by mala byť reprezentatívna pre štandardnú výkonnosť porovnateľných postupov a procesov v podobných sociálnych, hospodárskych, environmentálnych a technologických podmienkach a mala by zohľadňovať geografický kontext vrátane miestnych pôdnoklimatických a regulačných podmienok. Takýto prístup k stanoveniu základnej hodnoty by sa mal uprednostniť, keďže sa ním zabezpečuje objektívnosť, minimalizujú sa náklady na dodržiavanie predpisov a iné administratívne náklady a pozitívne sa oceňuje činnosť prvých priekopníkov, ktorí už začali vykonávať činnosti, ktoré sú spôsobilé na certifikáciu. V súvislosti s uhlíkovým pôdohospodárstvom by sa mala certifikovať len taká prax a procesy, ktoré presahujú rámec bežnej praxe; Nemala by sa preto odmeňovať nejaká osobitná činnosť v uhlíkovom pôdohospodárstve, ktorá už je v regióne s podobnými pôdnoklimatickými a regulačnými podmienkami značne rozšírená. Štandardizovaná základná hodnota by mala zabezpečiť, aby sa po tom, ako sa určitá činnosť stane bežnou praxou, už nemohla takáto činnosť certifikovať.

Na tento účel by Komisia mala aspoň každých päť rokov preskúmať a podľa potreby aktualizovať štandardizované základné hodnoty vzhľadom na vyvíjajúce sa regulačné okolnosti a na najnovšie dostupné vedecké dôkazy, pričom by mala zohľadniť sociálny, hospodársky, environmentálny, regulačný a technologický vývoj a v súlade s Parížskou dohodou podporiť ambície, ktoré sa postupom času zvýšili. Okrem toho by sa v záujme zníženia nákladov na stanovenie základných hodnôt a zabezpečenia spoľahlivosti monitorovacích činností malo podporovať využívanie dostupných digitálnych technológií vrátane elektronických databáz a geografických informačných systémov, diaľkového prieskumu, nových systémov kvantifikácie na mieste, umelej inteligencie a strojového učenia, ako aj elektronických máp. Ak však nie je možné stanoviť takúto štandardizovanú základnú hodnotu, mala by sa použiť osobitná základná hodnota jednotlivej činnosti založená na individuálnej výkonnosti prevádzkovateľa. Osobitné základné hodnoty jednotlivých činností by mal prevádzkovateľ aktualizovať na začiatku každého obdobia činnosti, pokiaľ sa v príslušných metodikách certifikácie neuvádza inak.

(14)  Druhý krok kvantifikácie čistého prínosu ▌by mal pozostávať z odpočítania akýchkoľvek súvisiacich emisií skleníkových plynov, ktoré vznikli počas životného cyklu činnosti a súvisia s vykonávaním danej činnosti ▌. Medzi relevantné emisie skleníkových plynov, ktoré by sa mali zohľadniť, patria priame emisie, ako sú emisie vyplývajúce z používania hnojív, chemikálií, palív alebo energií, iných materiálnych vstupov a z dopravy, alebo nepriame emisie, ako sú emisie vyplývajúce zo zmeny využívania pôdy s následnými rizikami pre potravinovú bezpečnosť v dôsledku presunu poľnohospodárskej výroby alebo efektu premiestnenia z dôvodu konkurenčného dopytu po energii či odpadovom teple. Akékoľvek zvýšenie emisií skleníkových plynov, ktoré možno pripísať vykonávaniu činnosti, by sa malo vhodným spôsobom a v súlade s technickými pravidlami stanovenými v príslušnej metodike certifikácie odpočítať od prínosu čistého odstraňovania uhlíka alebo od prínosu čistého zníženia pôdnych emisií. Zníženie emisií skleníkových plynov v dôsledku vykonania činnosti, ktoré je iné ako zníženie emisií z poľnohospodárskej pôdy, by sa pri kvantifikácii prínosu čistého odstraňovania uhlíka alebo prínosu čistého zníženia pôdnych emisií zohľadňovať nemalo. Namiesto toho by sa takéto zníženie malo považovať za vedľajší prínos ku splneniu cieľa udržateľnosti, ktorým je zmiernenie zmeny klímy, a malo by sa uvádzať v certifikátoch súladu. Takéto zníženie emisií skleníkových plynov, podobne ako ostatné vedľajšie prínosy k udržateľnosti, môže zvýšiť hodnotu certifikovaného odstraňovania uhlíka alebo znižovania pôdnych emisií.

(15)   Medzi prevádzkovateľov vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mala patriť každá právnická alebo fyzická osoba alebo verejný subjekt, ktorý prevádzkuje alebo kontroluje činnosť alebo na ktorého bola delegovaná ekonomická právomoc rozhodovania nad technickou správou činnosti. V prípade uhlíkového pôdohospodárstva by sa vymedzenie prevádzkovateľa malo vzťahovať na poľnohospodára v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115(11) alebo na akéhokoľvek iného správcu činnosti v prostredí pôdy či pobrežia, alebo na vlastníka či obhospodarovateľa lesa v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve, alebo na príslušný verejný subjekt. Pojem skupina prevádzkovateľov by sa mal vzťahovať na akýkoľvek právny subjekt, ktorý zastupuje aspoň dvoch prevádzkovateľov, a teda aj na družstvá alebo organizácie výrobcov alebo skupiny výrobcov a zabezpečuje, aby uvedení prevádzkovatelia dodržiavali toto nariadenie.

(16)  Výsledkom činnosti je prínos čistého odstraňovania uhlíka vtedy, keď odstraňovanie uhlíka nad rámec základnej hodnoty prevyšuje akékoľvek zvýšenie emisií skleníkových plynov súvisiace s vykonávaním uvedenej činnosti. Napríklad v prípade ▌trvalého odstraňovania uhlíka jeho vtláčaním do podzemia by množstvo trvalo uloženého uhlíka malo prevážiť nad emisiami skleníkových plynov súvisiacimi s energiami v rámci príslušného priemyselného procesu. Podobne v prípade znižovania pôdnych emisií z uhlíkového pôdohospodárstva je prínos čistého zníženia pôdnych emisií pozitívny, ak zníženie pôdnych emisií v porovnaní so základnými hodnotami prevyšuje akékoľvek zvýšenie emisií skleníkových plynov súvisiace s vykonávaním danej činnosti. Činnosti uhlíkového pôdohospodárstva vo všeobecnosti zlepšujú kvalitu pôdy, čo pozitívne ovplyvňuje jej odolnosť a produktivitu, avšak za určitých okolností by mohli viesť aj k poklesu potravinovej výroby, a teda vyvolať efekt úniku uhlíka v dôsledku nepriamej zmeny využívania pôdy; v tejto súvislosti by sa mali zohľadniť súvisiace nepriame emisie. Všetok uhlík zachytený a uložený prostredníctvom zalesňovania alebo znižovania pôdnych emisií ▌pri opätovnom zavlažovaní rašelinísk by mal prevážiť emisie zo strojov používaných na vykonávanie činnosti ▌alebo nepriame emisie zo zmeny využívania pôdy, ktoré môžu byť spôsobené únikom uhlíka.

(17)  Odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií, ako aj zodpovedajúce priame a nepriame súvisiace emisie skleníkových plynov by sa mali kvantifikovať relevantným, konzervatívnym, presným, úplným, konzistentným, transparentným a porovnateľným spôsobom. Neistoty merania pri kvantifikácii by sa mali riadne uviesť a zohľadniť konzervatívnym spôsobom, aby sa obmedzilo riziko nadhodnotenia množstva CO2 odstráneného z atmosféry alebo podhodnotenia množstva priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov, ktoré vznikli v dôsledku činnosti. Dočasné odstránenie uhlíka a zníženie pôdnych emisií dosiahnuté uhlíkovým pôdohospodárstvom by sa mali kvantifikovať s vysokou úrovňou presnosti, aby sa zabezpečila najvyššia kvalita a aby sa minimalizovali neistoty merania; a ak je to možné, malo by sa pri tom vychádzať z metodík úrovne 3, v súlade s usmerneniami IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov a akýmikoľvek ich ďalšími upresneniami. Aby sa stimulovali synergie medzi cieľmi Únie v oblasti klímy a biodiverzity, je okrem toho potrebné požadovať zlepšenie monitorovania pôdy, čo pomôže v celej Únii chrániť a zvýšiť odolnosť spôsobov odstraňovania uhlíka, ktoré sú inšpirované prírodou. ▌Monitorovanie emisií ▌a odstraňovania ▌musí čo najlepšie odrážať tieto prístupy a malo by byť založené na vhodnej kombinácii meraní na mieste a diaľkového prieskumu alebo modelovania, v súlade s pravidlami stanovenými v príslušnej metodike certifikácie. Mali by sa pri ňom čo najlepšie využívať moderné technológie dostupné v rámci programov Únie, ako je napríklad program Copernicus, plne využívať už existujúce nástroje a zabezpečiť súlad s národnými inventúrami skleníkových plynov.

(18)   Pri výbere metód relevantných pre výpočty emisií skleníkových plynov a ich odstraňovaní by sa mal v náležitých prípadoch pre ich odhady uplatňovať konzervatívny prístup v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov. To znamená, že výsledkom použitých metód by mali byť konzervatívne odhady emisií alebo ich odstraňovania, aby sa nepodhodnocovali množstvá emisií a nenadhodnocovalo ich odstraňovanie.

(19)  ▌Certifikačný rámec Únie by mal stimulovať činnosti, ktoré sú doplnkové, t. j. presahujú rámec štandardných postupov ▌. Preto by uvedené činnosti mali ísť nad rámec zákonných požiadaviek na úrovni jednotlivých prevádzkovateľov, t. j. prevádzkovatelia by mali vykonávať činnosti, ktoré im neukladajú platné právne predpisy. Činnosti ▌by navyše mali byť finančne životaschopné vďaka motivačnému účinku certifikácie. Takýto účinok sa dostaví vtedy, keď sa na základe stimulu vytvoreného potenciálnymi príjmami z certifikácie zmení správanie prevádzkovateľov tak, že začnú vykonávať príslušnú doplnkovú činnosť ▌zameranú na doplňujúce odstránenie uhlíka alebo zníženie pôdnych emisií.

(20)  Štandardizovaná základná hodnota by mala odrážať zákonné a trhové podmienky, v ktorých sa činnosť ▌vykonáva. Ak sa činnosť prevádzkovateľom ukladá platnými právnymi predpismi alebo ak na jej vykonanie nie sú potrebné žiadne stimuly, jej výkonnosť sa zohľadní v základnej hodnote. Z tohto dôvodu by sa malo predpokladať, že činnosť, pri ktorej dochádza k odstraňovaniu uhlíka alebo ku zníženiu pôdnych emisií nad rámec takejto základnej hodnoty, je doplnková. Používanie štandardizovanej základnej hodnoty by preto malo prevádzkovateľom zjednodušiť preukazovanie doplnkovosti. Preto by sa tým mala znížiť administratívna záťaž spojená s certifikačným procesom, čo je dôležité najmä v prípade malých prevádzkovateľov.

(21)  Existuje riziko, že atmosférický a biogénny uhlík, ktorý sa zachytáva a ukladá prostredníctvom trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva alebo ukladania uhlíka v produktoch, sa z prírodných alebo antropogénnych príčin uvoľní späť do atmosféry (▌ spätné uvoľnenie). Prevádzkovatelia by preto mali prijať všetky príslušné preventívne opatrenia na zmiernenie týchto rizík a počas monitorovacieho obdobia stanoveného pre príslušnú činnosť ▌riadne monitorovať, či je uhlík naďalej uložený. Platnosť certifikovanej jednotky by mala závisieť od očakávaného trvania uloženia a rôznych rizík spätného uvoľnenia spojených s danou činnosťou ▌. Trvalé odstraňovanie uhlíka poskytuje dostatočnú istotu dlhodobého uloženia počas niekoľkých storočí. Pri produktoch s trvalo chemicky viazaným uhlíkom je riziko uvoľňovania uhlíka veľmi nízke alebo nulové. Uhlíkové pôdohospodárstvo alebo ukladanie uhlíka v produktoch sú väčšmi vystavené riziku úmyselného alebo neúmyselného uvoľnenia uhlíka do atmosféry. S cieľom zohľadniť toto riziko by sa na ▌ sekvestračné jednotky uhlíkového pôdohospodárstva a jednotky uloženia uhlíka v produktoch mal vzťahovať dátum uplynutia platnosti, ktorý by sa zhodoval s koncom príslušného monitorovacieho obdobia, ktoré by malo v prípade ukladania uhlíka v produktoch trvať aspoň 35 rokov. Takže by sa malo predpokladať, že pokiaľ sa prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov nezaviaže monitorovacie obdobie predĺžiť, zachytený a uložený uhlík sa po tomto dátume uvoľní do atmosféry. Metodikami certifikácie by sa malo podnecovať predlžovanie monitorovacieho obdobia týkajúceho sa príslušných činností uhlíkového pôdohospodárstva, aby sa dosiahlo dlhodobé uloženie zachyteného CO2 v pôde alebo biomase a poskytovanie dlhodobých finančných stimulov prevádzkovateľom uhlíkového pôdohospodárstva. Metodiky certifikácie by preto mali stimulovať prevádzkovateľov, aby monitorovacie obdobie viacnásobne predlžovali, v snahe docieliť uskladnenie zachyteného uhlíka aspoň na niekoľko desaťročí.

(22)  Okrem opatrení prijatých na minimalizáciu rizika uvoľňovania uhlíka do atmosféry počas monitorovacieho obdobia by sa na riešenie prípadov spätného uvoľnenia mali zaviesť vhodné mechanizmy zodpovednosti. Metodiky certifikácie by mali zahŕňať aj pravidlá týkajúce sa rizika zlyhania mechanizmov zodpovednosti. Takéto mechanizmy by mohli obsahovať kolektívne rezervy a mechanizmy predbežného poistenia. Na zabránenie dvojitej regulácii by sa mali uplatňovať mechanizmy zodpovednosti v súvislosti s geologickým ukladaním a únikom CO2, ako aj príslušné nápravné opatrenia stanovené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a 2009/31/ES(12). Okrem toho by v záujme zabezpečenia regulačnej konzistentnosti mali príslušné metodiky certifikácie zahŕňať pravidlá monitorovania a mechanizmy zodpovednosti, ktoré sú konzistentné s pravidlami týkajúcimi sa produktov s trvalo chemicky viazaným uhlíkom podľa smernice 2003/87/ES.

▌

(23)  Činnosti zamerané na odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch majú veľký potenciál priniesť obojstranne výhodné riešenia v oblasti udržateľnosti, aj keď nemožno vylúčiť kompromisy. Preto je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na udržateľnosť a zabezpečiť tak, aby uvedené činnosti neviedli k spôsobeniu významnej škody na životnom prostredí a aby mohli vytvárať vedľajšie prínosy k cieľom ▌ v týchto oblastiach: zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene; ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov vrátane zdravia pôdy a zamedzenia degradácii pôdy; udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov; prechod na obehové hospodárstvo vrátane efektívneho využívania biologických materiálov z udržateľných zdrojov; a prevencia a kontrola znečisťovania. Činnosťami uhlíkového pôdohospodárstva by mali vznikať vedľajšie prínosy zamerané minimálne na ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov vrátane zdravia pôdy a zamedzenia degradácii pôdy. Uvedené minimálne požiadavky na udržateľnosť by mali zohľadňovať vplyv v rámci Únie aj mimo nej, ako aj miestne podmienky a v náležitom prípade by mali zodpovedať technickým kritériám preskúmania v záujme zásady „nespôsobovať významnú škodu“, ako aj dodržiavať kritériá udržateľnosti a kritériá úspor emisií skleníkových plynov, ktoré sa týkajú surovín z lesnej a poľnohospodárskej biomasy stanovených v ▌smernici (EÚ) 2018/2001. Postupy, ktoré škodlivo vplývajú na biodiverzitu, ako sú lesné monokultúry spôsobujúce škodlivé účinky v oblasti biodiverzity, by na certifikáciu nemali byť spôsobilé.

▌

(24)  Poľnohospodárske a lesnícke postupy, ktorými sa odstraňuje CO2 z atmosféry alebo sa nimi znižujú pôdne emisie, pomáhajú dosahovať cieľ klimatickej neutrálnosti a mali by sa odmeňovať buď prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky ▌ alebo iných verejných alebo súkromných iniciatív. Konkrétne by sa v tomto nariadení mali zohľadniť poľnohospodárske a lesnícke postupy uvedené v oznámení Komisie z 15. decembra 2021 o udržateľnom kolobehu uhlíka, medzi ktoré patrí: zalesňovanie, opätovné zalesňovanie a činnosti v rámci udržateľného obhospodarovania lesov; agrolesníctvo a iné formy zmiešaného poľnohospodárstva; využívanie medziplodín, krycích plodín, pôdoochranného obrábania pôdy a zvyšovania počtu krajinných prvkov; premena ornej pôdy na pôdu ležiacu úhorom alebo pozemkov vyňatých z produkcie na trvalý trávny porast; a obnova rašelinísk a mokradí. Pri vypracúvaní metodík certifikácie v kontexte uhlíkového pôdohospodárstva by Komisia mala prihliadať na to, že je potrebné prispieť k zaisteniu potravinovej bezpečnosti a podporovať ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov a zabrániť získavaniu pozemkov na špekulatívne účely, čo by malo negatívny vplyv na vidiecke komunity, ako aj rešpektovať práva miestnych komunít a pôvodného obyvateľstva zasiahnutých uvedenými činnosťami, v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom, a to v rámci Únie aj mimo nej. Mali by sa podporovať tie činnosti, ktoré majú najväčší potenciál vytvárať pozitívne vedľajšie prínosy pre biodiverzitu, a zároveň by sa mala zohľadniť dlhodobá štruktúra lesov, dlhodobá stabilita úložísk uhlíka, zdravie ekosystémov, odolnosť a riziko výskytu prírodných škodlivých činiteľov.

(25)  Prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov by mali mať možnosť vykazovať vedľajšie prínosy, ktoré prispievajú k cieľom udržateľnosti nad rámec minimálnych požiadaviek na udržateľnosť. Na tento účel by sa mali vykazovať v súlade s metodikami certifikácie, ktoré vypracovala Komisia a ktoré sú prispôsobené rôznym činnostiam odstraňovania uhlíka. Metodiky certifikácie by mali v čo najväčšej miere, napríklad zahrnutím pozitívnych zoznamov činností, ktoré sa považujú za činnosti s vedľajšími prínosmi, stimulovať vytváranie vedľajších prínosov pre biodiverzitu nad rámec minimálnych požiadaviek na udržateľnosť, s cieľom vytvoriť pre certifikované jednotky hodnotu navyše. Tieto doplňujúce vedľajšie prínosy by zvýšili ekonomickú hodnotu certifikovaných jednotiek a priniesli by prevádzkovateľom vyššie príjmy. Vzhľadom na tieto skutočnosti je vhodné, aby Komisia uprednostnila vypracovanie metodík certifikácie, ktoré sú prispôsobené činnostiam uhlíkového pôdohospodárstva, ktoré vytvárajú významné vedľajšie prínosy pre biodiverzitu a prispievajú k udržateľnému obhospodarovaniu poľnohospodárskej pôdy a lesov.

(26)  Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov stanoviť podrobné metodiky certifikácie pre rôzne činnosti s prihliadnutím na ich osobitné charakteristiky, aby mohli prevádzkovatelia štandardizovaným, overiteľným, nákladovo efektívnym a porovnateľným spôsobom uplatňovať kvalitatívne kritériá stanovené v tomto nariadení. Týmito metodikami by sa mala zabezpečiť spoľahlivá a transparentná certifikácia prínosu čistého odstraňovania uhlíka alebo prínosu zníženia pôdnych emisií, ktoré vznikli v dôsledku príslušnej činnosti ▌, a zároveň by sa malo zabrániť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu prevádzkovateľov alebo skupín prevádzkovateľov, najmä malých poľnohospodárov a lesných hospodárov, najmä tak, že sa umožní používanie zjednodušených pravidiel certifikácie a auditu, napr. skupinových auditov. Tieto metodiky by sa mali vypracovať v úzkej spolupráci s expertnou skupinou pre odstraňovanie uhlíka a so všetkými ostatnými zainteresovanými subjektmi. Mali by byť založené na najlepších dostupných vedeckých dôkazoch, vychádzať z existujúcich verejných a súkromných systémov a metodík certifikácie odstraňovania uhlíka alebo znižovania pôdnych emisií a zohľadňovať všetky príslušné normy a pravidlá prijaté na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

(27)   Vzhľadom na potrebu rýchlo zintenzívniť odstraňovanie uhlíka v Únii by Komisia mala v prvej fáze vývoja metodík certifikácie uprednostniť tieto činnosti: činnosti, ktoré sú najdôkladnejšie rozpracované a majú potenciál poskytovať vedľajšie prínosy z hľadiska udržateľnosti alebo činnosti, pre ktoré už boli prijaté právne predpisy Únie týkajúce sa vypracovania týchto metodík; činnosti uhlíkového pôdohospodárstva, ktoré prispievajú k udržateľnému obhospodarovaniu poľnohospodárskej pôdy, lesov a morského prostredia, ako aj činnosti, ktorými sa ukladá uhlík v stavebných produktoch na báze dreva a v biologických stavebných produktoch. Inovačný fond stanovuje pravidlá, ktorými sa upravuje príprava metodík certifikácie v oblasti bioenergií so zachytávaním a ukladaním uhlíka a priamym zachytávaním zo vzduchu. V snahe zamedziť neudržateľnému dopytu po surovinách z biomasy by sa v dôsledku finančného prínosu súvisiaceho s certifikáciou nemala zvyšovať kapacita zariadení na výrobu bioenergií nad rámec, ktorý je potrebný na prevádzku zachytávania a ukladania uhlíka. Je vhodné, aby sa v metodikách certifikácie činností ukladania uhlíka v morskom prostredí vrátane oceánov zohľadnil medzinárodný pokrok v nahlasovaní odstraňovaní uhlíka a najnovšie dostupné vedecké informácie, ako aj zistenia zo správy Komisie vypracovanej podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/841, ak sú k dispozícii. Okrem toho je v záujme podpory udržateľného a efektívneho využívania obmedzených zdrojov biomasy vhodné, aby sa metodikami certifikácie činností využívajúcich biomasu zabezpečilo uplatňovanie zásady kaskádového využívania biomasy stanovenej v článku 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413(13), pričom sa má vychádzať z existujúcich pravidiel a postupov a zabráni sa duplicite. Pravidlá vykonávania tejto zásady vnútroštátnymi orgánmi sú stanovené v článku 3 ods. 3, 3a a 3b uvedenej smernice.

(28)  V záujme zabezpečenia dôveryhodného a spoľahlivého certifikačného procesu by príslušné činnosti ▌mali podliehať nezávislému auditu tretej strany vykonávanému certifikačnými orgánmi. Všetky činnosti by sa pred vykonaním mali predovšetkým podrobiť počiatočnému certifikačnému auditu, ktorým sa overí ich súlad s kvalitatívnymi kritériami stanovenými v tomto nariadení vrátane správnej kvantifikácie očakávaných čistých prínosov. Všetky činnosti by mali aspoň každých päť rokov alebo častejšie podliehať aj pravidelným auditom na opätovnú certifikáciu, v súlade so špecifikáciou uvedenou v príslušnej metodike certifikácie a v závislosti od charakteristík príslušnej činnosti. Auditmi na opätovnú certifikáciu by sa mal overiť súlad činnosti s kvalitatívnymi kritériami stanovenými v tomto nariadení a prínos čistého odstraňovania uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií, ktoré týmito činnosťami vznikajú. Na základe uvedeného auditu na opätovnú certifikáciu vydá certifikačný orgán správu o audite na opätovnú certifikáciu, ktorá obsahuje zhrnutie a aktualizovaný certifikát súladu. Audity na opätovnú certifikáciu sa v prípade všetkých činností môžu vykonávať aj častejšie, napríklad každý rok, najmä v prípade činností uhlíkového pôdohospodárstvam. Na zníženie administratívnych nákladov na certifikáciu a opätovnú certifikáciu môžu prevádzkovatelia využívať spoľahlivé geografické informácie poskytované platobnými agentúrami prostredníctvom systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov stanoveného v článku 68 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116(14). Na tento účel by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť štruktúru, technické podrobnosti a minimálne informácie, ktoré majú byť uvedené v opise činnosti ▌ a v správach o certifikačných auditoch a auditoch na opätovnú certifikáciu.

(29)  Kľúčom k tomu, ako dosiahnuť nákladovo efektívne vykonávanie zmierňujúcich opatrení a zapojenie pôdohospodárov do uhlíkového pôdohospodárstva, je poskytnúť prevádzkovateľom uhlíkového pôdohospodárstva kvalitnejšie znalosti, ako aj nástroje a metódy na lepšie posúdenie a optimalizáciu certifikovaného odstraňovania uhlíka. To sa týka najmä malých poľnohospodárov alebo lesných hospodárov v Únii, ktorým často chýba know-how a odborné znalosti potrebné na vykonávanie činností uhlíkového pôdohospodárstva a na dodržiavanie požadovaných kvalitatívnych kritérií a súvisiacich metodík certifikácie. Preto je vhodné požadovať, aby organizácie výrobcov uľahčovali poskytovanie príslušných poradenských služieb prostredníctvom technického poradenstva svojim členom. Poskytovanie poradenských služieb, výmena poznatkov, odborná príprava, informačné akcie alebo interaktívne inovačné projekty s poľnohospodármi a lesnými hospodármi sa môžu finančne podporovať okrem iného prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj štátnej pomoci jednotlivých členských štátov.

(30)   Komisia vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom „Zabezpečenie našej budúcnosti – Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti“ uvádza, že je nevyhnutné vytvoriť ďalšie obchodné príležitosti pre udržateľný agropotravinový hodnotový reťazec a mobilizovať súkromné finančné prostriedky v synergii s verejným financovaním. Mohlo by sa to dosiahnuť novými trhovými mechanizmami na podporu udržateľných potravín, keďže tie by mohli viesť k lepšej cene potravín zohľadňujúcej udržateľnosť, ako aj k spravodlivej odmene pre poľnohospodárov a k novému zdroju financovania investícií. Len stabilná koordinácia so všetkými priemyselnými subjektmi v celom potravinovom hodnotovom reťazci a dôraz na poctivý obchodný styk v rámci tohto reťazca môžu vytvoriť správne stimuly pre udržateľné poľnohospodárske postupy, zabezpečiť slušný a udržateľný zárobok pre poľnohospodárov a vytvárať príjmy na podporu transformácie.

▌

(31)  Na zabezpečenie presného, spoľahlivého a transparentného overovania by certifikačné orgány zodpovedné za vykonávanie certifikačného procesu mali mať požadované kompetencie a zručnosti a mali by byť akreditované vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(15) alebo uznané príslušným vnútroštátnym orgánom. Aby sa predišlo možným konfliktom záujmov, mali by byť certifikačné orgány takisto úplne nezávislé od prevádzkovateľa vykonávajúceho činnosť ▌, ktorá je predmetom certifikácie. K zabezpečeniu správneho vykonávania certifikačného procesu by navyše mali prispievať členské štáty prostredníctvom dohľadu nad činnosťou certifikačných orgánov, ktoré sú akreditované vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi, a informovaním systémov certifikácie o relevantných zisteniach o neplnení povinností.

(32)  Na preukázanie súladu s týmto nariadením by mali prevádzkovatelia využívať systémy certifikácie. Systémy certifikácie by preto mali fungovať na základe spoľahlivých a transparentných pravidiel a postupov a mali by zabezpečovať presnosť, spoľahlivosť, integritu a nepopretie pôvodu a ochranu informácií a údajov predložených prevádzkovateľmi pred podvodmi. Mali by zabezpečiť aj správne započítanie overených certifikovaných jednotiek odstraňovania uhlíka alebo znižovania pôdnych emisií, najmä tak, že zamedzia ich dvojitému započítaniu. Na tento účel by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia harmonizované technické pravidlá certifikácie vrátane náležitých noriem spoľahlivosti, transparentnosti, započítavania a nezávislého auditu, ktoré majú systémy certifikácie uplatňovať, aby sa zabezpečila potrebná právna istota, pokiaľ ide o pravidlá platné pre prevádzkovateľov a systémy certifikácie. V záujme zabezpečenia nákladovo efektívneho certifikačného procesu by cieľom týchto harmonizovaných technických pravidiel certifikácie malo byť aj zníženie zbytočnej administratívnej záťaže pre prevádzkovateľov alebo skupiny prevádzkovateľov, najmä pre malé a stredné podniky ▌ vrátane malých poľnohospodárov a lesných hospodárov.

(33)  S cieľom zabezpečiť spoľahlivú a harmonizovanú kontrolu certifikácie by Komisia mala mať možnosť prijímať rozhodnutia o uznaní systémov certifikácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, a to aj pokiaľ ide o technickú spôsobilosť, spoľahlivosť, transparentnosť a nezávislý audit. Takéto rozhodnutia o uznaní by mali byť časovo obmedzené a verejne dostupné. Na tento účel by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty o obsahu a postupoch uznávania systémov certifikácie v Únii.

(34)  V relevantných prípadoch sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ▌schváleného rozhodnutím Rady 2005/370/ES(16) týkajúce sa účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti.

(35)  ▌S cieľom zabezpečiť transparentnosť a úplnú vysledovateľnosť certifikovaných jednotiek a zabrániť riziku podvodov a dvojitého započítania by Komisia do... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] mala zriadiť a spravovať celoúnijný register pre odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií (ďalej len „únijný register“). Komisia by mala zohľadňovať správy uvedené v článku 30 ods. 5a smernice 2003/87/ES a článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/841. V prípade podozrenia na podvod by Komisia mala danú vec vyšetriť a prijať vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať zrušenie príslušných rozhodnutí alebo vymazanie dotknutých jednotiek. K podvodu môže dôjsť napríklad vtedy, ak sa na tú istú ▌činnosť vydá viac ako jeden certifikát, pretože činnosť bola zaregistrovaná vo dvoch rôznych systémoch certifikácie alebo bola zaregistrovaná dvakrát v tom istom systéme. K podvodu môže dôjsť aj vtedy, keď sa ten istý certifikát použije niekoľkokrát na uplatnenie toho istého nároku na základe činnosti ▌v oblasti uhlíka alebo certifikovanej jednotky. Únijný register by mal využívať automatizované systémy vrátane elektronických šablón, ktorými sa zverejnia aspoň informácie stanovené v prílohe III. Je vhodné, aby sa prevádzka únijného registra financovala z ročných poplatkov, ktoré platia používatelia a ktoré sú úmerné používaniu registra, v snahe dostatočne prispieť k pokrytiu ročných prevádzkových nákladov na zriadenie a správu únijného registra, ako sú napr. náklady na zamestnancov alebo IT nástroje. Príjmy z uvedených poplatkov by mali predstavovať vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(17). Mali by pokrývať najmä náklady na IT nástroje, služby, bezpečnosť, prevádzkové a licenčné systémy a náklady na zamestnancov, ktorí spravujú únijný register.

Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov stanoviť potrebné požiadavky na tento únijný register a faktory, ktoré treba zohľadniť pri určovaní výšky užívateľských poplatkov a ich vymáhaní. Pri stanovovaní uvedených požiadaviek by Komisia mala zvážiť aj potrebu zabezpečiť dostatočný dohľad nad obchodovaním s certifikovanými jednotkami. Komisia by vždy v poslednom štvrťroku roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku uplatňovania, mala prijať jeden alebo viacero vykonávacích aktov s cieľom stanoviť alebo revidovať výšku jednotlivých užívateľských poplatkov na príslušný kalendárny rok. Až do zriadenia únijného registra by sa v rámci systémov certifikácie uznaných Komisiou mali zriadiť a udržiavať interoperabilné certifikačné registre. Na zabezpečenie transparentnosti a úplnej vysledovateľnosti certifikovaných jednotiek a v snahe zabrániť riziku podvodov a dvojitého započítania by sa v systémoch certifikácie mali využívať aj automatizované systémy vrátane elektronických šablón, ktorými sa zverejňujú aspoň informácie uvedené v prílohe III. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie predpisy, v ktorých sa stanovia normy a technické pravidlá fungovania a interoperability týchto certifikačných registrov.

Certifikačné registre alebo od ... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] únijný register by mali vydávať certifikované jednotky až po tom, ako vznikne prínos čistého odstraňovania uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií, a to na základe platného certifikátu súladu vyplývajúceho z auditu na opätovnú certifikáciu. Aby sa zabránilo duplicitnému vydávaniu a dvojitému využívaniu certifikovaných jednotiek, žiadna certifikovaná jednotka by sa nemala vydať viac ako raz a žiadnu certifikovanú jednotku by nikdy nemala používať viac ako jedna právnická alebo fyzická osoba. Jednotky trvalého odstraňovania uhlíka, sekvestračné jednotky uhlíkového pôdohospodárstva, jednotky uloženia uhlíka v produktoch a jednotky zníženia pôdnych emisií musia zostať navzájom oddelené. Aby sa zohľadnili inherentné riziká spätného uvoľnenia odstráneného uhlíka, platnosť sekvestračných jednotiek uhlíkového pôdohospodárstva a jednotiek uloženia uhlíka v produktoch by mala uplynúť na konci monitorovacieho obdobia príslušnej činnosti a uvedené jednotky by sa mali vymazať z certifikačného registra alebo od ... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] z únijného registra, a to okrem prípadu, keď sa prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov zaviaže predĺžiť monitorovacie obdobie v súlade s pravidlami stanovenými v príslušnej metodike certifikácie.

(36)  Systémy certifikácie zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní tohto nariadenia. Systémy certifikácie by preto mali Komisii pravidelne podávať správy o svojej činnosti. Takéto správy by sa v záujme zvýšenia transparentnosti a zlepšenia dohľadu zo strany Komisie mali zverejňovať v plnom rozsahu alebo v náležitom prípade v súhrnnej podobe. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby mohla informovať o fungovaní systémov certifikácie s cieľom identifikovať najlepšie postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto najlepších postupov. V záujme zabezpečenia porovnateľného a konzistentného podávania správ by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia technické podrobnosti týkajúce sa obsahu a formátu správ vypracovaných systémami certifikácie.

(37)  S cieľom zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia ▌by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými sa stanovia podrobne metodiky certifikácie pre rôzne druhy činností ▌, stanovia normy a technické pravidlá fungovania únijného registra a spresnia alebo zmenia prílohy I a II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(18). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(38)  Vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(19). S cieľom vykonávať vykonávacie právomoci stanovené v tomto nariadení by mal Komisii pri plnení jej úloh podľa tohto nariadenia pomáhať Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999(20).

(39)  Komisia by mala preskúmať vykonávanie tohto nariadenia do... [troch rokov od [Ú. v.: dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo do 31. decembra 2028 podľa toho, čo nastane skôr] a následne najneskôr šesť mesiacov po globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody. Toto nariadenie by sa malo preskúmavať vo všetkých aspektoch, pričom by sa mal zohľadniť príslušný vývoj právnych predpisov Únie vrátane ich súladu so smernicami 2003/87/ES a (EÚ) 2018/2001 a s nariadením (EÚ) 2018/841, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842(21) a nariadením (EÚ) 2021/1119; príslušný vývoj týkajúci sa UNFCCC a Parížskej dohody vrátane pravidiel a usmernení týkajúcich sa vykonávania jej článku 6; technologický a vedecký pokrok, najlepšie postupy a vývoj trhu v oblasti odstraňovania uhlíka; potenciál trvalého ukladania uhlíka v tretích krajinách s prihliadnutím na medzinárodné dohody uvedené v kapitole III ... [nadchádzajúceho nariadenia o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskej výroby s emisne neutrálnymi technológiami (akt o emisne neutrálnom priemysle) PE-CONS 45/24], pričom sa stanovia podmienky rovnocenné s podmienkami stanovenými v smernici 2009/31/ES s cieľom dosiahnuť trvalo zabezpečené a environmentálne bezpečné geologické ukladanie zachyteného CO2; environmentálne vplyvy intenzívnejšieho využívania biomasy vyplývajúceho z tohto nariadenia vrátane vplyvov na degradáciu pôdy a obnovu ekosystémov; vplyv na potravinovú bezpečnosť Únie a na špekulácie s pozemkami; a náklady na certifikačný proces.

(40)   Komisia by mala do 31. júla 2026 preskúmať zaradenie kategórie zdroja podľa IPCC, ktorou je poľnohospodárstvo, podkategórie 4a enterická fermentácia a podkategórie 4b hospodárenie s maštaľným hnojom, ktoré sú určené podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a vykonávacích aktov prijatých podľa uvedeného nariadenia, do znižovania emisií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pričom zohľadní alternatívne náklady, vývoj regulačného rámca, možné negatívne účinky vedúce k zvýšeniu emisií skleníkových plynov, cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040 navrhnutý v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, a v náležitom prípade by mala predložiť legislatívny návrh. V kontexte uvedeného preskúmania je vhodné zvážiť, ako by sa mali kategorizovať potenciálne jednotky vzniknuté takýmito činnosťami. V rámci prípravy na preskúmanie Komisie plánované na rok 2026 je takisto vhodné urýchliť vývoj pilotnej metodiky certifikácie činností, ktorými sa znižujú emisie z enterickej fermentácie a z hospodárenia s maštaľným hnojom v poľnohospodárstve.

(41)   Certifikáty súladu a certifikované jednotky by sa mali využívať pri rôznych druhoch konečného použitia, napr. pri zdôvodňovaní klimatických a iných environmentálnych tvrdení podnikov (vrátane tvrdení o biodiverzite) alebo pri výmene certifikovaných jednotiek prostredníctvom dobrovoľných trhov s uhlíkom. Na tento účel by Komisia mala posúdiť, či je potrebné stanoviť ďalšie požiadavky na zosúladenie tohto nariadenia s pravidlami a usmerneniami uvedenými v článku 6 ods. 2 a 4 Parížskej dohody a s najlepšími postupmi na dobrovoľných trhoch s uhlíkom, a v náležitom prípade predložiť legislatívny návrh. V uvedenom posúdení by sa mali porovnať metodické požiadavky, ako sú napr. základné hodnoty, monitorovacie obdobie, obdobie činnosti, doplnkovosť, úniky, nestálosť a zodpovednosť, a zároveň riešiť požiadavky súvisiace s povoľovaním a príslušnými úpravami. V posúdení by sa tiež malo určiť, či je vhodné rozlišovať jednotlivé konečné použitia pre každý typ jednotiek, a mali by sa stanoviť zodpovedajúce požiadavky na používanie jednotiek súkromnými subjektmi alebo tretími stranami vrátane dobrovoľných trhov s uhlíkom a medzinárodných systémov dodržiavania súladu, v snahe zabezpečiť konzistentnosť s príslušnými právnymi aktmi Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464(22), nariadenia (EÚ) 2021/1119 a (EÚ) 2018/1999, register medzinárodne prenesených výsledkov zmierňovania podľa článku 6 Parížskej dohody uvedený v článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a pripravovaná smernica o zdôvodňovaní a oznamovaní výslovných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia.

(42)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä podporiť zavádzanie vysokokvalitného odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií a zároveň minimalizovať riziko environmentálne klamlivých vyhlásení, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie ▌, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť a motivovať zavádzanie trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch prevádzkovateľmi alebo skupinami prevádzkovateľov ako doplnok k nepretržitému znižovaniu emisií vo všetkých odvetviach na dosiahnutie cieľov a cieľových hodnôt stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119. Na tento účel sa týmto nariadením zriaďuje dobrovoľný rámec Únie pre certifikáciu odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií stanovením:

a)  kvalitatívnych kritérií pre činnosti ▌, ktoré sa vykonávajú v Únii;

b)  pravidiel overovania a certifikácie odstraňovaní uhlíka a znižovaní pôdnych emisií, ktoré sa dosiahnu uvedenými činnosťami;

c)  pravidiel fungovania systémov certifikácie a ich uznávania Komisiou;

d)   pravidiel vydávania a používania certifikovaných jednotiek.

2.   Cieľom tohto nariadenia je podporiť dosahovanie cieľov Únie podľa Parížskej dohody, najmä kolektívneho dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1119 najneskôr do roka 2050. Preto akékoľvek odstránenie uhlíka a zníženie emisií dosiahnuté podľa tohto nariadenia prispieva k dosahovaniu vnútroštátne stanovených príspevkov Únie a jej klimatických cieľov, ale nie k dosahovaniu vnútroštátne stanovených príspevkov tretích strán ani k plneniu medzinárodných systémov dodržiavania súladu.

▌

3.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na emisie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, s výnimkou ukladania emisií CO2 z biopalív, z biokvapalín a z palív z biomasy, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001, s akýmikoľvek úpravami potrebnými pre uplatňovanie podľa smernice 2003/87/ES, ako sa stanovujú vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 smernice 2003/87/ES v súlade s jej prílohou IV.

▌

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „odstraňovanie uhlíka“ je antropogénne odstraňovanie atmosférického uhlíka z atmosféry a jeho trvalé ukladanie v geologických, suchozemských alebo oceánskych rezervoároch alebo v produktoch s dlhodobou životnosťou;

2.   „znižovanie pôdnych emisií“ je redukovanie čistých emisií skleníkových plynov z úložísk biogénneho uhlíka uvedených v oddiele B písm. e) a f) prílohy I k nariadeniu 2018/841, alebo redukovanie emisií skleníkových plynov z kategórie zdroja podľa IPCC, ktorou je poľnohospodárstvo, a podkategórie 4d poľnohospodárske pôdy, ktoré sú určené podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a vykonávacích aktov prijatých k nemu, ak uvedené druhé redukovanie celkovo znižuje uhlíkové emisie z úložísk uhlíka v pôde alebo zvyšuje odstraňovanie uhlíka do úložísk biogénneho uhlíka;

▌

3.   „činnosť“ je jeden alebo viacero postupov alebo procesov vykonávaných prevádzkovateľom alebo skupinou prevádzkovateľov, ktorých výsledkom je trvalé odstránenie uhlíka či dočasné odstránenie uhlíka z procesu uhlíkového pôdohospodárstva alebo z procesu ukladania uhlíka v produktoch, alebo znižovanie pôdnych emisií z uhlíkového pôdohospodárstva, pričom toto znižovanie celkovo znižuje uhlíkové emisie z úložísk uhlíka v pôde alebo zvyšuje odstraňovanie uhlíka do úložísk biogénneho uhlíka;

4.  „úložisko biogénneho uhlíka“ je živá biomasa, hrabanka, odumreté drevo, mŕtva organická hmota, minerálne pôdy a organické pôdy, ako sa uvádzajú v časti B písm. a) až f) prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/841;

5.  „prevádzkovateľ“ je akákoľvek právnická alebo fyzická osoba alebo verejný subjekt, ktorý prevádzkuje alebo kontroluje vyššie uvedenú činnosť, alebo na ktorého bola delegovaná ekonomická právomoc rozhodovania nad technickou správou činnosti; pri činnosti uhlíkového pôdohospodárstva je „prevádzkovateľom“ poľnohospodár v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 nariadenia (EÚ) 2021/2115 alebo akýkoľvek iný správca činnosti v prostredí pôdy či pobrežia, alebo vlastník či obhospodarovateľ lesa v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve, alebo príslušný verejný subjekt;

6.  „skupina prevádzkovateľov“ je právny subjekt, ktorý zastupuje aspoň dvoch prevádzkovateľov a je zodpovedný za to, že títo prevádzkovatelia dodržiavajú toto nariadenie;

7.   „obdobie činnosti“ je obdobie, v ktorom činnosť dosahuje prínos čistého odstránenia uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií a ktoré je určené v uplatniteľnej metodike certifikácie;

8.  „monitorovacie obdobie“ je obdobie, v ktorom prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov monitoruje znižovanie pôdnych emisií alebo ukladanie uhlíka a ktoré zahŕňa prinajmenšom obdobie činnosti v zmysle určenia v uplatniteľnej metodike certifikácie;

9.  „trvalé odstraňovanie uhlíka“ je akýkoľvek postup alebo proces, pri ktorých sa za normálnych okolností a pri použití vhodných postupov riadenia zachytáva a na niekoľko storočí ukladá atmosférický alebo biogénny uhlík, ktoré zahŕňajú aj viazanie uhlíka v produktoch trvalými chemickými väzbami a ktoré nie sú kombinované s procesom zvyšovania vyťažiteľnosti ložísk uhľovodíkov;

10.  „uhlíkové pôdohospodárstvo“ je akákoľvek prax alebo proces, ktoré sa vykonávajú počas obdobia činnosti, ktoré trvá najmenej päť rokov, súvisia so suchozemským alebo pobrežným hospodárením na pôde a ich výsledkom je zachytávanie a dočasné uskladnenie atmosférického a biogénneho uhlíka do úložísk biogénneho uhlíka alebo zníženie pôdnych emisií;

▌

11.  „ukladanie uhlíka v produktoch“ je akýkoľvek postup alebo proces, pri ktorých sa atmosférický alebo biogénny uhlík zachytáva a ukladá na najmenej 35 rokov v produktoch s dlhodobou životnosťou a ktoré umožňujú monitorovanie uloženého a certifikovaného uhlíka na určitom mieste počas celého monitorovacieho obdobia;

12.   výraz „uhlík trvalo chemicky viazaný v produktoch“ znamená, že uhlík pri bežnom používaní vrátane akejkoľvek bežnej činnosti vykonávanej po skončení životnosti produktu v súlade s článkom 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES neuniká do atmosféry;

13.   „geologické ukladanie CO2“ je geologické ukladanie CO2 v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2009/31/ES;

14.  „certifikačný orgán“ je nezávislý, akreditovaný alebo uznaný orgán posudzovania zhody, ktorý uzavrel dohodu so systémom certifikácie na vykonávanie certifikačných auditov a vydávanie certifikátov súladu;

15.  „systém certifikácie“ je organizácia, ktorá potvrdzuje súlad činností a prevádzkovateľov s kvalitatívnymi kritériami a pravidlami certifikácie stanovenými v tomto nariadení;

16.  „certifikačný audit“ je audit vykonaný certifikačným orgánom;

17.  „audit na opätovnú certifikáciu“ je audit vykonávaný v procese obnovy certifikátu vydaného certifikačným orgánom;

18.  „certifikát súladu“ je vyhlásenie o zhode vydané certifikačným orgánom, v ktorom sa potvrdzuje, že činnosť je v súlade s týmto nariadením;

19.  „jednotka trvalého odstraňovania uhlíka“ je jedna metrická tona ekvivalentu CO2, ktorá zodpovedá certifikovanému prínosu trvalého čistého odstraňovania uhlíka, ktorý vznikol činnosťou trvalého odstraňovania uhlíka, zaregistrovanou prostredníctvom systému certifikácie v jeho certifikačnom registri alebo podľa náležitého prípadu v únijnom registri uvedenom v článku 12;

20.   „jednotka zníženia pôdnych emisií“ je jedna metrická tona ekvivalentu CO2, ktorá zodpovedá certifikovanému prínosu čistého zníženia pôdnych emisií, ktorý vznikol činnosťou znižovania pôdnych emisií, zaregistrovanou prostredníctvom systému certifikácie v jeho certifikačnom registri alebo podľa náležitého prípadu v únijnom registri uvedenom v článku 12;

21.   „spätné uvoľnenie“ je pri geologickom ukladaní CO2 „únik“ v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 5 smernice 2009/31/ES a pri iných činnostiach úmyselné alebo neúmyselné uvoľnenie uhlíka, ktorý bol zachytený a uložený určitou činnosťou, späť do atmosféry;

22.   „sekvestračná jednotka uhlíkového pôdohospodárstva“ je jedna metrická tona ekvivalentu CO2, ktorá zodpovedá certifikovanému dočasnému prínosu čistého odstránenia uhlíka, ktorý vznikol činnosťou uhlíkového pôdohospodárstva, zaregistrovanou prostredníctvom systému certifikácie v jeho certifikačnom registri alebo podľa náležitého prípadu v únijnom registri uvedenom v článku 12;

23.   „jednotka uloženia uhlíka v produktoch“ je jedna metrická tona ekvivalentu CO2, ktorá zodpovedá certifikovanému dočasnému prínosu čistého odstránenia uhlíka, ktorý vznikol činnosťou ukladania uhlíka v produktoch, zaregistrovanou prostredníctvom systému certifikácie v jeho certifikačnom registri alebo podľa náležitého prípadu v únijnom registri uvedenom v článku 12.

▌

Článok 3

Spôsobilosť na certifikáciu

Odstraňovanie uhlíka a znižovanie pôdnych emisií sú spôsobilé na certifikáciu podľa tohto nariadenia, ak spĺňajú obe tieto podmienky:

a)  vznikajú pri činnosti, ktorá spĺňa kvalitatívne kritériá stanovené v článkoch 4 až 7;

▌

b)  sú nezávisle overené v súlade s článkom 9.

▌

Kapitola 2

KVALITATÍVNE KRITÉRIÁ

Článok 4

Kvantifikácia

1.   Činnosť trvalého odstraňovania uhlíka poskytuje trvalý prínos čistého odstránenia uhlíka, ktorý sa kvantifikuje podľa tohto vzorca:

Trvalý prínos čistého odstránenia uhlíka = OUzákladná hodnota – OUspolu – GHGsúvisiace > 0,

kde:

a)  OUzákladná hodnota sú odstránenia uhlíka v rámci základnej hodnoty;

b)  OUspolu sú všetky odstránenia uhlíka v rámci činnosti ▌;

c)  GHGsúvisiace je nárast priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov (GHG) počas celého životného cyklu činnosti, ktoré sú spôsobené jej vykonávaním vrátane nepriamej zmeny využívania pôdy, a vypočítané v uplatniteľnom prípade v súlade s protokolmi stanovenými v usmerneniach IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov a v ich ďalších upresneniach.

2.   Činnosť uhlíkového pôdohospodárstva poskytuje dočasný prínos čistého odstránenia uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií, ktorý sa kvantifikuje podľa tohto vzorca:

1.  Dočasný prínos čistého odstránenia uhlíka = OUzákladná hodnota – OUspolu – GHGsúvisiace > 0,

kde:

a)  OUzákladná hodnota je odstránenie uhlíka v rámci základnej hodnoty;

b)  OUspolu je celkové odstránenie uhlíka v rámci činnosti;

c)  GHGsúvisiace je nárast priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov (GHG) počas celého životného cyklu činnosti, ktoré sú spôsobené jej vykonávaním vrátane nepriamej zmeny využívania pôdy, a vypočítané v uplatniteľnom prípade v súlade s protokolmi stanovenými v usmerneniach IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov a v ich ďalších upresneniach.

2.  Prínos čistého zníženia pôdnych emisií = PELzákladná hodnota – PELspolu + EPPzákladná hodnota – EPPspolu – GHGsúvisiace > 0,

kde:

a)   PELzákladná hodnota sú pôdne emisie sektora LULUCF v rámci základnej hodnoty;

b)   PELspolu sú všetky pôdne emisie sektora LULUCF v rámci činnosti;

c)   EPPzákladná hodnota sú emisie z poľnohospodárskej pôdy v rámci základnej hodnoty;

d)   EPPspolu sú všetky emisie z poľnohospodárskej pôdy v rámci činnosti;

▌

e)  GHGsúvisiace je nárast priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov (GHG) počas celého životného cyklu činnosti, ktoré sú spôsobené jej vykonávaním vrátane nepriamej zmeny využívania pôdy, a vypočítané v uplatniteľnom prípade v súlade s protokolmi stanovenými v usmerneniach IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov a v ich ďalších upresneniach.

Rozsah množstiev uvedený v OUzákladná hodnota a v OUspolu zodpovedá čistým odstráneniam skleníkových plynov zahrnutým do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/841.

Rozsah množstiev uvedený v PELzákladná hodnota a v PELspolu zodpovedá čistým emisiám skleníkových plynov z úložísk biogénneho uhlíka uvedených v oddiele B písm. e) a f) prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/841.

Rozsah množstiev uvedený v EPPzákladná hodnota a v EPPspolu zodpovedá emisiám z kategórie zdroja podľa IPCC 3D (poľnohospodárske pôdy).

V príslušných metodikách sa musí vyžadovať rozčlenenie všetkých množstiev uvedených v prvom pododseku podľa skleníkových plynov.

Ak sa zvýšia pôdne emisie v dôsledku činnosti, ktorej výsledkom je dočasné odstránenie uhlíka z procesu uhlíkového pôdohospodárstva, tieto emisie sa kvantifikujú a započítajú v rámci prínosu čistého odstránenia uhlíka. Najmä emisie z úložísk biogénneho uhlíka uvedených v oddiele B písm. e) a f) prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/841 sa kvantifikujú a nahlasujú ako súčasť OUspolu a emisie z kategórie zdroja podľa IPCC 3D (poľnohospodárske pôdy) sa kvantifikujú a nahlasujú ako súčasť GHGsúvisiace. Ak sa nejaké pôdne emisie znížia v dôsledku činnosti, ktorej výsledkom je dočasné odstránenie uhlíka z procesu uhlíkového pôdohospodárstva, tieto emisie sa kvantifikujú, nahlasujú a započítajú ako prínos čistého zníženia pôdnych emisií.

Ak je výsledkom nejakej činnosti dočasný prínos čistého odstránenia uhlíka a zároveň aj prínos čistého zníženia pôdnych emisií, v príslušnej metodike sa stanovia pravidlá prideľovania súvisiacich priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov, ktoré možno pripísať vykonávaniu tejto činnosti.

▌

3.   Činnosť ukladania uhlíka v produktoch poskytuje dočasný prínos čistého odstránenia uhlíka, ktorý sa kvantifikuje podľa tohto vzorca:

Dočasný prínos čistého odstránenia uhlíka = OUzákladná hodnota – OUspolu – GHGsúvisiace > 0,

a)  OUzákladná hodnota je uhlík odstránený v rámci základnej hodnoty;

b)  OUspolu sú všetky odstránenia uhlíka v rámci činnosti ukladania uhlíka v produktoch;

c)  GHGsúvisiace je nárast priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov (GHG) počas celého životného cyklu činnosti, ktoré sú spôsobené jej vykonávaním vrátane nepriamej zmeny využívania pôdy, a vypočítané v uplatniteľnom prípade v súlade s protokolmi stanovenými v usmerneniach IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov a v ich ďalších upresneniach.

4.  Množstvá uvedené v ods. 1, v ods. 2 bode 1 písm. c) a v ods. 2 bode 2 písm. e) sa označia záporným znamienkom (–), ak ide o čisté odstraňovanie skleníkových plynov, a kladným znamienkom (+), ak ide o čisté emisie skleníkových plynov ▌; vyjadria sa v tonách ekvivalentu CO2.

5.  Trvalé odstraňovania uhlíka, dočasné odstraňovania uhlíka z uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch, znižovanie pôdnych emisií a súvisiace emisie skleníkových plynov sa kvantifikujú relevantným, konzervatívnym, presným, úplným, konzistentným, porovnateľným a transparentným spôsobom v súlade s najnovšími dostupnými vedeckými dôkazmi. Monitorovanie je založené na vhodnej kombinácii meraní na mieste a diaľkového prieskumu alebo modelovania, v súlade s pravidlami stanovenými v príslušnej metodike certifikácie.

6.  Základná hodnota je vysoko reprezentatívnou pre štandardnú ▌výkonnosť porovnateľných postupov a procesov v podobných sociálnych, hospodárskych, environmentálnych, technologických a regulačných podmienkach a zohľadňuje sa v nej geografický kontext vrátane miestnych pôdnoklimatických a regulačných podmienok („štandardizované základné hodnoty“).

7.   Štandardizované základné hodnoty určí Komisia v metodikách certifikácie stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8. Komisia tieto štandardizované základné hodnoty minimálne každých päť rokov preskúmava a v náležitom prípade aktualizuje vzhľadom na vyvíjajúce sa regulačné podmienky a najnovšie dostupné vedecké dôkazy. Aktualizované štandardizované základné hodnoty sa uplatňujú len na činnosti, ktorých obdobie činnosti sa začína po nadobudnutí účinnosti príslušnej metodiky certifikácie.

▌

8.  Odchylne od odseku 5 platí, že ak je to riadne odôvodnené v príslušnej metodike certifikácie, a to aj z dôvodu nedostatku údajov alebo neexistencie dostatočne porovnateľných činností, prevádzkovateľ použije základnú hodnotu, ktorá zodpovedá individuálnej výkonnosti konkrétnej činnosti (ďalej len „osobitná základná hodnota jednotlivej činnosti“).

9.  Osobitné základné hodnoty jednotlivých činností sa pravidelne aktualizujú na začiatku každého obdobia činnosti, pokiaľ sa v príslušných metodikách certifikácie stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8 nestanovuje inak.

10.  Pri kvantifikácii trvalých odstránení uhlíka a dočasných odstránení uhlíka z procesov uhlíkového pôdohospodárstva, ukladania uhlíka v produktoch a znižovania pôdnych emisií sa konzervatívnym spôsobom a v súlade s uznávanými štatistickými prístupmi zohľadňujú neistoty merania. Neistoty merania pri kvantifikácii odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií sa riadne vykazujú.

11.  Na podporu kvantifikácie dočasných odstraňovaní uhlíka a znižovaní pôdnych emisií, ktoré vzniknú činnosťou uhlíkového pôdohospodárstva, prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov, ak je to možné, zhromažďuje údaje o odstraňovaniach uhlíka a emisiách skleníkových plynov, a to vychádzajúc z metodík úrovne 3 v súlade s usmerneniami IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov a ich ďalšími upresneniami a spôsobom, ktorý je v súlade s národnými inventúrami skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 a časti 3 prílohy V k nariadeniu (EÚ) 2018/1999.

Článok 5

Doplnkovosť

1.  Každá činnosť je doplnková. Na tento účel musí činnosť spĺňať obe tieto kritériá:

a)  ide nad rámec zákonných požiadaviek Únie a vnútroštátnych zákonných požiadaviek na úrovni jednotlivých prevádzkovateľov;

b)  ▌na to, aby sa činnosť stala finančne životaschopnou, je potrebný motivačný účinok certifikácie činnosti.

2.  Ak sa používa štandardizovaná základná hodnota ▌stanovená podľa článku 4 ods. 5 alebo 7, doplnkovosť uvedená v odseku 1 tohto článku sa považuje za splnenú. Ak sa použije osobitná základná hodnota jednotlivej činnosti, doplnkovosť uvedená v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku sa preukáže prostredníctvom osobitných skúšok doplnkovosti v súlade s príslušnými metodikami certifikácie stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8.

Článok 6

Ukladanie, monitorovanie a zodpovednosť

1.  Prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov preukáže, že danou činnosťou sa uhlík ukladá natrvalo alebo že daná činnosť má za cieľ jeho dlhodobé uloženie.

▌

2.  Na účely odseku 1 musí prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov spĺňať obe tieto kritériá:

a)  podlieha pravidlám monitorovania a zmierňovania akéhokoľvek identifikovaného rizika spätného uvoľnenia, ktoré by mohlo nastať v monitorovacom období;

b)  je zodpovedný za riešenie akéhokoľvek spätného uvoľnenia uhlíka zachyteného a uloženého určitou činnosťou, ktoré nastane v monitorovacom období, prostredníctvom vhodných mechanizmov zodpovednosti stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8.

3.   Pravidlá monitorovania uvedené v odseku 2 písm. a):

a)   sú v prípade trvalého odstraňovania uhlíka konzistentné s pravidlami monitorovania stanovenými v článkoch 13 až 16 smernice 2009/31/ES;

b)   sú v prípade uhlíka trvalo chemicky viazaného v produktoch konzistentné s pravidlami pre trvalo chemicky viazané emisie prijatými podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES;

c)   v prípade uhlíkového pôdohospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch s dlhodobou životnosťou sa určia v súlade s pravidlami stanovenými v metodikách certifikácie stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8.

4.   Mechanizmy zodpovednosti uvedené v odseku 2 písm. b):

a)   sú v prípade trvalého odstraňovania uhlíka konzistentné s povinnosťami stanovenými v článkoch 17 a 18 smernice 2009/31/ES;

b)   sú v prípade uhlíka trvalo chemicky viazaného v produktoch konzistentné s pravidlami pre trvalo chemicky viazaný uhlík prijatými podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES;

c)   v prípade ukladania uhlíka v produktoch s dlhodobou životnosťou a uhlíkového pôdohospodárstva sa určia a riadne odôvodnia v príslušnej metodike certifikácie a môžu zahŕňať predbežné poistenie alebo kolektívne rezervy.

▌

5.  Uhlík odstránený a následne uložený činnosťou odstraňovania uhlíka sa na konci monitorovacieho obdobia považuje za uvoľnený do atmosféry okrem prípadu, keď sa uvedené monitorovacie obdobie predĺži novou certifikáciou tejto činnosti alebo keď je tento uhlík uložený natrvalo podľa odseku 3 písm. a) a b) a odseku 4 písm. a) a b).

6.   Činnosti zamerané na znižovanie pôdnych emisií podliehajú náležitým pravidlám monitorovania a mechanizmom zodpovednosti stanoveným v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8.

Článok 7

Udržateľnosť

1.  Činnosť nesmie spôsobiť významnú škodu v oblasti jedného alebo viacerých nasledujúcich cieľov udržateľnosti a môžu ňou pre ne vznikať tieto vedľajšie prínosy:

a)  zmiernenie zmeny klímy nad rámec prínosu čistého odstránenia uhlíka a prínosu čistého zníženia pôdnych emisií, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 a 2;

▌

b)  adaptácia na zmenu klímy;

c)  udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

d)  prechod na obehové hospodárstvo vrátane efektívneho využívania biologických materiálov z udržateľných zdrojov;

e)  prevencia a kontrola znečisťovania;

f)  ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov vrátane zdravia pôdy, ako aj zamedzenie degradácii pôdy.

Činnosťou uhlíkového pôdohospodárstva musia vznikať vedľajšie prínosy aspoň pre cieľ udržateľnosti uvedený v prvom pododseku písm. f).

▌

2.  Na účely odseku 1 tohto článku musí činnosť spĺňať minimálne požiadavky na udržateľnosť vymedzené v metodikách certifikácie ▌stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8. V minimálnych požiadavkách na udržateľnosť sa zohľadnia vplyvy v Únii aj mimo nej a miestne podmienky. Minimálne požiadavky na udržateľnosť musia byť v náležitom prípade konzistentné s technickými kritériami preskúmania v záujme zásady „nespôsobovať významnú škodu“. Minimálne požiadavky na udržateľnosť podporujú udržateľnosť surovín z lesnej a poľnohospodárskej biomasy v súlade s kritériami udržateľnosti a kritériami úspor emisií skleníkových plynov, ktoré sa týkajú biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

3.  Ak prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov vykazujú vedľajšie prínosy, ktoré prispievajú k cieľom udržateľnosti uvedeným v odseku 1 tohto článku nad rámec minimálnych požiadaviek na udržateľnosť uvedených v odseku 2 tohto článku, musia dodržiavať metodiky certifikácie stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 8. Metodiky certifikácie obsahujú prvky, ktoré maximálne stimulujú vznik vedľajších prínosov nad rámec minimálnych požiadaviek na udržateľnosť, najmä pokiaľ ide o cieľ uvedený v odseku 1 písm. f) tohto článku.

▌

Článok 8

Metodiky certifikácie

1.  S cieľom splniť kritériá stanovené v článkoch 4 až 7 uplatňuje prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov príslušnú metodiku certifikácie.

2.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví metodiky certifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku. V týchto metodikách certifikácie sa pre každú činnosť upresnia prvky stanovené v prílohe I. Komisia uprednostní vypracovanie metodík certifikácie pre tie činnosti, ktoré sú najdôkladnejšie rozpracované, majú potenciál poskytovať najväčšie vedľajšie prínosy alebo pre ktoré už boli prijaté právne predpisy Únie relevantné pre vypracovanie uvedených metodík. V prípade činností uhlíkového pôdohospodárstva Komisia pri uprednostňovaní zohľadní navyše aj to, či tieto činnosti prispievajú k udržateľnému obhospodarovaniu poľnohospodárskej pôdy, lesov a morského prostredia. V prípade ukladania uhlíka v produktoch Komisia uprednostní metodiky týkajúce sa stavebných produktov na báze dreva a biologických stavebných produktov.

3.   V delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 2 sa rozlišuje medzi činnosťami súvisiacimi s trvalým odstraňovaním uhlíka, uhlíkovým pôdohospodárstvom a s ukladaním uhlíka v produktoch, ktoré sa ešte ďalej rozlišujú podľa ich jednotlivých vlastností. V metodikách certifikácie:

a)   sa zabezpečuje spoľahlivosť a transparentnosť odstraňovania uhlíka a znižovania pôdnych emisií;

b)   sa podporuje ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov;

c)   sa prispieva k potravinovej bezpečnosti Únie a zamedzuje sa v nich špekuláciám s pozemkami;

d)   sa zohľadňuje konkurencieschopnosť poľnohospodárov a lesných hospodárov v Únii udržateľným spôsobom, najmä v prípade malých prevádzkovateľov;

e)   sa podporuje udržateľnosť biomasy v súlade s kritériami udržateľnosti a kritériami úspor emisií skleníkových plynov, ktoré sa týkajú biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001;

f)   sa zabezpečuje konzistentnosť uplatňovania zásady kaskádového využívania biomasy podľa vnútroštátnych orgánov v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/2413;

g)   sa zabezpečuje zamedzenie neudržateľného dopytu po surovinách z biomasy;

h)   sa minimalizuje administratívna a finančná záťaž pre prevádzkovateľov, najmä pre malých prevádzkovateľov, a proces certifikácie sa udržiava čo najjednoduchší a užívateľsky ústretový;

i)   sa zabezpečuje, aby sa prípady spätného uvoľnenia riešili prostredníctvom vhodných mechanizmov zodpovednosti, napr. kolektívnymi rezervami alebo mechanizmami predbežného poistenia, a len v krajnom prípade priamym vymazaním jednotiek.

▌

4.  Pri príprave delegovaných aktov uvedených v odseku 2 Komisia zohľadňuje: ▌

▌

a)   príslušné právne predpisy Únie a vnútroštátne právo;

b)   príslušné únijné, vnútroštátne a medzinárodné metodiky a normy certifikácie; a

c)   najlepšie dostupné vedecké dôkazy.

▌

Kapitola 3

CERTIFIKÁCIA

Článok 9

Certifikácia súladu

1.  O certifikáciu súladu s týmto nariadením žiada prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov tak, že predloží žiadosť systému certifikácie. Po prijatí tejto žiadosti prevádzkovateľ alebo ▌skupina prevádzkovateľov predloží certifikačnému orgánu plán príslušnej činnosti, ktorý obsahuje dôkaz súladu s článkami 4 až 7 tohto nariadenia, očakávaný prínos čistého odstránenia uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií, ktoré vzniknú činnosťou, a monitorovací plán. Skupiny prevádzkovateľov takisto uvedú, ako sa poskytujú poradenské služby, najmä malým prevádzkovateľom zaoberajúcim sa uhlíkovým pôdohospodárstvom. Pri činnostiach uhlíkového pôdohospodárstva môžu členské štáty poľnohospodárom radiť v rámci poradenských služieb uvedených v článku 15 nariadenia (EÚ) 2021/2115. S cieľom podporiť interoperabilitu príslušných databáz uhlíkového pôdohospodárstva môžu členské štáty v uplatniteľných prípadoch zahrnúť do systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov uvedeného v článku 68 nariadenia (EÚ) 2021/2116 základné údaje uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu vrátane postupov riadenia činnosti uhlíkového pôdohospodárstva, dátumu začatia a ukončenia činnosti, jedinečného čísla alebo kódu certifikátu, názvu certifikačného orgánu a názvu systému certifikácie.

2.  Systém certifikácie určí certifikačný orgán, ktorý vykoná certifikačný audit na overenie toho, či sú údaje predložené v súlade s odsekom 1 tohto článku presné a spoľahlivé, a potvrdí súlad ▌činnosti s článkami 4 až 7. Ak sa uvedeným certifikačným auditom overil súlad údajov predložených podľa odseku 1 tohto článku, certifikačný orgán vydá správu o certifikačnom audite ▌, ktorá obsahuje zhrnutie ▌a certifikát súladu, ktorý obsahuje minimálne informácie stanovené v prílohe II.

Systém certifikácie preskúma správu o certifikačnom audite a certifikát súladu a zverejní správu o certifikačnom audite v plnom rozsahu alebo, ak je to potrebné na zachovanie dôvernosti citlivých obchodných informácií, v súhrnnej forme, ako aj verejne dostupný certifikát súladu v certifikačnom registri systému certifikácie alebo do... [Ú. v. EÚ: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v únijnom registri uvedenom v článku 12.

3.  Certifikačný orgán vykonáva pravidelné audity na opätovnú certifikáciu s cieľom opätovne potvrdiť súlad ▌činnosti s článkami 4 až 7 a overiť prínos čistého odstránenia uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií, ktoré vznikajú príslušnou činnosťou. Audity na opätovnú certifikáciu sa vykonávajú minimálne každých päť rokov alebo častejšie, ak je to v príslušnej metodike certifikácie uvedené inak, a v závislosti od charakteristík príslušnej činnosti. Na základe uvedeného auditu na opätovnú certifikáciu vydá certifikačný orgán ▌správu o audite na opätovnú certifikáciu, ktorá obsahuje zhrnutie a aktualizovaný certifikát súladu. Systém certifikácie preskúma správu o audite na opätovnú certifikáciu a aktualizovaný certifikát súladu a zverejní ▌správu o audite na opätovnú certifikáciu v plnom rozsahu alebo, ak je to potrebné na zachovanie dôvernosti citlivých obchodných informácií, v súhrnnej forme, ako aj aktualizovaný verejne dostupný certifikát súladu v certifikačnom registri systému certifikácie alebo do ... [Ú. v. EÚ: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v únijnom registri uvedenom v článku 12. Certifikačný register systému certifikácie alebo, do ... [Ú. v. EÚ: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], únijný register uvedený v článku 12 vydajú na základe aktualizovaného certifikátu súladu, ktorý je výsledkom auditu na opätovnú certifikáciu, jednotky.

4.  Prevádzkovateľ alebo ▌skupina prevádzkovateľov pomáha certifikačnému orgánu pri certifikačných auditoch a auditoch na opätovnú certifikáciu, a to najmä umožnením prístupu do priestorov súvisiacich s činnosťou a poskytnutím akýchkoľvek požadovaných údajov a dokumentácie.

5.  Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť štruktúru, formát a technické podrobnosti plánu činnosti a monitorovacieho plánu uvedených v odseku 1 tohto článku, ako aj správ o certifikačných auditoch a o auditoch na opätovnú certifikáciu uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17.

Článok 10

Certifikačné orgány

1.  Certifikačné orgány, ktoré sú určované certifikačnými systémami, musia byť akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo uznané príslušným vnútroštátnym orgánom, pokiaľ ide o pokrytie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo špecifického rozsahu pôsobnosti systému certifikácie.

2.  Certifikačné orgány ▌:

a)  sú kompetentné vykonávať certifikačné audity a audity na opätovnú certifikáciu uvedené v článku 9;

b)  sú právne a finančne nezávislé od prevádzkovateľov alebo skupiny prevádzkovateľov a vykonávajú činnosti požadované podľa tohto nariadenia vo verejnom záujme;

c)   vykonávajú činnosti požadované podľa tohto nariadenia vo verejnom záujme.

3.  Na účely odseku 2 písm. b) certifikačné orgány alebo ich časti nesmú:

a)  byť prevádzkovateľom alebo skupinou prevádzkovateľov, vlastníkom prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov ani byť v ich vlastníctve;

b)  mať s prevádzkovateľmi alebo so skupinou prevádzkovateľov vzťahy, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislosť a nestrannosť.

4.  Členské štáty vykonávajú dohľad nad činnosťou certifikačných orgánov. Na žiadosť príslušných vnútroštátnych orgánov predložia certifikačné orgány všetky relevantné informácie potrebné na dohľad nad ich činnosťou vrátane dátumu, času a miesta auditov uvedených v článku 9. Ak členské štáty zistia neplnenie povinnosti, bezodkladne o tom informujú certifikačný orgán a príslušný systém certifikácie. Oznam o neplnení povinnosti sa uverejní v certifikačnom registri a v uplatniteľnom prípade v únijnom registri uvedenom v článku 12.

Kapitola 4

SYSTÉMY CERTIFIKÁCIE

Článok 11

Fungovanie systémov certifikácie

1.  Na preukázanie súladu s týmto nariadením sa prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov zúčastňuje na systéme certifikácie, ktorý je uznaný Komisiou podľa článku 13.

2.  Systémy certifikácie fungujú nezávislým spôsobom na základe spoľahlivých a transparentných pravidiel a postupov, najmä pokiaľ ide o vnútorné riadenie a monitorovanie, vybavovanie sťažností a odvolaní, konzultácie so zainteresovanými stranami, transparentnosť a zverejňovanie informácií, určovanie a odbornú prípravu certifikačných orgánov, riešenie otázok neplnenia povinnosti a o vývoj a správu certifikačných registrov. Systémy certifikácie uplatňovať transparentné poplatky, s ktorých výškou sa prevádzkovatelia môžu ľahko oboznámiť, a to aj na webových sídlach systémov certifikácie. Na účely vybavovania sťažností a odvolaní zavedú systémy certifikácie ľahko dostupné postupy na podávanie sťažností a odvolaní. Tieto postupy sa zverejnia v certifikačnom registri a do ... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v únijnom registri uvedenom v článku 12.

3.  Systémy certifikácie overujú, či informácie a údaje predložené prevádzkovateľom alebo skupinou prevádzkovateľov na účely certifikácie súladu podľa článku 9 boli predmetom nezávislého auditu a či sa certifikácia súladu vrátane správy o audite na opätovnú certifikáciu vykonali presným, spoľahlivým a nákladovo efektívnym spôsobom.

4.  Systémy certifikácie zverejnia vo svojich certifikačných registroch alebo, do ... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v únijnom registri uvedenom v článku 12, minimálne raz ročne zoznam určených certifikačných orgánov a pre každý certifikačný orgán uvedú, ktorý vnútroštátny akreditačný orgán ho akreditoval alebo ktorý príslušný vnútroštátny orgán ho uznal a ktorý príslušný vnútroštátny orgán ho monitoruje.

5.  Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví štruktúru, formát, technické podrobnosti a postup uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku, ktoré sa uplatňujú na všetky systémy certifikácie uznané Komisiou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ▌.

Článok 12

Celoúnijný register pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch

1.   Do ... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia zriadi a riadne udržiava celoúnijný register pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch sprístupňujúci verejnosti dostupným spôsobom informácie týkajúce sa certifikačného procesu, minimálne informácie stanovené v prílohe III, pričom zohľadňuje správy uvedené v článku 30 ods. 5 písm. a) smernice 2003/87/ES a v článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/841 (ďalej len „únijný register“). V záujme toho, aby mala verejnosť bezpečný prístup k informáciám týkajúcim sa certifikačného procesu vrátane prístupu k certifikátom súladu a k aktualizovaným certifikátom súladu s cieľom umožniť vysledovanie množstva certifikovaných jednotiek a zamedziť dvojitému započítaniu, sa v únijnom registri používajú automatizované systémy vrátane elektronických šablón. Únijný register sa financuje z fixných ročných poplatkov, ktoré platia používatelia a ktoré sú úmerné ich používaniu registra, v snahe dostatočne prispieť k pokrytiu ročných prevádzkových nákladov na zriadenie a správu únijného registra, ako sú napr. náklady na zamestnancov alebo IT nástroje. Príjmy z uvedených poplatkov predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Uvedené príjmy pokrývajú najmä náklady na IT nástroje, služby, bezpečnosť, ich prevádzkové a licenčné systémy a náklady na zamestnancov, ktorí spravujú únijný register.

2.   Komisia prijme jeden alebo viacero delegovaných aktov v súlade s článkom 16 s cieľom doplniť tento článok tým, že stanoví potrebné požiadavky na únijný register vrátane pravidiel na zabezpečenie dostatočného dohľadu nad obchodovaním s certifikovanými jednotkami, ako aj faktory, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní výšky poplatkov uvedených v odseku 1 tohto článku a pri ich vymáhaní. Komisia vždy v poslednom štvrťroku roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku uplatňovania, prijme jeden alebo viacero vykonávacích aktov s cieľom stanoviť alebo revidovať výšku jednotlivých poplatkov uvedených v odseku 1 tohto článku na príslušný kalendárny rok.

3.  Kým sa nezriadi únijný register, systém certifikácie zriadi a riadne udržiava verejný certifikačný register sprístupňujúci verejnosti bezpečným spôsobom informácie, ktoré sú výsledkom certifikačného procesu, vrátane certifikátov súladu a aktualizovaných certifikátov súladu, ktoré obsahujú minimálne informácie stanovené v prílohe III, s cieľom umožniť vysledovanie množstva jednotiek certifikovaných v súlade s článkom 9 (ďalej len „certifikačný register“). Certifikačný register používa automatizované systémy vrátane elektronických šablón a je interoperabilný s registrami iných uznaných systémov certifikácie, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví štruktúru, formát a technické podrobnosti certifikačných registrov a zaznamenávania, držby alebo používania certifikovaných jednotiek, ako aj skutočností uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17.

4.   Certifikačné registre alebo, od ... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] únijný register, vydávajú certifikované jednotky len vtedy, ak vznikne prínos čistého odstránenia uhlíka alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií, a to na základe platného certifikátu súladu vyplývajúceho z auditu na opätovnú certifikáciu.

Žiadna certifikovaná jednotka sa nesmie vydať viac ako raz a žiadnu certifikovanú jednotku nikdy nesmie použiť viac ako jedna právnická alebo fyzická osoba.

Jednotky trvalého odstraňovania uhlíka, sekvestračné jednotky uhlíkového pôdohospodárstva, jednotky uloženia uhlíka v produktoch a jednotky zníženia pôdnych emisií musia zostať navzájom oddelené.

5.   Platnosť sekvestračných jednotiek uhlíkového pôdohospodárstva a jednotiek uloženia uhlíka v produktoch uplynie na konci monitorovacieho obdobia príslušnej činnosti a uvedené jednotky sa vymažú z certifikačného registra alebo od ... [Ú. v.: 4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] z únijného registra, a to okrem prípadu, keď sa prostredníctvom pokračujúceho monitorovania v súlade s pravidlami stanovenými v príslušnej metodike certifikácie preukáže dlhodobé uloženie uhlíka.

▌

Článok 13

Uznávanie systémov certifikácie

1.  Prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov môžu na preukázanie súladu s týmto nariadením použiť len systém certifikácie, ktorý Komisia uznala rozhodnutím. Takéto rozhodnutie je platné najviac päť rokov a zverejňuje sa v únijnom registri.

2.  Žiadosť o uznanie verejného systému certifikácie oznámi Komisii členský štát. Žiadosť o uznanie súkromného systému certifikácie oznámi Komisii právny zástupca súkromného systému certifikácie.

3.  Ak systém certifikácie neuplatňuje normy a pravidlá stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 11 ods. 5, po náležitej konzultácii so systémom certifikácie môže Komisia rozhodnutie o uznaní systému certifikácie podľa odseku 1 tohto článku zrušiť. Ak členský štát alebo akákoľvek iná zainteresovaná strana vznesie riadne odôvodnené obavy, že systém certifikácie nefunguje v súlade s normami a pravidlami stanovenými vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 11 ods. 5, ktoré tvoria základ pre rozhodnutia podľa odseku 1 tohto článku, Komisia záležitosť prešetrí a prijme vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať aj zrušenie príslušného rozhodnutia.

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví štruktúru, formát a technické podrobnosti postupov oznamovania a uznávania uvedených v odsekoch 1 a 2. ▌

Článok 14

Požiadavky na podávanie správ

1.  Každý systém certifikácie uznaný Komisiou predkladá Komisii výročnú správu o svojom fungovaní vrátane opisu všetkých prípadov podvodov a súvisiacich nápravných opatrení. Správa sa predkladá za predchádzajúci kalendárny rok každoročne do 30. apríla. Požiadavka predložiť správu sa vzťahuje len na systémy certifikácie, ktoré fungujú aspoň 12 mesiacov.

2.  Komisia tieto správy zverejní v plnom rozsahu alebo, ak je to potrebné na zachovanie dôvernosti citlivých obchodných informácií, v súhrnnej forme.

3.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví štruktúru, formát a technické podrobnosti správ uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17.

▌

Kapitola 5

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

Zmeny príloh

1.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom zmeniť prílohu I a prispôsobiť ju novým a vznikajúcim druhom činností, ako aj vedecko-technickému pokroku.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom zmeniť prílohu II a prispôsobiť zoznam minimálnych informácií uvedených v certifikátoch podľa článku 9 technickému pokroku.

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 8, 12 a 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od… [Ú. v.: dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 12 a 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegované akty prijaté podľa článkov 8, 12 a 15 nadobudnú účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nim nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 17

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 44 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/1999. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 18

Preskúmanie

1.  Toto nariadenie sa preskúmava vo všetkých aspektoch, pričom sa zohľadňuje

a)  príslušný vývoj týkajúci sa právnych predpisov Únie vrátane súladu tohto nariadenia so smernicami 2003/87/ES a (EÚ) 2018/2001, ako aj s nariadeniami (EÚ) 2018/841, (EÚ) 2018/842 a (EÚ) 2021/1119;

b)  príslušný vývoj týkajúci sa UNFCCC a Parížskej dohody vrátane pravidiel a usmernení týkajúcich sa vykonávania článku 6 uvedenej dohody;

c)  technologický a vedecký pokrok, najlepšie postupy a vývoj trhu v oblasti odstraňovania uhlíka;

d)  potenciál trvalého ukladania uhlíka v tretích krajinách s prihliadnutím na medzinárodné dohody uvedené v kapitole III [nadchádzajúceho nariadenia o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskej výroby s emisne neutrálnymi technológiami (akt o emisne neutrálnom priemysle) PE-CONS 45/24], pričom sa stanovia podmienky rovnocenné s podmienkami stanovenými v smernici 2009/31/ES s cieľom dosiahnuť trvalo zabezpečené a environmentálne bezpečné geologické ukladanie zachyteného CO2;

e)  environmentálne vplyvy intenzívnejšieho využívania biomasy vyplývajúceho z tohto nariadenia vrátane vplyvov na degradáciu pôdy a obnovu ekosystémov;

f)  vplyv na potravinovú bezpečnosť Únie a na špekulácie s pozemkami; a náklady na proces certifikácie.

2.  [Tri roky od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo do 31. decembra 2028 podľa toho, čo nastane skôr] a následne do šiestich mesiacov od výsledku každého globálneho hodnotenia dohodnutého podľa článku 14 Parížskej dohody predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia.

▌

3.   Komisia do 31. júla 2026 preskúma uplatňovanie tohto nariadenia na znižovanie emisií z kategórie zdroja podľa IPCC, ktorou je poľnohospodárstvo, podkategórie 4a enterická fermentácia a podkategórie 4b hospodárenie s maštaľným hnojom, ktoré sú určené podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a vykonávacích aktov prijatých podľa uvedeného nariadenia, pričom zohľadní alternatívne náklady, vývoj regulačného rámca, možné negatívne účinky vedúce k zvýšeniu emisií skleníkových plynov, cieľ Únie v oblasti klímy na rok 2040 navrhnutý v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa bude okrem iného vychádzať z pilotnej metodiky certifikácie činností, ktorými sa znižujú emisie z enterickej fermentácie a nakladania s maštaľným hnojom v poľnohospodárstve. V náležitom prípade Komisia pripojí k správe legislatívny návrh rozširujúci rozsah činností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aj na zníženie emisií z kategórie zdroja podľa IPCC, ktorou je poľnohospodárstvo, podkategórie 4a enterická fermentácia a podkategórie 4b hospodárenie s maštaľným hnojom, ktoré sú určené podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

4.   Komisia do 31. júla 2026 posúdi dodatočné požiadavky potrebné na zosúladenie tohto nariadenia s článkom 6 Parížskej dohody a s najlepšími postupmi vrátane zodpovedajúcich úprav, povolení hostiteľskej strany a metodík. V tomto posúdení sa preskúma používanie certifikovaných jednotiek na kompenzáciu emisií vyprodukovaných mimo vnútroštátne stanoveného príspevku Únie a cieľov Únie v oblasti klímy a v náležitom prípade sa k nemu pripojí legislatívny návrh.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ▌,

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

Príloha I

Prvky metodík certifikácie uvedených v článku 8

Pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 8 musia metodiky certifikácie obsahovať ▌tieto prvky, pričom sa zohľadňujú osobitosti jednotlivých činností:

a)  druh činnosti a opis príslušných postupov a procesov vrátane obdobia činnosti a monitorovacieho obdobia;

▌

b)  pravidlá identifikácie všetkých záchytov uhlíka a zdrojov emisií skleníkových plynov uvedených v článku 4 ods. 1, 2 a 3;

c)  pravidlá výpočtu základnej hodnoty uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. a) alebo v článku 4 ods. 2 bode 1 písm. a) a v článku 4 ods. 2 bode 2 písm. a) a c), alebo v článku 4 ods. 3 písm. a);

d)  pravidlá výpočtu odstránení uhlíka spolu, ako sa uvádzajú v článku 4 ods. 1 písm. b) alebo v článku 4 ods. 2 bode 1 písm. b), alebo v článku 4 ods. 3 písm. b);

e)   pravidlá výpočtu pôdnych emisií sektora LULUCF uvedených v článku 4 ods. 2 bode 2 písm. b);

f)   pravidlá výpočtu emisií z poľnohospodárskej pôdy uvedených v článku 4 ods. 2 bode 2 písm. d);

g)  pravidlá výpočtu GHGsúvisiacich emisií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c), v článku 4 ods. 2 bode 1 písm. c), v článku 4 ods. 2 bode 2 písm. e) a v článku 4 ods. 3 písm. c);

h)   pravidlá aktualizácie štandardizovaných základných hodnôt uvedených v článku 4 ods. 7 a aktualizácie osobitnej základnej hodnoty jednotlivej činnosti uvedenej v článku 4 ods. 8;

i)  pravidlá konzervatívneho riešenia neistôt merania pri kvantifikácii odstraňovania uhlíka uvedenej v článku 4 ods. 10;

j)  pravidlá vykonávania špecifických testov doplnkovosti uvedených v článku 5 ods. 2;

k)  pravidlá monitorovania a zmierňovania rizika uvoľnenia uloženého uhlíka uvedeného v článku 6 ods. 2 písm. a);

l)  pravidlá týkajúce sa vhodných mechanizmov zodpovednosti uvedených v článku 6 ods. 2 písm. b) a článku 6 ods. 3 vrátane pravidiel týkajúcich sa rizika zlyhania príslušného mechanizmu zodpovednosti;

m)   pravidlá týkajúce sa uvedenia požiadaviek uvedených v článku 6 ods. 4 do praxe;

n)   pravidlá monitorovania zníženia pôdnych emisií uvedených v článku 6 ods. 6;

o)  pravidlá týkajúce sa minimálnych požiadaviek na udržateľnosť uvedených v článku 7 ods. 2;

p)  pravidlá monitorovania vedľajších prínosov uvedených v článku 7 ods. 3 a podávania správ o nich.

▌

Príloha II

Minimálne informácie obsiahnuté v certifikáte uvedenom v článku 9

Certifikát súladu obsahuje minimálne tieto informácie:

a)  názov a typ činnosti ▌vrátane postupov a procesov, mena/názvu a kontaktných údajov prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov;

b)  umiestnenie činnosti ▌vrátane geograficky jednoznačnej lokalizácie hraníc činnosti pri dodržaní požiadaviek na mierku mapy 1:5000 pre daný členský štát;

▌

c)  dĺžku obdobia činnosti vrátane jej dátumu začiatku a dátumu ukončenia;

d)  názov systému certifikácie;

e)  názov, adresu a logo certifikačného orgánu;

f)  ▌jedinečné ▌číslo alebo kód certifikátu súladu;

g)  miesto, dátum vydania a obdobie platnosti certifikátu súladu;

h)  odkaz na platnú metodiku certifikácie uvedenú v článku 8;

▌

i)  trvalý prínos čistého odstraňovania uhlíka uvedený v článku 4 ods. 1 alebo dočasný prínos čistého odstraňovania uhlíka uvedený v článku 4 ods. 2 bode 1, alebo prínos čistého zníženia pôdnych emisií uvedený v článku 4 ods. 2 bode 2, alebo dočasný prínos čistého odstraňovania uhlíka uvedený v článku 4 ods. 3;

j)  odstránenia uhlíka v rámci základnej hodnoty uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) alebo v článku 4 ods. 2 bode 1 písm. a), alebo v článku 4 ods. 3 písm. a); alebo pôdne emisie v rámci základnej hodnoty uvedené v článku 4 ods. 2 bode 2 písm. a) a c);

k)  odstránenia uhlíka spolu, ako sa uvádzajú v článku 4 ods. 1 písm. b) alebo v článku 4 ods. 2 bode 1 písm. b), alebo v článku 4 ods. 3 písm. b); alebo pôdne emisie spolu, ako sa uvádzajú v článku 4 ods. 2 bode 2 písm. b) a d);

l)  zvýšenie priamych a nepriamych GHGsúvisiacich emisií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c), článku 4 ods. 2 bode 1 písm. c), článku 4 ods. 2 bode 2 písm. g) a v článku 4 ods. 3 písm. c);

m)  rozčlenenie podľa plynov, zdrojov, záchytov uhlíka a jeho zásob so zreteľom na informácie uvedené v písmenách j), k) a l); ▌

n)  dĺžka monitorovacieho obdobia danej činnosti;

o)   množstvo použitej biomasy a dôkaz o splnení minimálnych požiadaviek na udržateľnosť uvedených v článku 7 ods. 2;

▌

p)  všetky vedľajšie prínosy k udržateľnosti uvedené v článku 7 ods. 3;

q)   v prípade uhlíkového pôdohospodárstva: vedľajšie prínosy uvedené v článku 7 ods. 1 druhom pododseku;

▌

r)  odkaz na akúkoľvek inú medzinárodnú alebo vnútroštátnu certifikáciu vrátane jedinečného certifikačného čísla alebo kódu;

s)   druh mechanizmu zodpovednosti, príspevok činnosti k mechanizmu a zodpovednú právnickú alebo fyzickú osobu;

t)   množstvo a platnosť certifikovaných jednotiek;

u)   neistoty merania pri kvantifikácii odstraňovaní uhlíka a znižovaní pôdnych emisií v súlade s článkom 4 ods. 10.

Príloha III

Minimálne informácie obsiahnuté v únijnom registri a certifikačných registroch uvedených v článku 12

Únijný register a certifikačné registre uvedené v článku 12 obsahujú o každej činnosti a každej certifikovanej jednotke minimálne tieto informácie:

a)  názov a typ činnosti vrátane mena/názvu a kontaktných údajov prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov;

b)  umiestnenie činnosti vrátane geograficky jednoznačnej lokalizácie hraníc činnosti pri dodržaní požiadaviek na mierku mapy 1:5000 pre daný členský štát;

c)  dĺžku obdobia činnosti vrátane jej dátumu začiatku a dátumu ukončenia;

d)  názov systému certifikácie, ako aj rozhodnutie o jeho uznaní uvedené v článku 13, jeho pravidlá a postupy a zoznam určených certifikačných orgánov uvedených v článku 11 a jeho výročné správy uvedené v článku 14;

e)  odkaz na platnú metodiku certifikácie uvedenú v článku 8;

f)  očakávaný ročný čistý prínos uvedený v článku 4;

g)  všetky vedľajšie prínosy k udržateľnosti uvedené v článku 7;

h)  stav certifikácie vrátane certifikátov súladu a správ o certifikačných auditoch a auditoch na opätovnú certifikáciu uvedených v článku 9; množstvo a stav certifikovaných jednotiek (napr. vydané, vyradené, s uplynutou platnosťou, vymazané, pridelené do rezervy) a účel konečného použitia certifikovaných jednotiek a používajúceho subjektu.

___________________

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie pri príležitosti prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(23), ktorým sa zriaďuje certifikačný rámec Únie pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch

Komisia má v úmysle prijať prvý delegovaný akt do jedného roka po nadobudnutí účinnosti nariadenia a do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia uverejniť na svojom webovom sídle dokument o plánovaní vývoja metodík certifikácie, ktorý sa bude každoročne aktualizovať.

Komisia má okrem toho v úmysle zorganizovať vhodné príležitosti na pripomienkovanie delegovaných aktov, a to aj prostredníctvom spätnej väzby od verejnosti.

Komisia bude dodržiavať svoje záväzky týkajúce sa zabezpečenia zapojenia Európskeho parlamentu a Rady do procesu prípravy delegovaných aktov, a to aj prostredníctvom systematického prístupu expertov z Európskeho parlamentu a Rady na zasadnutia expertných skupín Komisie, ako sa stanovuje v bode 28 a v prílohe k Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z roku 2016.

(1) * TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE. (2) Ú. v. EÚ C 184, 25.5.2023, s. 83. (3) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 58. (4) Pozícia Európskeho parlamentu z 10. apríla 2024. (5) ▌ Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1). (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1). (12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114). (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 187). (15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30). (16) ▌Rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1). (17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (18) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1). (21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15). (23) + Ú. v.: vložte, prosím, číslo dokumentu v 2022/0394(COD) a do poznámky pod čiarou odkaz na jeho uverejnenie.