Transeurópske siete – usmernenia
Transeurópske siete (TEN) v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií sa rozvíjajú s cieľom prepojiť regióny EÚ a prispieť k rastu vnútorného trhu a zamestnanosti. Posilňujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Transeurópska dopravná sieť (TEN-T) sa postupom času vyvíjala, v roku 2013 bola zásadnej zreformovaná a v roku 2021 bola navrhnutá rozsiahla revízia. Usmernenia pre energetickú infraštruktúru (TEN-E) boli v roku 2022 prispôsobené Európskej zelenej dohode.
Právny základ
Článok 170 ods. 1 a článok 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ustanovenia týkajúce sa energetiky).
Nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete z 11. decembra 2013.
Nariadenie (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.
Ciele
Maastrichtská zmluva zaviazala EÚ úlohou vytvárať a rozvíjať TEN v oblastiach dopravy, telekomunikácií a energetiky s cieľom napomáhať rozvoj vnútorného trhu, posilňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť, prepájať ostrovné regióny, regióny uzavreté vo vnútrozemí a okrajové regióny s centrálnymi regiónmi EÚ a zblížiť územie EÚ so susediacimi krajinami.
Dosiahnuté výsledky
A. Počiatočné usmernenia a koncepcie
Komisia v roku 1993 vo svojej bielej knihe o raste, konkurencieschopnosti a zamestnanosti zdôraznila kľúčový význam TEN pre vnútorný trh, najmä pre tvorbu pracovných miest, a to nielen samotným budovaním infraštruktúry, ale aj vďaka následnej úlohe pri rozvoji hospodárstva. Prvé prioritné projekty (PP) boli schválené v roku 1994.
B. Vývoj odvetvových politík a legislatívne opatrenia
1. Doprava
a. Usmernenia TEN-T z roku 1996
Rozhodnutie č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete určilo všeobecné parametre celej siete. Stanovilo charakteristiky špecifík sietí pre každý druh dopravy a identifikovalo vhodné projekty spoločného záujmu a prioritné projekty. Dôraz sa kládol na druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu, najmä na projekty týkajúce sa železničnej dopravy. Pôvodne zahŕňala 14 projektov spoločného záujmu, ktoré schválila Európska rada v Essene. Rozhodnutie č. 1346/2001/ES z 22. mája 2001, ktorým sa menia usmernenia TEN-T, pokiaľ ide o námorné prístavy, vnútrozemské prístavy a intermodálne terminály, doplnilo „plán rozvoja dopravy“ Spoločenstva pre všetky druhy dopravy.
b. Revízia usmernení TEN-T z roku 2004
Rozšírenia v rokoch 2004 a 2007 spojené s výraznými časovými sklzmi a problémami financovania viedli k dôkladnej revízii usmernení TEN-T. Počet prioritných projektov sa zvýšil na 30, všetky musia spĺňať právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia. Zavedená bola nová koncepcia morských diaľnic s cieľom zefektívniť určité námorné trasy a prepojiť námornú prepravu na krátku vzdialenosť so železničnou dopravou.
V roku 2005 boli vymenovaní európski koordinátori pre osobitne dôležité projekty, ktorí plnia úlohu sprostredkovateľov v kontakte s vnútroštátnymi rozhodovacími orgánmi, prevádzkovateľmi a používateľmi dopravných prostriedkov, ako aj so zástupcami občianskej spoločnosti.
c. Revízia z roku 2013: integrovaná sieť, dvojvrstvová štruktúra (základná/komplexná) a koridory základnej siete TEN-T
Zatiaľ čo predchádzajúca politika TEN-T podporovala najmä vykonávanie samostatných prioritných projektov v oblasti dopravy v členských štátoch EÚ, revíziou z roku 2013 sa zaviedol systematickejší celoeurópsky sieťový prístup so spoločným súborom pravidiel pre výstavbu a financovanie siete. Sieť je vytvorená v dvoch vrstvách: základná sieť hlavných trás (má sa dokončiť do roku 2030) a súhrnná sieť spojení, ktoré sú súčasťou základnej siete (má sa dokončiť do roku 2050). Základná sieť zahŕňa deväť vzájomne prepojených multimodálnych dopravných koridorov spájajúcich niekoľko krajín, ktoré pokrývajú najdôležitejšie diaľkové dopravné toky a uľahčujú koordinovaný rozvoj základnej siete. Dve „horizontálne priority“ sa zameriavajú na rozvoj námorných spojení a inštaláciu spoločného európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Koridory základnej siete sa majú koordinovať s predchádzajúcimi koridormi železničnej nákladnej dopravy.
Nariadením (EÚ) č. 1315/2013 sa stanovili povinné technické špecifikácie pre rozvoj infraštruktúry v každom druhu dopravy a určili sa prioritné oblasti činnosti. Rozvoj siete sa zameriava na chýbajúce prepojenia, najmä na cezhraničných úsekoch, na interoperabilitu infraštruktúry, na zlepšenie multimodálnych spojení a na zníženie úrovne emisií skleníkových plynov z dopravy. Následnými delegovanými aktmi Komisie sieť odráža aj vývoj v spolupráci s krajinami mimo EÚ, najmä so Švajčiarskom, Nórskom, Tureckom a krajinami západného Balkánu. Námorný rozmer TEN-T bol upravený po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.
Zodpovednosť za plánovanie, budovanie a údržbu dopravnej infraštruktúry naďalej nesú členské štáty, kde územné plánovanie a vydávanie povolení často vykonávajú regionálne orgány. „Európski koordinátori“ poverení Komisiou pôsobia ako sprostredkovatelia v kontakte s vnútroštátnymi rozhodovacími orgánmi, prevádzkovateľmi dopravy a používateľmi a zástupcami občianskej spoločnosti, aby sa uľahčil rozvoj koridorov siete a horizontálnych priorít.
V roku 2018 Komisia predložila návrh nariadenia o zefektívnení opatrení na urýchlenie realizácie transeurópskej dopravnej siete. Cieľom návrhu bolo obmedziť oneskorenia v projektoch TEN-T zjednodušením pravidiel schvaľovania a objasnením procesov, podľa ktorých musia predkladatelia projektov v určitých administratívnych záležitostiach postupovať, ako je udeľovanie povolení a verejné obstarávanie. Parlament a Rada vyjednali kompromisné znenie a výsledná smernica 2021/1187 bola uverejnená 20. júla 2021.
EÚ na podporu realizácie TEN-T dopĺňa vnútroštátne financovanie projektov TEN-T Nástrojom na prepájanie Európy, osobitným programom financovania, ako aj európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom InvestEU a prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). V roku 2021 sa tiež viaceré členské štáty rozhodli využiť časť svojich finančných prostriedkov EÚ na podporu obnovy a odolnosti a podporiť železničné projekty TEN-T.
Činnosti financovania projektov TEN-T v rámci Nástroja na prepájanie Európy sa centrálne riadia prostredníctvom Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (viac informácií o financovaní TEN pozri v 3.5.2).
d. Revízia TEN-T v roku 2021
Komisia navrhla 14. decembra 2021 revíziu usmernení TEN-T z roku 2013. Cieľom návrhu bolo zefektívniť TEN-T, pokiaľ ide o zvýšenie udržateľnosti dopravy, podporu multimodality a interoperability, presadzovanie plynulého prepojenia v celej EÚ v rámci siete a jej mestských uzlov a zvýšenie odolnosti voči zmene klímy a iným vonkajším rizikám. Revízia by tak mala podporiť dekarbonizáciu dopravy v súlade s cieľom znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov z dopravy o 90 %, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode. Návrhom sa upravila aj koncepcia siete, ktorá sa má postupne dokončiť v troch krokoch: základná sieť do roku 2030, (novo zavedená) rozšírená základná sieť do roku 2040 a súhrnná sieť do roku 2050. Najdôležitejšie osi sú preskupené do deviatich európskych dopravných koridorov, čím sa konsolidujú bývalé koridory základnej siete a koridory železničnej nákladnej dopravy. V rámci aktualizovaných horizontálnych priorít sa má posilniť zavádzanie ERTMS v železničnej sieti a príbrežná námorná doprava sa má užšie začleniť do siete v rámci európskeho námorného priestoru (predtým námorné diaľnice). Medzi nové prvky patria najmä vyššie rýchlosti vlakov a efektívnejšia cezhraničná prevádzka; zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry, ktorá je potrebná pre alternatívne dopravné palivá, v celej sieti TEN-T v súlade s nariadením (EÚ) 2023/1804; väčší počet prekládkových uzlov a multimodálnych terminálov osobnej dopravy v mestách s cieľom uľahčiť multimodalitu a prepojenie veľkých letísk so železnicou, pokiaľ možno vysokorýchlostnou železnicou.
Návrh nariadenia o TEN-T dopĺňa Akčný plán na podporu diaľkovej osobnej a cezhraničnej osobnej železničnej dopravy zo 14. decembra 2021. Jeho zámerom je zvýšiť kapacitu vysokorýchlostnej železničnej dopravy a novú podporu Európskej investičnej banky pre investície do železničnej dopravy.
Komisia 27. júla 2022 predložila zmenený návrh, aby zohľadnila zmenený geopolitický kontext vrátane rozšírenia štyroch európskych dopravných koridorov na Ukrajinu a Moldavsko.
Výbor pre dopravu a cestovný ruch prijal 14. apríla 2023 správu o revízii usmernení TEN-T. Správa predstavovala mandát Parlamentu na medziinštitucionálne rokovania s Radou, ktoré sa začali v apríli 2023. Parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu 18. decembra 2023. Parlament predovšetkým zabezpečil väčší dôraz na intermodálnu dopravu, ktorá sa realizuje najmä prostredníctvom železničnej, vnútrozemskej vodnej dopravy alebo príbrežnej námornej dopravy, a na prepojenie druhov dopravy v termináloch a mestských uzloch. Takisto presvedčil členské štáty, aby pri výstavbe alebo modernizácii infraštruktúry, ktorá sa prekrýva s vojenskou dopravnou sieťou, zohľadňovali vojenské potreby, a opätovne zaviedol spoľahlivejšie nástroje riadenia na realizáciu koridorov TEN-T členskými štátmi, ako aj záruky v súvislosti so zahraničnými investíciami do infraštruktúry TEN-T. Výbor pre dopravu a cestovný ruch schválil predbežnú dohodu 14. februára 2024 a Parlament ju formálne prijal na plenárnej schôdzi 24. apríla 2024, Očakáva sa, že nové nariadenie o TEN-T, ktoré ešte musí schváliť Rada, nadobudne účinnosť v lete 2024.
Pokiaľ ide o rozšírenie TEN-T na západný Balkán, Ukrajinu a Moldavsko, Komisia 16. mája 2023 podpísala dohody na vysokej úrovni s Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom a 20. decembra 2023 s Ukrajinou a Moldavskom.
2. Energetika
a. Usmernenia z roku 1996
Na samite v Essene v roku 1994 bol niekoľkým projektom v oblasti energetických sietí priznaný prioritný status. Rozhodnutím č. 1254/96/ES z roku 1996 bol stanovený súbor usmernení pre transeurópske energetické siete (TEN-E) s cieľom umožniť Spoločenstvu určiť oprávnené projekty spoločného záujmu a pomôcť vytvoriť rámec napomáhajúci ich realizáciu spolu s odvetvovými cieľmi pre elektrickú energiu.
b. Usmernenia z roku 2013 a súčasné usmernenia
V nariadení (EÚ) č. 347/2013 sa stanovili usmernenia EÚ pre rozvoj a interoperabilitu infraštruktúry TEN-E, pričom sa zrušili predchádzajúce usmernenia. Určili sa v ňom podmienky na oprávnenosť projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc EÚ v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Projekty spoločného záujmu sú infraštruktúrne projekty potrebné na realizáciu priorít energetickej politiky EÚ vrátane lepšieho prepojenia medzi vnútroštátnymi trhmi, väčšej konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a podpory obnoviteľných zdrojov energie.
Keďže energetická infraštruktúra je ústredným faktorom umožňujúcim energetickú transformáciu, bolo potrebné preskúmať nariadenie o TEN-E v nadväznosti na strategické oznámenia s názvom Európska zelená dohoda a Čistá planéta pre všetkých a tiež vzhľadom na rýchly technologický rozvoj v tejto oblasti. V roku 2020 sa v stratégii integrácie energetického systému EÚ a vodíkovej stratégii EÚ stanovili plány na prevádzku energetického systému EÚ ako celku, v ktorom sa prepoja rôzne sektory spotreby, napríklad doprava a priemysel, rôzne infraštruktúry a nosiče energie vrátane vodíka.
Komisia preto v roku 2020 navrhla revíziu nariadenia o TEN-E z roku 2013 s cieľom lepšie podporiť modernizáciu európskej cezhraničnej energetickej infraštruktúry a dosiahnuť ciele Zelenej dohody. Revidované nariadenie o TEN-E ((EÚ) 2022/869) prispieva k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a jej cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Pomáha zabezpečiť prepojenia, energetickú bezpečnosť, odolnosť infraštruktúry, integráciu trhu a systému a hospodársku súťaž, ktoré sú prospešné pre všetky členské štáty, ako aj dostupnosť cien energie. Usmerneniami sa z veľkej časti ukončuje podpora EÚ pre nové projekty v oblasti zemného plynu a ropy a zavádzajú sa povinné kritériá udržateľnosti pre všetky projekty spoločného záujmu.
Jedenásť prioritných koridorov TEN-E zahŕňa elektrickú energiu, sústavy pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori a vodíkovú infraštruktúru, zatiaľ čo tri prioritné tematické oblasti sa zameriavajú na zavádzanie inteligentných elektrizačných sústav, inteligentné plynárenské siete a cezhraničnú sieť pre (zachytený) oxid uhličitý. V právomoci členských štátov zostáva v súlade s článkom 194 ZFEÚ určenie podmienok pre využívanie vlastných energetických zdrojov, voľba medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra ich zásobovania.
Komisia navrhlaprvý zoznam projektov podporovaných podľa nových pravidiel v novembri 2023. Viac ako polovica zo 166 uvedených projektov súvisí s elektrinou, sústavami na mori a inteligentnými elektrizačnými sústavami. Zoznam zahŕňa aj projekty sietí pre oxid uhličitý na podporu vytvorenia trhu pre zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. Po prvýkrát sú zahrnuté projekty v oblasti vodíka a elektrolyzérov, ako aj projekty vo vzájomnom záujme spájajúce EÚ a iné krajiny, napríklad Ukrajinu.
3. Telekomunikácie
Rozhodnutím č. 2717/95/ES z roku 1995 sa zaviedli usmernenia pre rozvoj EURO-ISDN (digitálna sieť integrovaných služieb) ako transeurópskej siete (TEN). Určili sa v ňom ciele, priority a projekty spoločného záujmu pre rozvoj celého radu služieb, na základe EURO-ISDN a s ohľadom na budúce širokopásmové komunikačné siete EÚ.
Rozhodnutím č. 1336/97/ES z roku 1997 sa stanovili usmernenia pre transeurópske telekomunikačné siete (TEN-Telecom). Schválené priority zahŕňali aplikácie s prínosom pre hospodársku a sociálnu súdržnosť a rozvoj základných sietí, a to najmä satelitných sietí. Tieto usmernenia boli pozmenené rozhodnutím č. 1376/2002/ES z roku 2002.
V usmerneniach sa identifikovali projekty spoločného záujmu a stanovili postupy a kritériá ich výberu. Program Spoločenstva eTEN, kľúčový nástroj akčného plánu známy ako eEurope 2005: informačná spoločnosť pre všetkých, bol tiež postavený na programe EURO-ISDN. Cieľom tohto programu, ktorý bol dokončený v roku 2006, bolo podporiť transeurópske rozšírenie služieb na základe telekomunikačných sietí. Investície EÚ sa potom zamerali na modernizáciu existujúcich sietí.
V roku 2015 Komisia v rámci svojej stratégie pre jednotný digitálny trh uverejnila viaceré návrhy na reformu telekomunikačného regulačného rámca EÚ. V roku 2016 Komisia uverejnila návrhy vrátane smernice, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (EECC). Smernicou (EÚ) 2018/1972 o európskom kódexe elektronických komunikácií, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2018, sa zmodernizovali existujúce pravidlá EÚ pre telekomunikácie (2.1.8).
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament rozhodne podporoval politiky TEN a pravidelne upozorňoval na oneskorenia pri vykonávaní prioritných projektov, požadoval pevné harmonogramy a vyzval členské štáty, aby zvýšili dostupné rozpočtové zdroje, najmä pre siete TEN-T. Zabezpečil, aby sa prednostne podporovali projekty s jasnou európskou pridanou hodnotou, ktoré budú mať pozitívny a dlhodobý vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a ktoré pomáhajú odstrániť úzke miesta, najmä v železničnej a kombinovanej doprave.
Posledných 15 rokov Parlament aktívne prispieval k formovaniu politiky TEN-T. Spolu s Radou prijal nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ktoré zaviedlo celoúnijný sieťový prístup so spoločným súborom pravidiel pre infraštruktúru siete. Tieto usmernenia boli ďalej rozpracované a aktualizované v revízii TEN-T, ktorú navrhla Komisia v roku 2021. Po rokovaniach s Radou Parlament prijal revidované nariadenie o TEN-T v apríli 2024 a očakáva sa, že ho Rada prijme do leta 2024 (pozri bod B.1.d).
Vo svojom uznesení z roku 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite Parlament poukázal na význam dopravy pre hospodárstvo a mobilitu ľudí v EÚ. Podľa Parlamentu je dokončenie TEN-T nutným predpokladom pre udržateľný a efektívny dopravný systém EÚ, ktorý treba podporiť špecializovaným spolufinancovaním EÚ, najmä z Nástroja na prepájanie Európy.
Parlament 20. januára 2021 prijal uznesenie o revízii usmernení pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T). V uznesení sa zdôraznil význam nadčasovej siete TEN-T pri zabezpečovaní riadneho fungovania jednotného trhu EÚ a ďalšej realizácie jednotného európskeho dopravného priestoru. Vyzdvihol sa v ňom aj význam globálnej konkurencieschopnosti EÚ v nadchádzajúcich desaťročiach a podporila sa zelená a digitálna transformácia smerom k inteligentnej, udržateľnej, efektívnej a bezpečnej mobilite. Parlament v uznesení zopakoval výzvu na dostatočné investície do infraštruktúry TEN-T, najmä s cieľom zabezpečiť dokončenie základnej siete TEN-T do roku 2030. Zdôraznil, že všetky príslušné fondy EÚ (NPE, InvestEU, európske štrukturálne a investičné fondy, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Horizont Európa atď.) a úvery EIB by mali byť prispôsobené osobitným potrebám odvetvia dopravy a že členské štáty by sa mali zaviazať k dostatočnému financovaniu.
Parlament v uznesení o revízii usmernení pre transeurópsku energetickú infraštruktúru z roku 2020 požadoval revíziu, ktorá zohľadní energetické a klimatické ciele EÚ na rok 2030, jej dlhodobý záväzok v oblasti dekarbonizácie a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Zdôraznil potrebu zabezpečiť, aby výdavky a výber projektov spoločného záujmu boli v súlade so záväzkami prijatými podľa Parížskej dohody.
Vo svojej pozícii z 5. apríla 2022 k revidovanému nariadeniu o transeurópskej energetickej infraštruktúre Parlament vyzval na väčšie zapojenie zainteresovaných strán do plánovania cezhraničnej infraštruktúry a procesu výberu projektov spoločného záujmu a na rôznorodejšie zastúpenie jednotlivých odvetví v rámci konzultácií. Takisto presadzoval podporu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori a uľahčenie ich integrácie do sietí EÚ, aby sa tak splnil cieľ EÚ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií.
Parlament vo svojom uznesení z 5. októbra 2022 o reakcii EÚ na zvýšenie cien energie v Európe takisto zdôraznil, že skutočne odolná európska energetická sieť vrátane výstavby nových prepojovacích vedení by v krátkodobom horizonte prispela k zmierneniu cenového tlaku na podniky a spotrebiteľov a k vytvoreniu energetickej nezávislosti a odolnosti v dlhodobom horizonte. Uznal, že kľúčová infraštruktúra musí zostať pod kontrolou EÚ, čím sa podporí otvorená strategická autonómia, a vyzval Komisiu a členské štáty, aby urýchlili kľúčové projekty v oblasti infraštruktúry založené na energii z obnoviteľných zdrojov a čistom vodíku prostredníctvom uľahčenia povoľovacieho procesu, pričom náležite zohľadnia účasť verejnosti a postupy posudzovania vplyvov na životné prostredie.
V odporúčaní z 23. novembra 2022 k stratégii EÚ pre rozširovanie Parlament odporučil posilnenie partnerstiev medzi kandidátskymi krajinami a EÚ prostredníctvom hlavných projektov infraštruktúry sietí TEN-E a TEN-T. Parlament podporuje okamžité kroky na dosiahnutie dlhodobého a udržateľného pripojenia kandidátskych krajín k európskej energetickej prenosovej sústave a aby sa začlenili do stratégií energetickej politiky EÚ, pričom sa treba zamerať na krajiny, ktoré sú vo veľkej miere závislé od ruského plynu a trpia závažnými dôsledkami pre svoj priaznivý postoj voči EÚ.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.
Ariane Debyser / Kristi Polluveer / Olena Kuzhym