Informačné listy o Európskej únii
Európsky parlament
Vyplňte toto políčko

Námorná doprava: strategický prístup

Právne predpisy EÚ o námornej doprave sa zameriavajú najmä na uplatňovanie zásady voľného pohybu služieb a správne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, pričom zaisťujú vysokú mieru bezpečnosti, dobré pracovné podmienky a dodržiavanie environmentálnych noriem.

Právny základ a ciele

Článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) tvorí právny základ, ktorý dopĺňajú všeobecné ustanovenia tejto zmluvy o hospodárskej súťaži a o slobode poskytovať služby (pozri informačný list 2.1.4). Cieľom je uplatňovanie zásady slobody poskytovať služby v odvetví námornej prepravy Únie a zabezpečenie dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Námorná doprava je takisto základnou súčasťou integrovanej námornej politiky (INP) (pozri informačný list 3.3.8). Politikou Únie v oblasti námornej bezpečnosti sa zaoberá samostatná kapitola (pozri informačný list 3.4.11).

Dosiahnuté výsledky

A. Všeobecné smerovanie

Námorná doprava bola predmetom memoranda Komisie z roku 1985 s názvom Pokrok smerom k spoločnej dopravnej politike – námorná doprava, ako aj oznámenia z roku 1996 s názvom Smerom k novej námornej stratégii. Zelená kniha Komisie o námorných prístavoch a morských infraštruktúrach (COM(1997)0678), ktorá poskytla prehľad o tomto odvetví, sa bližšie zaoberá problematikou prístavných poplatkov a organizácie trhu vrátane integrácie prístavov do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

V januári 2009 Komisia uverejnila oznámenie o strategických cieľoch a odporúčaniach pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (COM(2009)0008), v ktorom identifikovala širokú škálu výziev v oblasti celosvetovej hospodárskej súťaže, ľudských zdrojov, odpadu a emisií, príbrežnej námornej dopravy, výskumu a inovácií.

B. Prístup na trhy

Prvý námorný legislatívny balík bol prijatý 22. decembra 1986 a pozostával z týchto nariadení: nariadenie (EHS) č. 4055/86, ktorým sa zrušili obmedzenia pre majiteľov lodí z EÚ, nariadenie (EHS) č. 4057/86 o nekalých cenových praktikách v námornej doprave a nariadenie (EHS) č. 4056/86, ktoré Spoločenstvu umožnilo bojovať proti „protekcionistickým“ opatreniam tretích krajín.

V roku 1992 prijala Rada druhý námorný balík opatrení na postupnú liberalizáciu vnútroštátnej kabotáže, t. j. prístup prepravcov, ktorí nesídlia v určitom členskom štáte, k službám medzi prístavmi v tomto štáte, a najmä nariadenie (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992.

C. Pravidlá hospodárskej súťaže

Nariadenie (EHS) č. 4056/86 bolo zrušené nariadením (ES) č. 1419/2006, ktorým sa rozsah pôsobnosti rozšíril tak, aby zahŕňal aj kabotáž a medzinárodné trampové lodné služby.

Komisia prijala 1. júla 2008 usmernenia na uplatňovanie článku 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o fungovaní EÚ (nahradený článkom 101 ZFEÚ) na služby námornej dopravy. V oblasti štátnej pomoci Komisia už v roku 1997 prijala právny rámec, ktorý umožňuje členským štátom zaviesť systémy štátnej pomoci pre námornú dopravu. V roku 2004 Komisia potvrdila tento rámec vo forme revidovaných usmernení (oznámenie Komisie C(2004)0043).

Otvorenie prístavných služieb hospodárskej súťaži ešte nebolo dokončené. Vo februári 2001 Komisia predložila oznámenie o zlepšovaní kvality prístavných služieb spolu s návrhom smernice o prístupe na trh týchto služieb (prvý balík predpisov o prístavných službách) (COM(2001)0035). Parlament však 20. novembra 2003 návrh zamietol. Zamietol aj revidovaný návrh Komisie predložený 13. októbra 2004 (COM(2004)0654). Komisia navrhla 23. mája 2013 nový balík opatrení na liberalizáciu prístavných služieb: oznámenie s názvom Prístavy: motor rastu (COM(2013)0295) a návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov (COM(2013)0296). Táto nová stratégia EÚ bola súčasťou revidovaných usmernení TEN-T (pozri informačný list 3.5.1) a zahŕňala 319 hlavných námorných prístavov.

Dňa 15. februára 2017 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352. V nariadení sa vymedzujú podmienky, za ktorých sa uplatňuje sloboda poskytovať prístavné služby, napríklad druh minimálnych požiadaviek, ktoré možno požadovať z bezpečnostných alebo ekologických dôvodov a okolnosti, za ktorých môže byť obmedzený počet prevádzkovateľov. Zavádzajú sa spoločné pravidlá týkajúce sa transparentnosti financovania z verejných zdrojov a poplatkov za používanie prístavnej infraštruktúry a prístavných služieb, najmä zabezpečením konzultácií s používateľmi prístavov. V každom členskom štáte sa zavádza nový mechanizmus na riešenie sťažností a sporov medzi zainteresovanými stranami v prístavoch. Od všetkých poskytovateľov prístavných služieb sa tiež vyžaduje, aby svojim zamestnancom poskytovali primeranú odbornú prípravu.

D. Pracovné podmienky

Pre pracovné podmienky je relevantných niekoľko smerníc. Smernica 1999/63/ES z 21. júna 1999 upravuje pracovný čas námorníkov na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu EÚ, zatiaľ čo smernica 1999/95/ES z 13. decembra 1999 uplatňuje tieto ustanovenia na lode tretích krajín kotviace v prístavoch Spoločenstva. Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala 23. februára 2006 Dohovor o pracovných normách v námornej doprave (dohovor MLC), čím vytvorila jediný komplexný nástroj, ktorý zahŕňa všetky aktuálne normy týkajúce sa práce v oblasti námornej dopravy: právo námorníkov na bezpečné pracovné miesto, ktoré spĺňa platné bezpečnostné normy; primerané pracovné a životné podmienky; ochranu zdravia; lekársku starostlivosť a sociálnu ochranu. Smernica 2009/13/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES, vykonáva Dohovor o pracovných normách v námornej doprave.

V smernici 2012/35/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov, sa stanovuje, že prípravu a osvedčovanie námorníkov upravuje Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (dohovor STCW). Dohovor bol prijatý v roku 1978 a nadobudol účinnosť v roku 1984, ale bol významne zmenená v roku 1995 a opäť v roku 2010. Smernica (EÚ) 2019/1159 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a zrušuje smernica 2005/45/ES o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch (Text s významom pre EHP) zosúladila pravidlá EÚ s aktualizovaným dohovorom STCW. Zároveň objasnila, ktoré osvedčenia sa musia vzájomne uznávať, aby námorníci s osvedčením vydaným jednou krajinou EÚ mohli pracovať na palube plavidiel plaviacich sa pod vlajkou iného členského štátu. Smernica nadobudla účinnosť 2. augusta 2019 a členské štáty mali podľa nej upraviť svoje vnútroštátne pravidlá do 2. augusta 2021.

Smernica 2013/38/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole, uvádza znenie viac do súladu s uvedeným dohovorom MLC z roku 2006. Zmenená smernica sa odvoláva aj na: i) Medzinárodný dohovor o kontrole škodlivých antivegetatívnych systémov na lodiach z roku 2001 (dohovor AFS 2001); a ii) Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov (dohovor o zásobníkoch z roku 2001). Komisia 1. júna 2023 prijala návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole, ktorá je súčasťou balíka na modernizáciu pravidiel EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a ktorej cieľom je aktualizovať právne predpisy EÚ a zosúladiť ich s medzinárodnými pravidlami a postupmi stanovenými IMO a/alebo Medzinárodnou organizáciou práce alebo Parížskym memorandom o porozumení. V smernici sa tiež aktualizuje spôsob určovania lodí na inšpekciu, pričom pri určovaní rizikového profilu lodí sa bude klásť väčší dôraz na ich environmentálne vlastnosti a nedostatky. Rozsah pôsobnosti smernice sa tiež mení tak, aby mohli členské štáty v rámci štátnej prístavnej kontroly kontrolovať rybárske plavidlá dlhšie ako 24 metrov, ak sa pre to rozhodnú. Parlament a Rada dosiahli 27. februára 2024 predbežnú dohodu, ktorú Výbor pre dopravu a cestovný ruch potvrdil 20. marca 2024 a následne plénum 10. apríla 2024. Konečné prijatie sa uskutoční po revízii právnikmi lingvistami v rámci postupu korigenda v novom volebnom období.

Smernicou 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie sa vykonáva dohoda o dohovore MLC z roku 2006 uzatvorená medzi Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva a Európskou federáciou pracovníkov v doprave.

V neposlednom rade treba spomenúť smernicu (EÚ) 2015/1794 zo 6. októbra 2015, ktorá pozmeňuje päť smerníc (2008/94/ES, 2009/38/ES, 2002/14/ES, 98/59/ES a 2001/23/ES) týkajúcich sa zamestnaneckých rád, hromadného prepúšťania, prevodu podnikov, platobnej neschopnosti zamestnávateľa a informovania a porád so zamestnancami, aby boli námorníci zahrnutí do rozsahu pôsobnosti všetkých týchto smerníc vo všetkých členských štátoch.

E. Environmentálne normy v oblasti námornej dopravy

V uplynulých rokoch sa prijalo množstvo opatrení zameraných na ochranu morského životného prostredia. Patrí k nim najmä:

  • smernica 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu, ktorá stanovuje povinné zneškodňovanie ropy, ropných zmesí, lodného odpadu a zvyškov nákladu v prístavoch EÚ a kontroly na presadzovanie týchto opatrení. Tieto pravidlá boli aktualizované smernicou (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorá má za cieľ lepšie chrániť morské prostredie obmedzením vypúšťania odpadu do mora,
  • nariadenie (ES) č. 782/2003 zo 14. apríla 2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach. Pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa takéto zlúčeniny používali najmä ako zložky v antivegetatívnych systémoch určených na ochranu trupov lodí, sú však veľmi škodlivé pre životné prostredie. Týmto nariadením sa vykonáva dohovor AFS, ktorý prijala IMO 5. októbra 2001,
  • smernica 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia. Táto smernica presne vymedzuje tieto porušenia a stanovuje účinné, primerané a odradzujúce trestné alebo správne sankcie za nedodržiavanie pravidiel. Zmenená bola smernicou 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorá zabezpečuje, aby sa na osoby zodpovedné za vypúšťanie znečisťujúcich látok uplatňovali primerané sankcie vrátane trestných sankcií, a to aj v prípade menej závažných trestných činov. V januári 2022 Komisia prijala vykonávacie nariadenie, v ktorom stanovila požiadavku, aby členské štáty EÚ monitorovali množstvo odpadu, ktorý neúmyselne zachytia rybárske plavidlá a ich siete, aby tento odpad odviezli do prístavov a údaje hlásili Komisii. Komisia 1. júna 2023 prijala návrh na zmenu smernice 2005/35/ES (COM(2023)0273) s cieľom zahrnúť nové druhy nezákonného vypúšťania z lodí do mora, čo odráža nedávne zmeny na medzinárodnej úrovni (Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí, MARPOL 73/78). Parlament a Rada dosiahli 15. februára 2024 predbežnú dohodu, ktorú Výbor pre dopravu a cestovný ruch potvrdil v marci 2024 a následne plénum 10. apríla 2024. Konečné prijatie sa uskutoční po revízii právnikmi lingvistami v rámci postupu korigenda v novom volebnom období.
  • smernica 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012 (ďalej len „smernica o síre“, teraz smernica (EÚ) 2016/802) stanovuje, že nákladné plavidlá plaviace sa v pobrežných oblastiach členských štátov od 1. januára 2015 nemôžu používať palivo s obsahom síry viac ako 0,1 % hmotnosti. Tieto moria sú klasifikované ako kontrolná oblasť emisií síry v súlade s prílohou VI k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL). Pozri tiež smernicu 2016/802/EÚ z 11. mája 2016 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách.

Komisia 14. júla 2021 prijala v súvislosti s Európskou zelenou dohodou balík návrhov (známy ako balík Fit for 55), ktorého cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Niektoré z návrhov sa úplne alebo čiastočne týkajú námornej dopravy vrátane:

F. Reakcia na krízu spôsobenú ochorením COVID-19

V nadväznosti na pandémiu COVID-19 bolo prijatých viacero opatrení s cieľom reagovať na ťažkosti, ktorým čelil námorný sektor:

S cieľom riešiť riziko vážneho hospodárskeho poklesu Komisia uverejnila dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci, ktorý umožňuje krajinám EÚ poskytovať podnikom pomoc okrem možností, ktoré sú k dispozícii podľa súčasných pravidiel štátnej pomoci.

G. Balík opatrení v oblasti námornej bezpečnosti

Komisia 1. júna 2023 uverejnila oznámenie s názvom Námorná bezpečnosť: v centre čistej a modernej lodnej dopravy. Boli k nemu priložené návrhy na revíziu piatich relevantných právnych predpisov s cieľom modernizovať pravidlá EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a zabrániť znečisťovaniu vody z lodí:

  • smernica 2009/21/ES o plnení povinností vlajkového štátu. Tento návrh stanovuje súbor opatrení zahŕňajúcich Európsku námornú bezpečnostnú agentúru (EMSA) a vnútroštátne orgány, ktoré posilnia spoluprácu a normy v oblasti bezpečnostných a environmentálnych kontrol,
  • smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole. Cieľom tohto návrhu je aktualizovať súčasné právne predpisy tak, aby zahŕňali dodatočné medzinárodné pravidlá, a zrevidovať spôsob, akým sú lode zacielené na inšpekcie, aby sa zohľadnili nové požiadavky,
  • smernica 2009/18/ES o vyšetrovaní nehôd v námornej doprave. Navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti na menšie rybárske plavidlá a podporiť digitalizáciu vyšetrovania námorných nehôd vrátane zavádzania elektronických osvedčení,
  • smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia. Cieľom návrhu Komisie je zabrániť akémukoľvek druhu nezákonného vypúšťania do európskych morí zosúladením pravidiel EÚ s medzinárodnými predpismi a rozšírením rozsahu pôsobnosti na širšiu škálu znečisťujúcich látok a vytvorením posilneného právneho rámca pre sankcie a ich uplatňovanie. Návrh sa tiež snaží optimalizovať CleanSeaNet (databáza EMSA), čo povedie k včasnému presadzovaniu a spolupráci medzi členskými štátmi. Pokiaľ ide o návrh správy Výboru pre dopravu a cestovný ruch, čaká sa na rozhodnutie výboru,
  • nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra. Týmto návrhom sa aktualizuje mandát agentúry EMSA tak, aby lepšie odrážal čím ďalej tým väčšiu úlohu agentúry v mnohých oblastiach námornej dopravy vrátane bezpečnosti, prevencie znečisťovania a ochrany životného prostredia, opatrení v oblasti klímy, bezpečnosti, dohľadu a krízového riadenia vrátane nových úloh v oblasti bezpečnosti a udržateľnosti, ktoré vyplývajú z tohto legislatívneho balíka.

Medziinštitucionálne rokovania o štyroch smerniciach sa skončili vo februári 2024 a dohodnuté znenia potvrdil Výbor pre dopravu a cestovný ruch v marci 2024 a plénum v apríli 2024. Konečné prijatia sa uskutočnia po revíziách právnikmi lingvistami v rámci postupu korigenda v novom volebnom období. Pokiaľ ide o nariadenie o EMSA, Parlament ukončil svoje prvé čítanie v marci 2024 a bude pokračovať v medziinštitucionálnych rokovaniach v novom volebnom období.

Úloha Európskeho parlamentu

Vo svojom uznesení z 5. mája 2010 o strategických cieľoch a odporúčaniach pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 Parlament v zásade podporil prístup Komisie. Požadoval aj ďalšie opatrenia proti zneužívaniu tzv. výhodných vlajok, nové pravidlá štátnej pomoci a usmernenia pre prístavy, lepšie zohľadnenie námorných trás v rámci TEN-T (najmä prostredníctvom námorných diaľnic), posilnenie udržateľnosti námornej dopravy znížením emisií z lodí a vypracovanie politiky EÚ v oblasti námornej dopravy ako súčasť spoločného námorného priestoru.

Parlament prijal 15. decembra 2011 uznesenie o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje, čím reagoval na bielu knihu Komisie z roku 2011 s rovnakým názvom. V súvislosti s námornou dopravou Parlament žiadal:

  • predloženie návrhu týkajúceho sa iniciatívy modré pásmo (Blue Belt) do roku 2013 (pozri COM(2013)0510 z 8. júla 2013),
  • zavedenie politiky EÚ pre nákladnú námornú prepravu na krátke a stredné vzdialenosti,
  • pridelenie aspoň 15 % prostriedkov TEN-T na projekty, ktoré zlepšujú udržateľné a multimodálne prepojenia námorných prístavov, vnútrozemských prístavov a multimodálnych platforiem.

Parlament nadviazal na toto úsilie 2. júla 2013 prijatím uznesenia s názvom Modrý rast: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu, v ktorom predstavil svoj plán na ďalší rozvoj a snažil sa o oživenie integrovanej námornej politiky. Odporučil vytvorenie námorných priestorových plánovacích systémov, modernizáciu infraštruktúry a umožnenie prístupu k odborným zručnostiam. Čo je však zásadné, Parlament vyzdvihol aj mimoriadny význam námorných zručností a zamestnanosti, výskumu a inovácií a podielu EÚ na lodnej doprave a stavbe lodí.

Parlament prijal 28. apríla 2015 legislatívne uznesenie, ktorým sa schvaľuje bez zmien pozícia Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES.

Parlament prijal 22. novembra 2016 uznesenie o uvoľnení potenciálu osobnej vodnej dopravy. Jeho cieľom bolo podporiť využívanie dostupnej nadbytočnej kapacity v podobe infraštruktúry aj plavidiel v oblasti pobrežnej dopravy (príbrežná námorná doprava), vnútrozemských a námorných trajektov, mestskej a prímestskej mobility, výletných plavieb a cestovného ruchu.

V roku 2020 prijal Parlament uznesenie o Európskej zelenej dohode. Vyzval v ňom Komisiu, aby upustila od ťažkého vykurovacieho oleja v lodnej doprave, investovala do výskumu nových technológií na dekarbonizáciu lodného priemyslu a pripravila pôdu pre vývoj lodí s nulovými emisiami.

Parlament prijal 27. apríla 2021 uznesenie o technických a prevádzkových opatreniach pre efektívnejšiu a ekologickejšiu námornú dopravu, v ktorom predovšetkým pripomenul, že námorné odvetvie by malo prispievať k úsiliu EÚ o zníženie emisií skleníkových plynov, pričom sa zároveň musí zabezpečiť konkurencieschopnosť odvetvia. Zdôraznil tiež potrebu účinne riešiť problém emisií z lodných palív a postupne zrušiť používanie ťažkého vykurovacieho oleja v lodnej doprave a vyzval Komisiu, aby vypracovala projekty zamerané na dekarbonizáciu námornej dopravy a znižovanie znečisťujúcich emisií.

Pokiaľ ide o nedávno uzavreté nariadenie AFIR a nariadenie o iniciatíve FuelEU Maritime, Parlamentu sa podarilo výrazne posilniť požiadavky a zvýšiť úroveň ambícií, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie infraštruktúry pre alternatívne palivá, limity intenzity skleníkových plynov pre energiu používanú na palube, používanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a povinnosť pripojiť sa k pobrežnému zásobovaniu elektrickou energiou.

V marci a apríli 2024 Parlament formálne ukončil medziinštitucionálne rokovania o štyroch návrhoch tvoriacich súčasť balíka opatrení v oblasti námornej bezpečnosti, ktorého cieľom je posilniť normy EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a znížiť vplyv činností námornej dopravy na životné prostredie.

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

 

Ariane Debyser / Olena Kuzhym