Vysokoškolské vzdelávanie
V súlade so zásadou subsidiarity sa o politikách v oblasti vysokoškolského vzdelávania rozhoduje na úrovni jednotlivých členských štátov. Úloha EÚ preto spočíva hlavne v podpore a koordinácii. Medzi hlavné ciele činnosti Únie v oblasti vysokoškolského vzdelávania patrí podnecovanie mobility študentov a zamestnancov, podporovanie vzájomného uznávania diplomov a študijných období a zasadzovanie sa o spoluprácu vysokoškolských inštitúcií.
Právny základ
Vzdelávanie – a v tejto súvislosti aj vysokoškolské vzdelávanie – bolo oficiálne uznané ako oblasť právomoci EÚ v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), sa ustanovenia o úlohe EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy nezmenili. V hlave XII článku 165 ods. 1 zmluvy sa uvádza: „Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.“ V článku 165 ods. 2 sa uvádza, že činnosť Únie sa zameriava na:
- rozvoj európskej dimenzie vo vzdelávaní [...],
- podporu mobility študentov a učiteľov, medziiným podporou akademického uznávania diplomov a započítaním času štúdia,
- podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami, rozvoj výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné vzdelávacím systémom členských štátov,
- podporu rozvoja diaľkového vzdelávania [...].
Okrem toho Lisabonská zmluva zaviedla ustanovenie, ktoré možno označiť ako horizontálnu „sociálnu doložku“. V článku 9 ZFEÚ sa stanovuje: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“.
Aj v Charte základných práv Európskej únie je stanovené, že „každý má právo na vzdelanie“ (článok 14).
Ciele
A. Európsky vzdelávací priestor
V oznámení zverejnenom v septembri 2020 Komisia načrtla hlavné rysy európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý má byť plne vytvorený do roku 2025, s cieľom zlepšiť úroveň vzdelávania a odbornej prípravy európskych občanov, ale aj rozvíjať ich zmysel pre príslušnosť k Európskej únii. Pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, hlavnými cieľmi európskeho vzdelávacieho priestoru sú:
- zvýšiť do roku 2030 podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním vo veku od 30 do 34 rokov na 50 % (podiel v roku 2020: 40,3 %),
- vytvoriť sieť európskych univerzít s príslušným právnym štatútom, ktoré udeľujú európske diplomy,
- posilniť program Erasmus+ ako program Únie na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe, aby bol inkluzívnejší,
- zaviesť iniciatívu „európska študentská karta“ na podporu mobility študentov,
- dosiahnuť automatické vzájomné uznávanie diplomov a období odbornej prípravy medzi členskými štátmi (na základe lisabonského dohovoru o uznávaní).
B. Bolonský proces
EÚ popri politických iniciatívach členských štátov aktívne podporuje priority bolonského procesu, ktorý sa od svojho začatia v roku 1999 usiluje o porovnateľnejšie, zlučiteľnejšie a súdržnejšie systémy vysokoškolského vzdelávania v Európe a v susedných regiónoch, čo vyústilo do vytvorenia európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) na základe vyhlásenia z budapeštiansko-viedenskej ministerskej konferencie v marci 2010. V súčasnosti EHEA zahŕňa 49 krajín.
C. Nový program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie
V roku 2017 Komisia uverejnila nový program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie. Zameriava sa na štyri prioritné oblasti:
- zosúladenie rozvoja zručností v oblasti vysokoškolského vzdelávania s potrebami trhu práce,
- zabezpečenie širokej dostupnosti a vyššej inkluzívnosti vysokoškolského vzdelávania a zvýšenie jeho spoločenského dosahu,
- posilnenie inovačnej kapacity vysokoškolského vzdelávania,
- zvýšenie účinnosti a efektívnosti vysokoškolského vzdelávania.
Dosiahnuté výsledky
A. Erasmus+
Cieľom programu Erasmus+ je investovať do vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe formou jedného programu financovania. Erasmus+ spája odvetvové a horizontálne politiky, ktoré sa predtým vykonávali osobitne v oblasti vysokoškolského vzdelávania (Erasmus, Erasmus Mundus, Tempus, Jean Monnet), školského vzdelávania (Comenius), odbornej prípravy a odborného vzdelávania (Leonardo da Vinci), vzdelávania dospelých (Grundtvig) a mládeže (Mládež v akcii). Šport bol do programu po prvý raz zaradený v roku 2014. Štruktúra programu vychádza z troch hlavných opatrení v rôznych cieľových sektoroch:
- vzdelávacia mobilita jednotlivcov,
- spolupráca medzi inštitúciami a výmena osvedčených postupov,
- podpora reformy politiky.
V rámci zastrešujúcej povahy programu Erasmus+ zohráva vysokoškolské vzdelávanie ústrednú úlohu. V období 2021 – 2027 je na vysokoškolské vzdelávanie vyčlenených minimálne 34,6 % celkového rozpočtu programu Erasmus+. Erasmus+ nepodporuje len mobilitu študentov a zamestnancov v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Financuje aj spoločné magisterské štúdium Erasmus Mundus a pôžičky na magisterské štúdium Erasmus+.
V roku 2018 sa začala iniciatíva „Európske univerzity“ s podporou programu Erasmus+. Iniciatíva podporuje vytváranie sietí vysokých škôl v rôznych členských štátoch s cieľom vypracúvať spoločné stratégie, umožňovať študentom štúdium vo viacerých krajinách EÚ a udeľovať európske diplomy. Po výzve programu Erasmus+ z roku 2023 bolo vybraných celkovo 50 aliancií európskych univerzít, do ktorých je zapojených 430 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo všetkých členských štátov a ôsmich krajín mimo EÚ, ktoré sa zúčastňujú na programe Erasmus+. Iniciatíva je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa, ktorým je jej rozšírenie do polovice roka 2024 na 60 aliancií európskych univerzít zahŕňajúcich viac ako 500 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.
Komisia 22. októbra 2021 prijala nový rámec opatrení zameraných na inklúziu pre programy Erasmus+ a Európsky zbor solidarity na roky 2021 – 2027. Cieľom tohto rámca je uľahčiť prístup ľuďom s nedostatkom príležitostí a odstrániť prekážky, ktoré môžu prístupu brániť. Rámec podporuje poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, ktorí chcú organizovať činnosti vzdelávacej mobility na účely odborného vzdelávania a prípravy vzdelávajúcich sa osôb a zamestnancov. Spolupráca má tiež pre nový rámec zásadný význam a zahŕňa malé partnerstvá, ktoré rozširujú prístup k programu.
B. Akcie Marie Curie-Skłodowskej
Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) podporujú mobilitu a odbornú prípravu výskumných pracovníkov. Sú súčasťou rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027) a tvorí ich päť čiastkových opatrení. V rámci vysokoškolského vzdelávania sú akcie Marie Curie-Skłodowskej hlavným programom Európskej únie pre doktorandské štúdium. Financujú spoločné doktorandské štúdium (čiastková akcia Doktorandské siete) a umožňujú nadnárodnú, medziodvetvovú a interdisciplinárnu mobilitu formou postdoktorandských štipendií (čiastková akcia Postdoktorandské štipendiá, Postdoctoral Fellowships) alebo spolufinancovania z iných regionálnych, vnútroštátnych alebo medzinárodných programov (čiastková akcia Spolufinancovanie, Cofund). Uľahčujú aj vysielanie výskumných alebo administratívnych a technických pracovníkov zapojených do výskumu a inovácií do zahraničia (čiastková akcia Výmeny zamestnancov). A v neposlednom rade akcie Marie Curie-Skłodowskej podporujú Európsku noc výskumníkov. Je to séria verejných podujatí, ktoré sa konajú každý rok v septembri po celej Európe a majú za cieľ propagovať prácu výskumných pracovníkov (v rámci čiastkovej akcie MSCA a občania). Program sa zároveň usiluje prelomiť skutočné aj subjektívne pociťované bariéry medzi akademickou obcou a inými sektormi, najmä podnikateľskou sférou. V rámci programu Horizont Európa sa na MSCA vyčleňuje rozpočet vo výške približne 6,6 miliardy EUR.
C. Spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania
V apríli 2022 Rada prijala závery o európskej stratégii na posilnenie postavenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pre budúcnosť Európy a odporúčanie o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe. Cieľom týchto aktov je pomôcť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania prispievať k formovaniu udržateľných a odolných hospodárstiev a k zabezpečeniu zelenšej, inkluzívnejšej a digitálnejšej EÚ. Snažia sa tiež zintenzívniť nadnárodnú spoluprácu a rozšíriť jej rozsah a vytvoriť skutočne európsky rozmer v sektore vysokoškolského vzdelávania založený na spoločných hodnotách.
D. Európsky diplom
V marci 2024 Komisia prijala balík ambicióznych návrhov pre európsky sektor vysokoškolského vzdelávania s cieľom pracovať na vytvorení európskeho diplomu. Balík obsahuje projekt tejto novej a všeobecne uznávanej kvalifikácie, ktorá bude výsledkom hlbšej a širšej nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania – kľúčovej zložky európskeho vzdelávacieho priestoru.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament v čoraz väčšej miere ovplyvňuje tvorbu politík v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe.
A. Erasmus+
V uznesení zo 14. septembra 2017 Parlament uznal mimoriadne pozitívny vplyv programu Erasmus+, najmä na zvýšenie šancí na začlenenie do trhu práce, ale aj na podporu aktívneho občianstva a zmyslu pre európsku identitu. Keďže však program Erasmus+ môže využívať menej ako 5 % Európanov, Parlament zdôraznil, že nový program by mal byť otvorenejší a prístupnejší a mal by sa viac zameriavať na vzdelávanie a odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a neformálne a informálne učenie sa. Upozornil tiež na ťažkosti pri uplatňovaní Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), ktoré sú jednou z prekážok účasti na mobilite. Vyzval tiež na vytvorenie európskej študentskej elektronickej karty, ktorá by študentom umožňovala prístup k službám na úrovni EÚ.
Dňa 15. septembra 2020 bolo okrem iných iniciatív prijaté uznesenie o posilnení environmentálneho rozmeru programu Erasmus+.
V máji 2021 Parlament a Rada prijali nariadenie (EÚ) 2021/817, ktorým sa zriaďuje program Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027. Cieľom v novom období programu, na ktoré bol vyčlenený rozpočet vo výške 26,6 miliardy EUR (v porovnaní so 14,7 miliardy EUR v predchádzajúcom období), je zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov, a to aj zvýšením jeho dosahu na osoby so zdravotným postihnutím, zo znevýhodneného ekonomického prostredia, s ťažkosťami vo vzdelávaní a ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Erasmus+ podporuje celoživotné vzdelávanie vzdelávajúcich sa dospelých, pričom administratívne formality sa digitalizujú a zjednodušujú. Program v neposlednom rade prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy, a to realizáciou opatrení na zníženie klimatickej stopy.
V januári 2024 Parlament prijal v rámci hodnotenia programu v polovici trvania uznesenie o vykonávaní súčasného programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027. Parlament zdôraznil, že Erasmus+ je vzhľadom na skutočne vysokú mieru účasti naďalej veľmi úspešným programom. Podčiarkol tiež, že Erasmus+ sa musí naďalej zameriavať na kvalitné vzdelávanie s opatreniami, ktoré sú ľahko dostupné pre najširšie vrstvy občanov. Parlament privítal úspech novej iniciatívy „Európske univerzity“ a zaoberal sa spôsobmi, ako napredovať v súvislosti s alianciami.
B. Prepojenie so zamestnanosťou
Parlament sa vždy zaujímal o vysokoškolské vzdelávanie a jeho prepojenie so zamestnanosťou. V nadväznosti na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie Parlament 12. júna 2018 prijal uznesenie o modernizácii vzdelávania v EÚ. Pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, toto uznesenie požaduje vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru a nabáda členské štáty, aby viac investovali do vysokoškolského vzdelávania a podporovali spoluprácu medzi vysokoškolským vzdelávaním, svetom práce, priemyslom, výskumnými komunitami a celou spoločnosťou.
C. Bolonský proces
Parlament preukazuje dlhodobý záujem o konsolidáciu a pokrok bolonského procesu. V uznesení z 28. apríla 2015 o vykonávaní bolonského procesu zdôraznil, že bolonský proces prispel k zlepšeniu kvality vzdelávacích systémov, k lepšej porovnateľnosti štruktúr vysokoškolského vzdelávania, k poskytnutiu systémov zabezpečenia kvality a zároveň uznávania diplomov, čím sa zvýšila príťažlivosť vysokoškolského vzdelávania v Európe.
V apríli 2018 Parlament prijal ďalšie uznesenie o bolonskom procese. Uznesenie zdôrazňuje potrebu zlepšovania sociálneho rozmeru vzdelávania vrátane poskytnutia konkrétnych príležitostí študentov so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia získať prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. Požaduje prístupné a spravodlivé mechanizmy prideľovania grantov a príspevkov na podporu mobility. Takisto žiada EÚ a členské štáty, aby zvýšili svoje rozpočty na vzdelávanie v snahe zaručiť, aby verejné vysokoškolské vzdelávanie bolo bezplatné a prístupné pre všetkých.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre kultúru a vzdelávanie.
Lina Sasse / Kristiina Milt