Spolupráca EÚ s africkými krajinami a Africkou úniou (AÚ) je založená na dvoch rôznych rámcoch: a to na a) dohode/dohodách o partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT) a b) spoločnej stratégii Afriky a EÚ. Dohoda z Cotonou, ktorá bola podpísaná medzi EÚ a štátmi AKT v roku 2000 a ktorá už vyše 20 rokov tvorí právny základ politického, hospodárskeho a rozvojového rozmeru partnerstva, bola nahradená úplne novou dohodou, ktorá bola podpísaná 15. novembra 2023 v Apii (Samoa). Platnosť Dohody z Cotonou sa mala pôvodne skončiť na konci roka 2020, bola však niekoľkokrát predĺžená, naposledy do decembra 2023. Podpísanie novej dohody, ktorá bola vyrokovaná tak, aby partnerstvo bolo modernejšie a zodpovedalo aktuálnemu stavu, bolo totiž v Rade EÚ niekoľko rokov zablokované.
Spoločná stratégia Afriky a EÚ sa vykonáva na základe viacročných plánov a akčných plánov, ktoré sa prijímajú na každom samite Afrika – EÚ. Na poslednom samite EÚ – AÚ, ktorý sa konal vo februári 2022 v Bruseli, sa vedúci predstavitelia EÚ a Afriky dohodli na spoločnej vízii obnoveného partnerstva založeného na solidarite, bezpečnosti, mieri, udržateľnom rozvoji a spoločnej prosperite.
EÚ je najvýznamnejším darcom oficiálnej rozvojovej pomoci pre Afriku, ktorá sa financuje najmä z všeobecného rozpočtu EÚ prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, NDICI – Globálna Európa.
Právny základ
- Články 217 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
- Dohoda o partnerstve medzi EÚ a jej členskými štátmi a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OACPS); dňa 4. apríla 2024 Samojská dohoda o partnerstve získala súhlas Parlamentu; od svojho predbežného vykonávania od 1. januára 2024 nahrádza Dohodu z Cotonou.
- Nariadenie (EÚ) 2021/947, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.
Partnerstvo AKT – EÚ
Vzťahy medzi EÚ a subsaharskou Afrikou sa v posledných dvoch desaťročiach opierali najmä o Dohodu z Cotonou, ktorá stanovila základy vzťahov medzi EÚ a 78 krajinami, ktoré tvoria Organizáciu afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ).
Platnosť Dohody z Cotonou sa mala pôvodne skončiť na konci roka 2020, bola však niekoľkokrát predĺžená, naposledy do decembra 2023. Podpísanie novej dohody, ktorá bola vyrokovaná tak, aby partnerstvo bolo modernejšie a zodpovedalo aktuálnemu stavu, totiž v Rade EÚ bolo niekoľko rokov zablokované. Hlavným cieľom Dohody z Cotonou bolo prispieť k odstráneniu chudoby a podporiť začlenenie krajín AKT do svetového hospodárstva. Dohodu tvorili tri piliere (politická, rozvojová, hospodárska a obchodná spolupráca) a vykonávali ju spoločné inštitúcie AKT – EÚ vrátane Rady ministrov, Výboru veľvyslancov a Spoločného parlamentného zhromaždenia.
Rokovania o dohode medzi EÚ a OAKTŠ nasledujúcej po Dohode z Cotonou boli ukončené v decembri 2020, ale nová dohoda bola podpísaná až v novembri 2023. Dôvodom boli vnútorné nezhody v EÚ týkajúce sa povahy novej dohody a výhrady dvoch členských štátov EÚ.
V novej Samojskej dohode sa stanovuje šesť strategických prioritných oblastí spolupráce:
- ľudské práva, demokracia a správa vecí verejných,
- mier a bezpečnosť,
- ľudský a sociálny rozvoj,
- inkluzívny udržateľný hospodársky rast a rozvoj,
- environmentálna udržateľnosť a zmena klímy,
- migrácia a mobilita.
V novej dohode sa tiež zdôrazňuje význam spolupráce medzi stranami na medzinárodných fórach a v rámci programu OSN Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
Spolupráca sa vykonáva na základe troch regionálnych protokolov, ktoré odrážajú rozličné priority AKT regiónov. Protokol EÚ – Afrika sa stal kľúčovým právnym rámcom pre vzťahy medzi EÚ a subsaharskou Afrikou. Regionálne prioritné oblasti zahŕňajú inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, ľudský a sociálny rozvoj, životné prostredie a prírodné zdroje, mier a bezpečnosť, právny štát, spravodlivosť, demokraciu a dobrú správu vecí verejných, ľudské práva a rodovú rovnosť a migráciu a mobilitu. Nový protokol pripisuje väčšiu úlohu dialógu a spolupráci s AÚ, než Dohoda z Cotonou.
Samojskou dohodou o partnerstve sa zavádzajú spoločné inštitúcie, najmä Rada ministrov OAKTŠ – EÚ a štyri medziparlamentné zhromaždenia. Tie pozostávajú zo zastrešujúceho Spoločného parlamentného zhromaždenia OAKTŠ – EÚ a troch regionálnych parlamentných zhromaždení: parlamentného zhromaždenia Afrika – EÚ, parlamentného zhromaždenia Karibik – EÚ a parlamentného zhromaždenia Tichomorie – EÚ (pozri správu výskumných služieb Európskeho parlamentu s názvom Po Dohode z Cotonou: smerom k novej dohode s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi). Tieto štyri parlamentné zhromaždenia boli formálne ustanovené vo februári 2024, keď sa prvýkrát zišli v Luande v Angole a prijali svoj rokovací poriadok. Každé z týchto štyroch zhromaždení usporiada jedno riadne výročné zasadnutie, ktoré sa bude striedavo konať v EÚ a v krajine AKT. Regionálne zhromaždenia môžu organizovať aj ďalšie schôdze v spojení s výročným Spoločným parlamentným zhromaždením OAKTŠ – EÚ.
Stratégia EÚ pre Afriku a partnerstvo s Afrikou
Pôvodnú spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijali európski a africkí vedúci predstavitelia na druhom samite EÚ – Afrika v Lisabone v roku 2007 a vymedzili v nej politickú víziu partnerstva medzi Afrikou a EÚ. Jej ciele sú:
- prekročiť rámec spolupráce založenej na vzťahu darca – príjemca a do vzťahov medzi Afrikou a EÚ pritom začleniť otázky spoločného politického záujmu,
- rozšíriť spoluprácu riešením globálnych spoločných výziev, ako sú migrácia, zmena klímy, mier a bezpečnosť, a posilniť spoluprácu na medzinárodných fórach,
- podporiť Afriku v jej úsilí podnecovať nadregionálne a kontinentálne reakcie na tieto významné výzvy,
- snažiť sa o dosiahnutie partnerstva, ktorého ústredným prvkom sú ľudia, pričom sa zaistí lepšia účasť afrických a európskych občanov.
V roku 2020, pred šiestym samitom EÚ – AÚ, vydala Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku spoločné oznámenie s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku. Navrhovala sa v ňom posilnená spolupráca založená na piatich pilieroch: zelená transformácia a prístup k energii, digitálna transformácia, udržateľný rast a zamestnanosť, mier a správa vecí verejných a migrácia a mobilita.
Parlament prijal 25. marca 2021 uznesenie o novej stratégii EÚ pre Afriku: partnerstvo pre udržateľný a inkluzívny rozvoj. Uznesenie Parlamentu zohľadnilo a posilnilo časti navrhovanej stratégie, ako je udržateľný a inkluzívny rast, a zároveň vyzvalo, aby sa kládol väčší dôraz na iné oblasti, ako je ľudský rozvoj, sociálne začlenenie, ľudské práva, posilnenie postavenia žien a mladých ľudí a odolné poľnohospodárstvo. Pokiaľ ide o migráciu, podľa uznesenia bude úspech partnerstva závisieť od výrazného zlepšenia možností mobility a zároveň sa v ňom vyzvalo na ďalšie rozvinutie legálnych migračných kanálov.
Na šiestom samite EÚ – AÚ (17. – 18. februára 2022 v Bruseli) sa hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ a AÚ dohodli na vyhlásení s názvom Spoločná vízia do roku 2030, podľa ktorého sa majú „podporovať naše spoločné priority, spoločné hodnoty, medzinárodné právo a spoločne chrániť naše záujmy a spoločné verejné statky. To okrem iného zahŕňa: bezpečnosť a prosperitu našich občanov, ochranu ľudských práv pre všetkých, rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo všetkých sférach života, dodržiavanie demokratických zásad, dobrú správu vecí verejných a právny štát, opatrenia na ochranu klímy, životného prostredia a biodiverzity, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast, boj proti nerovnostiam, podporu práv detí a začlenenie žien, mladých ľudí a najviac znevýhodnených osôb.“ Na samite bol schválený investičný balík Afrika – Európa, ktorého cieľom je poskytnúť investície vo výške 150 miliárd EUR na podporu diverzifikovaných, udržateľných a odolných hospodárstiev na africkom kontinente. Po samite nasledovalo spoločné zasadnutie AÚ a kolégia komisárov EÚ, ktoré sa konalo 28. novembra 2022. Očakáva sa, že v roku 2024 sa uskutoční spoločné zasadnutie ministrov zahraničných vecí oboch kontinentov s cieľom zhodnotiť pokrok dosiahnutý v súvislosti so záväzkami vyjadrenými vo vyhlásení o spoločnej vízii.
Rozvojová spolupráca
EÚ a jej členské štáty sú naďalej najvýznamnejším darcom oficiálnej rozvojovej pomoci pre Afriku.
Na základe rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021 – 2027 (pozri osobitný informačný list 1.4.3 Viacročný finančný rámec) sa na rozvojovú spoluprácu vzťahuje komplexný finančný nástroj NDICI – Globálna Európa, ktorý je v plnej miere začlenený do rozpočtu EÚ. Doteraz sa prevažná časť rozvojovej pomoci africkým krajinám poskytovala z Európskeho rozvojového fondu, ktorý bol oddelený od rozpočtu EÚ.
Nástroj NDICI – Globálna Európa spája desať samostatných nástrojov a fondov z viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, ako aj Európsky rozvojový fond. Má celkový rozpočet vo výške 79,5 mld. EUR (v cenách z r. 2020) a pozostáva z troch hlavných zložiek: geografickej a tematickej zložky a zložky rýchlej reakcie. Na geografickú zložku bolo pridelených 60,4 miliardy EUR (v cenách roku 2020) a takmer polovica tejto sumy bola vyčlenená pre Afriku.
Obchodné vzťahy
Dohoda z Cotonou umožnila EÚ a krajinám AKT rokovať o obchodných dohodách zameraných na rozvoj, tzv. dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP). Obchod medzi EÚ a africkými krajinami sa – spolu s regionálnou a kontinentálnou hospodárskou integráciou – považuje za základný prvok podpory udržateľného rozvoja v Afrike. Jednostranné režimy navyše umožňujú väčšine subsaharských krajín preferenčný prístup na trh EÚ (pozri samostatný informačný list 5.2.3 Obchodné režimy vzťahujúce sa na rozvojové krajiny). Hlavnými nástrojmi na podporu obchodu medzi EÚ a africkými regiónmi sú DHP, ktoré sa považujú za dohody úplne zlučiteľné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Ukázalo sa však, že rokovania o týchto DHP, ktoré sa začali v roku 2002, sú zložitejšie, než sa očakávalo, a narazili na značnú neochotu niektorých afrických vlád, skupín miestnej občianskej spoločnosti a odborových zväzov. Viaceré DHP, ktoré sa mali vzťahovať na celé africké regióny, sa preto predbežne vykonávajú len s krajinami, ktoré sú ochotné tak urobiť, ako je Pobrežie Slonoviny, Ghana, Kamerun a Keňa (viac informácií nájdete v brífingu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Dohody o hospodárskom partnerstve EÚ s krajinami AKT).
Úloha Európskeho parlamentu
Tak ako v prípade iných medzinárodných dohôd si uzavretie Samojskej dohody z právneho hľadiska vyžaduje súhlas Parlamentu (článok 218 ZFEÚ), hoci dohoda sa môže čiastočne a predbežne vykonávať pred udelením súhlasu a predtým, ako ju ratifikujú všetky členské štáty EÚ a OAKTŠ. Parlament prispel k rokovaniam prijatím uznesení pred procesom a počas neho a zriadením monitorovacej skupiny pod vedením Výboru pre rozvoj. V nadväznosti na rokovania a podpísanie dohody Parlament udelil súhlas 10. apríla 2024.
Súhlas Parlamentu sa vyžaduje aj v prípade DHP uzatváraných s krajinami AKT. Okrem toho Parlament aktívne prispieval k formovaniu nového finančného nástroja NDICI – Globálna Európa a dohliada na jeho vykonávanie.
Parlament má niekoľko stálych medziparlamentných delegácií pre vzťahy s africkými krajinami a inštitúciami. Hlavným orgánom, v rámci ktorého Parlament rozvíja spoluprácu v takýchto oblastiach, je Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ podľa článku 14 Dohody z Cotonou. Pozostáva z poslancov Európskeho parlamentu a poslancov parlamentov štátov AKT a zohráva základnú úlohu pri posilňovaní parlamentných vzťahov medzi EÚ a jej partnerskými krajinami zo skupiny AKT. Jednou z hlavných požiadaviek Parlamentu počas rokovaní bolo okrem nových regionálnych parlamentných zhromaždení, aby sa v novej dohode zachovalo spoločné parlamentné zhromaždenie, čo považoval za nevyhnutnú podmienku udelenia súhlasu. Delegácie pre každú z nových dohôd o partnerstve boli formálne zriadené v decembri 2023 vrátane delegácie pri parlamentnom zhromaždení Afrika – EÚ. Táto delegácia bude pozostávať zo 48 poslancov EP, z ktorých každý bude tiež členom nového Spoločného parlamentného zhromaždenia OAKTŠ – EÚ.
Parlament tiež zaviedol formy parlamentnej spolupráce s AÚ, a to prostredníctvom svojej Delegácie pre vzťahy s Panafrickým parlamentom, ktorá bola zriadená v roku 2009. Parlamentné samity zvyčajne sprevádzajú medzivládne samity a na začiatku každého medzivládneho samitu vydávajú spoločné vyhlásenie adresované priamo hlavám štátov alebo predsedom vlád.
EÚ tiež udržiava privilegované parlamentné vzťahy s Južnou Afrikou, ktoré v roku 2007 posilnilo strategické partnerstvo medzi EÚ a Južnou Afrikou – jediné dvojstranné strategické partnerstvo EÚ s africkou krajinou. To odráža aj osobitná stála Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Južnou Afrikou.
Christian Meseth