Východná Ázia

stiahnuť dokument vo formáte pdf

Východná Ázia má ako súčasť širšieho indicko-tichomorského regiónu zásadný geostrategický význam pre EÚ a čelí významným výzvam pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Indicko-tichomorský región prechádza rýchlymi zmenami a ako domov viac ako 50 % svetovej populácie sa stáva kľúčovým geostrategickým regiónom. Dve tretiny svetového obchodu s tovarom prepravovaným v kontajneroch prechádzajú cez Indicko-tichomorský región a jeho námorné cesty sú hlavnými trasami pre obchod a dodávky energie. V septembri 2021 bola prijatá stratégia EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, ktorej cieľom je zvýšiť angažovanosť EÚ, budovať partnerstvá, posilniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách a riešiť globálne výzvy. EÚ prispôsobuje svoje súčasné nástroje na podporu svojej strategickej autonómie. V jej Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu, ktorý Rada formálne schválila v marci 2022, sa podporuje otvorená a na pravidlách založená regionálna bezpečnostná architektúra vrátane bezpečných námorných trás, budovania kapacít a posilnenej námornej prítomnosti v indicko-tichomorskom regióne. Východná Ázia čelí bezpečnostným problémom, ako je jadrový program Severnej Kórey, námorné spory vo Východočínskom a v Juhočínskom mori a otázka Taiwanu. EÚ je vo Východnej Ázii silným hospodárskym hráčom a podporuje spravodlivý obchod, multilateralizmus, budovanie inštitúcií, demokraciu, dobrú správu vecí verejných a ľudské práva.

Tento informačný list opisuje oblasť východnej Ázie. Pozri aj informačné listy o južnej Ázii (5.6.7) a juhovýchodnej Ázii (5.6.9).

Právny základ

Hlava V (vonkajšia činnosť EÚ) Zmluvy o Európskej únii.
Články 206 a 207 (obchod) a 216 až 219 (medzinárodné dohody) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Dohody o partnerstve a spolupráci (dvojstranné vzťahy).

Čína (Čínska ľudová republika)

EÚ a Čína nadviazali formálne diplomatické styky v roku 1975. Vzťahy sa prerušili po násilnom potlačení protestov na Námestí nebeského pokoja vojenskými silami v roku 1989. EÚ obnovila vzťahy až v roku 1994, ale jej zbrojné embargo uvalené v roku 1989 zostáva v platnosti. Keďže na úrovni EÚ neexistuje žiadne podrobné spoločné vymedzenie pojmu zbrojné embargo, je na jednotlivých členských štátoch, aby si význam vykladali v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Za vlády prezidenta Si Ťin-pchinga od roku 2012 sa politická situácia v Číne výrazne zmenila. V roku 2018 bola prijatá zmena ústavy, ktorá umožňuje Si Ťin-pchingovi zastávať túto funkciu neobmedzene dlho, bez obmedzenia funkčného obdobia generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny, hlavy štátu a hlavného veliteľa armády. V rámci čínskej zahraničnej politiky sa nedávno zaujal agresívnejší a donucovací prístup, keďže má k dispozícii najväčší počet aktívnych príslušníkov vojenských síl na svete. Čína má po USA druhé najvyššie vojenské výdavky na svete, pričom v roku 2023 pridelila armáde približne 296 miliárd USD, čo predstavuje nárast o 6 % v porovnaní s rokom 2022. V júni 2022 Čína oficiálne spustila na vodu svoju tretiu lietadlovú loď Fu-ťien (pomenovanú podľa provincie ležiacej oproti Taiwanu) v rámci pokračujúceho úsilia vybudovať do roku 2027 plne moderné ozbrojené sily, ktoré by mohli konkurovať americkej armáde. V Číne sa stavia aj štvrtá lietadlová loď, ktorá by podľa správ mohla mať jadrový pohon. Čínske námorné sily stavajú vojnové lode rýchlejšie ako všetky ostatné mocnosti dohromady. Čína rozširuje a znásobuje svoju vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori, v Taiwanskom prielive a v Melackom prielive, ktorý má zásadný význam pre medzinárodný obchod.

Rastúca vzájomná hospodárska a geopolitická previazanosť medzi EÚ a Čínou sa odráža v spoločnom strategickom programe spolupráce medzi EÚ a Čínou do roku 2020, ktorý prehĺbil a rozšíril spoluprácu v širokej škále oblastí, ako je zahraničná a bezpečnostná politika, hospodársky rozvoj, globálna správa a mnohostranná spolupráca v oblasti obchodu a investícií, v sociálnej a environmentálnej oblasti a v ďalších oblastiach vrátane medziľudských kontaktov. Dvojstranné vzťahy medzi EÚ a Čínou sa však v roku 2022 zhoršili, najmä v dôsledku postoja Číny k ruskej agresii na Ukrajine, k jej protiopatreniam k sankciám EÚ v oblasti ľudských práv a nedávno k jej hospodárskemu nátlaku a agresii v Taiwanskom prielive.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa stretli v máji 2023 a lídri EÚ sa stretli na zasadnutí Európskej rady v júni 2023 a opätovne potvrdili platnosť mnohostranného prístupu EÚ k Číne stanoveného v strategickom výhľade EÚ – Čína z marca 2019, v ktorom sa Čína vníma ako: partner; konkurent; a ako systémový rival, zatiaľ čo hospodárska súťaž a rivalita sa dostali do popredia. Lídri EÚ sa zhodli na tom, že je potrebné spolupracovať s Čínou, ak je to v záujme EÚ, a zároveň sa usilovať o zníženie strategických závislostí (odstránenie rizika, nie oddelenie). Lídri EÚ uviedli, že EÚ je znepokojená rastúcim napätím v Taiwanskom prielive a odmieta akékoľvek jednostranné pokusy o zmenu súčasného stavu silou alebo nátlakom. Rada uviedla, že Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN nesie osobitnú zodpovednosť za presadzovanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, Charty OSN a medzinárodného práva. Čína by preto mala naliehať na Rusko, aby zastavilo svoju útočnú vojnu a stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny. Lídri vo vyhlásení opätovne vyjadrili svoje obavy v súvislosti s nútenou prácou, so zaobchádzaním s obhajcami ľudských práv a menšinami, situáciou v Tibete a Sin-ťiangu, ako aj s plnením záväzkov Číny týkajúcich sa Hongkongu.

24. samit EÚ – Čína sa konal v decembri 2023. V rámci prípravy na samit sa uskutočnilo niekoľko odvetvových dialógov na vysokej úrovni: Dialóg na vysokej úrovni o životnom prostredí a klíme (júl 2023); Digitálny dialóg na vysokej úrovni (september 2023); Hospodársky dialóg na vysokej úrovni (september 2023); a strategický dialóg (október 2023). Popri tom sa vo februári 2023 uskutočnil dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou. EÚ sa počas samitu zaoberala tromi hlavnými otázkami: Vzťahy medzi EÚ a Čínou a medzinárodné otázky vrátane útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a situácie na Blízkom východe; obchod, možnosti, ako nadviazať lepšie vyvážené a recipročné odchodné vzťahy, oblasti spoločného záujmu, ako sú zmena klímy, potravinová bezpečnosť, globálne zdravie a pripravenosť na pandémie; a potreba podpory multilaterálneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a pripomenutie prístupu EÚ k znižovaniu rizika a k hospodárskej bezpečnosti. Počas samitu sa Čína sústredila najmä na obchod a investície.

Čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta dosiahla od roku 2013 každý kút sveta, pričom podporuje globalizáciu s čínskymi črtami, ako je netransparentné uzatváranie zmlúv, čínske pracovné normy a dlhové politiky. Cieľom Číny je stať sa svetovým lídrom v odvetviach vyspelých technológií a digitálnych technológiách vrátane umelej inteligencie a 5G. Čína systematicky vyvíja stratégie ovplyvňovania s použitím dezinformačných kampaní. V roku 2021 EÚ spustila mnohostrannú stratégiu Global Gateway, ktorej cieľom je posilniť prepojenosť na celom svete a spojiť EÚ, jej členské štáty a ich finančné a rozvojové inštitúcie (Tím Európa). Global Gateway je pre EÚ relevantným geopolitickým nástrojom. Pomáha riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy, od boja proti zmene klímy až po zlepšenie systémov zdravotnej starostlivosti a posilnenie konkurencieschopnosti a bezpečnosti globálnych dodávateľských reťazcov. Je de facto alternatívou k iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta a pre EÚ veľmi relevantným geopolitickým nástrojom.

EÚ a Čína sú významnými obchodnými partnermi. Čína bola v roku 2023 tretím najväčším partnerom EÚ v oblasti vývozu tovaru (8,8 %) a najväčším partnerom v oblasti dovozu tovaru (20,5 %). Dovoz EÚ z Číny dosiahol v roku 2023 celkovú hodnotu 514 miliárd EUR. Vývoz EÚ do Číny v roku 2023 predstavoval 223 miliárd EUR. To znamená dovoz v objeme približne 1,3 miliardy EUR denne a vývoz v hodnote 600 miliónov EUR denne, pričom celkový obchod medzi EÚ a Čínou dosahuje hodnotu 1,9 miliardy EUR denne. Obchod je nevyvážený v prospech Číny. Hospodárska nerovnováha a nekalé čínske obchodné praktiky predstavujú riziká pre kľúčové priemyselné odvetvia EÚ (automobilový priemysel, ekologické technológie). Keďže Čína preukázala svoju pripravenosť využívať závislosť od kritických surovín, Peking bol varovaný, že nekalé obchodné praktiky budú čoraz viac viesť k ochranným opatreniam (ako sú antidumpingové a vyrovnávacie clá). Touto otázkou sa zaoberalo spoločné oznámenie o hospodárskej bezpečnosti z júna 2023, ktoré zahŕňa tri pracovné línie: podpora priemyselnej základne a konkurencieschopnosti EÚ; ochrana hospodárstva EÚ pred deformáciami; a nadväzovanie partnerstiev s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, od tých, ktoré sú bližšie k tým, ktoré sú vzdialenejšie.

Postoj Číny k ruskej agresii proti Ukrajine vyvolal ďalšie napätie vo vzťahu so západnými spojencami. Hoci Čína vojnu ako takú neschválila, jej „neutralitu“ k Rusku nasledujú ostatné ázijské krajiny. Čína sa nepridala k sankciám proti Rusku a od ruskej invázie na Ukrajinu sa prehĺbila čínsko-ruská vojenská spolupráca. Hoci Čína a Rusko nemajú žiadnu formálnu vojenskú dohodu, obe krajiny zvýšili predaj zbraní a zintenzívnili spoločné vojenské cvičenia. Čína je hlavným zdrojom, ktorý udržuje vojnové úsilie Ruska, pričom až 80 % ruského dovozu citlivých technológií a tovaru pochádza z Číny. Čínske spoločnosti obchádzali sankcie EÚ, a preto boli zaradené do zoznamu posilnených kontrol vývozu v 13. balíku vojnových sankcií EÚ, ktorý bol prijatý vo februári 2024.

NATO považuje Čínu za výzvu vo svojej desaťročnej strategickej koncepcii prijatej v júni 2022 v Madride. Uznáva rastúcu hrozbu, ktorú Čína predstavuje vzhľadom na svoj rastúci hospodársky a vojenský vplyv a zvyšujúcu sa agresivitu v indicko-tichomorskej oblasti vrátane využívania škodlivých hybridných a kybernetických operácií, ako aj konfrontačnej rétoriky a skutočnosti, že šíri dezinformácie s cieľom rozvrátiť medzinárodný poriadok založený na pravidlách, a to aj vo vesmírnej, kybernetickej a námornej oblasti.

EÚ podporuje globálnu správu a prístup mnohostrannej spolupráce k sporu o Juhočínske more bez zasahovania do územných nárokov, pričom slobodu plavby a preletu považuje za najdôležitejšiu. EÚ nabáda strany sporu, aby sa usilovali o mierové riešenia na základe rokovaní a dodržiavali medzinárodné právo v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve (UNCLOS). Juhočínske more má obrovský hospodársky a strategický význam: prechádza ním približne jedna tretina svetovej lodnej dopravy a obsahuje bohaté rybolovné a energetické zdroje. Čína si podľa tzv. línie deviatich čiar nárokuje približne 90 % Juhočínskeho mora. Čína sa čoraz viac zapája do zastrašujúcich opatrení, ktoré viedli k incidentom vrátane nebezpečných manévrov, obštrukcií a dokonca zrážok lodí v Juhočínskom mori. Najviditeľnejšie je napätie s Taiwanom a Filipínami. Čína si nárokuje veľké časti Juhočínskeho mora sa prekrývajú s časťami, ktoré si nárokuje niekoľko krajín juhovýchodnej Ázie.

Parlament je veľmi znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Číne a poukazuje na porušovanie ľudských práv v Číne vrátane svojvoľného zadržiavania osôb, pracovných táborov a trestu smrti. Parlament pokračuje vo vyjadrovaní obáv týkajúcich sa Hongkongu, Taiwanu, Sin-ťiangu a situácie Ujgurov a odsudzuje nútené práce a vykorisťovanie ujgurskej menšiny. Parlament tiež prijal uznesenia o Tibete, konkrétne o situácii náboženských a etnických menšín. Nedávne uznesenia a odporúčania Parlamentu o Číne zahŕňajú:

Taiwan

EÚ sa zaviazala dodržiavať politiku jednej Číny, pričom Taiwan označuje za samostatné colné územie, a nie za suverénny štát, uznáva ho ako hospodársky a obchodný subjekt a podporuje jeho účasť na multilaterálnych fórach. EÚ podporuje mierové riešenie konfliktu medzi Taiwanom a Čínou a je proti použitiu sily alebo hrozbe silou. EÚ s Taiwanom rozvinula podrobne štruktúrovaný dialóg o hospodárskych a obchodných otázkach v odvetviach, ako sú automobilový, farmaceutický a kozmetický priemysel a odvetvie výroby zdravotníckych pomôcok.

V roku 2023 bol Taiwan 31. najväčším obchodným partnerom EÚ, zatiaľ čo EÚ bola po Číne, USA a Japonsku štvrtým najväčším obchodným partnerom Taiwanu. Združenie národov juhovýchodnej Ázie tiež patrilo medzi hlavných obchodných partnerov Taiwanu. Celkový obchod s tovarom medzi EÚ a Taiwanom v roku 2022 predstavoval približne 84,3 miliardy EUR. Vývoz EÚ na Taiwan v roku 2022 predstavoval 35,1 miliardy EUR, zatiaľ čo dovoz do EÚ z Taiwanu dosiahol 49,2 miliardy EUR.

EÚ a Taiwan každoročne vedú konzultácie aj o širokom spektre tém, ktoré sa netýkajú obchodu, ako sú práva migrujúcich pracovníkov, najmä pracovníkov v domácnosti a v rybárskom odvetví; trest smrti; rodová rovnosť a spravodlivé zaobchádzanie s LGBTIQA+ osobami. Piata konzultácia o práci medzi Taiwanom a EÚ a šiesta konzultácia Taiwan – EÚ o ľudských právach sa uskutočnili v júni 2023. V novembri 2023 obe strany rokovali o spolupráci v indicko-tichomorskom regióne, ľudských právach, manipulácii s informáciami, zvládaní katastrof, programe Erasmus+ a možnej spolupráci v oblasti poľnohospodárstva.

Na Taiwane sa v januári 2024 konali všeobecné voľby. Účasť dosiahla 71,86 %. Po tretie volebné obdobie vyhrala voľby Demokratická pokroková strana (DPP) a jej kandidát William Lai (Lai Ching-te) so 40,1 % hlasov, čím si udržal úrad prezidenta. Legislatívny Yuan, ktorý má 113 kresiel, je rozdelený medzi tri hlavné strany a dve nezávislé strany, čo vytvára situáciu, v ktorej môžu malí parlamentní partneri významne určovať politické smerovanie Taiwanu.

Napätie medzi Taiwanom a Čínou sa od víťazstva DPP vo voľbách v roku 2016 vystupňovalo. Čína podnikla agresívne kroky a zvýšila frekvenciu a rozsah hliadok bombardérov, stíhačiek a prieskumných lietadiel v okolí Taiwanu. Lai Ching-te sa zaviazal zabezpečiť de facto nezávislosť ostrova od Číny a ďalej ho zosúladiť s ostatnými demokraciami. Agresívne a ohrozujúce manévre sa často zhodujú s medzinárodnými návštevami Taiwanu na vysokej úrovni, keďže Čína sa domnieva, že tieto návštevy zasahujú do jej zvrchovanosti a vnútorných záležitostí. Taiwan získal jedinečné odborné znalosti v oblasti boja proti kybernetickým útokom, informáciám zo zahraničia, manipulácii, zasahovaniu a dezinformáciám, a to tak na vládnej úrovni, ako aj v organizáciách občianskej spoločnosti.

Parlament prijal v septembri 2022 uznesenie o situácii v Taiwanskom prielive, v ktorom kritizoval vojenskú eskaláciu zo strany Číny a odmietol jej hospodársky nátlak. Parlament privítal plán Litvy otvoriť v Tchaj-peji obchodné zastúpenie a vyzval ostatné členské štáty, aby nasledovali tento príklad a posilnili svoje vzťahy s Taiwanom.

Parlament opakovane nabáda na užšiu dvojstrannú spoluprácu medzi EÚ a Taiwanom v oblastiach, ako je obchod, výskum, kultúra, vzdelávanie, zmena klímy a ochrana životného prostredia. Parlament prijal v decembri 2023 uznesenie o obchodných a investičných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom, v ktorom vyzval na dosiahnutie pokroku v súvislosti s investičnou dohodou EÚ s Taiwanom. Parlament taktiež podporuje zmysluplnú účasť Taiwanu v medzinárodných organizáciách, ako je Svetová zdravotnícka organizácia, Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a Medzinárodná organizácia civilného letectva. Parlament tiež opakovane naliehal na Čínu, aby sa zdržala aktov vojenskej provokácie voči Taiwanu, pričom zdôrazňuje, že všetky spory medzi oboma krajinami by sa mali riešiť mierovými prostriedkami založenými na medzinárodnom práve.

Keďže Taiwan má zásadný význam pre EÚ ako globálny dodávateľ kľúčových špičkových technológií, najmä polovodičov, Parlament opakovane žiadal, aby bolo začlenenie Taiwanu prioritou indicko-tichomorskej stratégie EÚ, a podporil dialóg a spoluprácu s Taiwanom vo všetkých priemyselných odvetviach a dodávateľských reťazcoch, najmä v strategicky dôležitých odvetviach, ako sú polovodičové technológie. Taiwan vyrába dve tretiny polovodičov a 90 % vysokokvalitných polovodičov na svete.

Parlament uskutočnil niekoľko oficiálnych služobných ciest na Taiwan. Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov (INGE) navštívil Tchaj-pej v novembri 2021v rámci prvej oficiálnej návštevy Parlamentu na Taiwane. Cieľom INGE bolo preskúmať taiwanské skúsenosti s riešením kampaní zasahovania a manipulácie a diskutovať o taiwanskom inovačnom systéme boja proti dezinformačným kampaniam a iným typom hybridných útokov. Výbor pre medzinárodný obchod navštívil Tchaj-pej v decembri 2022. Táto návšteva potvrdila, aké dôležité je posilnenie strategického vzťahu medzi Taiwanom a EÚ pre Taiwan a konkrétne, aké dôležité sú ambiciózne a vzájomne prospešné komplexné obchodné a investičné vzťahy. Parlamentný Výbor pre zahraničné veci (AFET) uskutočnil oficiálnu návštevu Tchaj-peju v júli 2023. Hlavnou témou boli globálne obavy o bezpečnosť v Taiwanskom prielive.

Hongkong

EÚ prikladá veľký význam vysokej miere autonómie Hongkongu, ktorá sa musí zachovať v súlade so základným zákonom a s medzinárodnými záväzkami. Demokracia a základné slobody sa v Hongkongu za posledné desaťročie dramaticky zhoršili. Peking utlmil politickú opozíciu, nezávislú tlač a rozpustil organizácie občianskej spoločnosti vo svojom úsilí o zrušenie zásady „jedna krajina, dva systémy“, čím jasne nerešpektuje spoločné čínsko-britské vyhlásenie z roku 1984.

EÚ je druhým najväčším partnerom Hongkongu po kontinentálnej Číne. V Hongkongu je prítomných približne 1 500 spoločností z EÚ a mnohé z nich využívajú Hongkong ako regionálne ústredie. Dvojstranný obchod s tovarom medzi EÚ a Hongkongom dosiahol v roku 2022 celkovú výšku 30,1 miliardy EUR. Vývoz tovaru z EÚ do Hongkongu dosiahol v roku 2022 24,7 miliardy EUR, zatiaľ čo dovoz z Hongkongu predstavoval 5,4 miliardy EUR.

Voľby na siedme funkčné obdobie Legislatívnej rady Hongkongu sa uskutočnili v decembri 2021 a nie je prekvapujúce, že vyhrali pročínski kandidáti. Podpredseda Komisie/Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell uviedol, že EÚ vníma tieto voľby v kombinácii s pokračujúcim tlakom na občiansku spoločnosť ako ďalší krok k zrušeniu zásady „jedna krajina, dva systémy“. Okrem toho v máji 2022 hlasovalo 1 500 členov volebnej komisie za jediného kandidáta, ktorým bol John Lee Ka-chiu, ako nového predsedu výkonnej rady. Podpora voličov pre Leeho bola 99 % v porovnaní so 66 % pre jeho predchodkyňu Carrie Lamovú, ktorá viedla Hongkong od roku 2017. V decembri 2023 sa v Hongkongu konali voľby do okresnej rady a len 27,5 % Hongkongčanov hlasovalo, čo je najnižšia účasť od odovzdania bývalej britskej kolónie.

Napriek rastúcej medzinárodnej kritike Hongkong v marci 2024 prijal nový zákon o národnej bezpečnosti (známy ako článok 23 základného zákona). Zákon sa vzťahuje na novo vymedzené činy vlastizrady, špionáže, krádeže štátnych tajomstiev, poburovania a zahraničného zasahovania. Organizácie pre ľudské práva to považujú za posledný krok umlčania demokratických hlasov v Hongkongu. EÚ je hlboko znepokojená potenciálnym vplyvom tohto právneho predpisu na práva a slobody.

Parlament prijal niekoľko uznesení o politickej situácii v Hongkongu. V odporúčaní z decembra 2017, ktoré Parlament vydal 20 rokov po zriadení Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong, sa zdôraznilo, že dodržiavanie základného zákona má kľúčový význam pre ďalšie posilňovanie vzťahov s EÚ. Parlament odsúdil zasahovanie Čínskej ľudovej republiky do vnútorných záležitostí Hongkongu, ktoré môže ohroziť model „jedna krajina, dva systémy“. Parlament v uznesení z júna 2020 nazval jednostranné zavedenie právnych predpisov v oblasti národnej bezpečnosti komplexným útokom na nezávislosť Hongkongu, právny štát a základné slobody. Čína je viazaná spoločným vyhlásením, ktoré bolo zaregistrované OSN ako právne záväzná zmluva s cieľom zachovať vysoký stupeň autonómie Hongkongu a jeho práva a slobody.

V uznesení z januára 2021 o zásahoch proti demokratickej opozícii v Hongkongu Parlament vyzval na okamžité a bezpodmienečné prepustenie osôb, ktoré boli v Hongkongu zatknuté na základe obvinení podľa zákona o národnej bezpečnosti. Parlament naliehavo vyzval orgány, aby dodržiavali zásady právneho štátu, ľudské práva, demokratické zásady a vysoký stupeň autonómie Hongkongu.

V júli 2021 Parlament prijal uznesenie o Hongkongu, najmä o prípade Apple Daily, v ktorom odsúdil obmedzenia slobody prejavu a naliehal na hongkonské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých novinárov a ostatných aktivistov zatknutých podľa zákona o bezpečnosti a zrušili všetky obvinenia proti nim.

V januári 2022 prijal Parlament ďalšie uznesenie o porušovaní základných slobôd v Hongkongu, v ktorom dôrazne odsúdil cielené útoky na opozíciu vo všeobecnosti, či už ide o mimovládne organizácie, médiá alebo civilistov.

V júni 2023 Parlament prijal uznesenie o zhoršení základných slobôd v Hongkongu, v ktorom odsúdil čínske potláčanie politickej opozície a prodemokratických aktivistov v Hongkongu, pričom spomenul najmä prípad Jimmyho Laia.

Parlament v apríli 2024 prijal uznesenie o novom bezpečnostnom zákone v Hongkongu a prípadoch Andyho Liho a Josepha Johna, v ktorom odsúdil obsah zákona, ktorým sa odstraňujú posledné zvyšky základných slobôd. Parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že od jeho prijatia bolo zatknutých viac ako 200 ľudí.

Japonsko

EÚ a Japonsko sú strategickými partnermi od roku 2003, majú spoločné základné hodnoty, ako je dodržiavanie ľudských práv, demokracia a právny štát, ako aj pevný záväzok k udržateľnému rozvoju, multilateralizmu a systému Svetovej obchodnej organizácie založenému na pravidlách. Japonsko je odhodlané účinne vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy a ďalšie mnohostranné environmentálne dohody. Existujú však niektoré otázky, ktoré vyvolávajú obavy EÚ: uplatňovanie trestu smrti v Japonsku, lov veľrýb a únosy detí z EÚ rodičmi do Japonska.

EÚ a Japonsko posilnili svoje bilaterálne strategické vzťahy vo februári 2019 predbežným vykonávaním Dohody o strategickom partnerstve (SPA) medzi EÚ a Japonskoma nadobudnutím platnosti Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi EÚ a Japonskom. DHP je najdôležitejšou dvojstrannou obchodnou dohodou, ktorú kedy EÚ uzavrela, pretože sa vzťahuje na takmer jednu tretinu svetového hrubého domáceho produktu, takmer 40 % svetového obchodu a viac ako 600 miliónov ľudí. DHP obsahuje aj záväzky týkajúce sa obchodu s tovarom a so službami a poskytuje rámec, ktorý podporuje dvojstranné investície. Stanovuje tiež ambiciózne ciele v oblasti udržateľného rozvoja a po prvýkrát zahŕňa osobitný záväzok týkajúci sa Parížskej dohody o zmene klímy. EÚ a Japonsko podpísali 22. júna 2020 dohodu o bezpečnosti civilného letectva. Otázkou v dvojstranných vzťahoch zostáva reciprocita bezvízového styku pre občanov EÚ s Japonskom, keďže japonskí občania majú bezvízový prístup do EÚ.

Od nadobudnutia platnosti DHP sa obchod s tovarom zvýšil o 20 % a obchod s agropotravinárskymi výrobkami o 34 %. Japonsko uvítalo rozhodnutie EÚ o zrušení opatrení na obmedzenie dovozu potravinových výrobkov z regiónu Fukušima, ktoré boli prijaté po zemetrasení v Japonsku v roku 2011. Japonsko je po Číne druhým najväčším obchodným partnerom EÚ v Ázii s celkovým objemom obchodu vo výške 141,4 miliardy EUR v roku 2022. Vývoz EÚ do Japonska v roku 2022 predstavoval 69,8 miliardy EUR. EÚ dosiahla v obchode s tovarom prebytok 1,8 miliardy EUR.

Obe strany sú naďalej odhodlané posilniť investičné vzťahy tak, že v budúcnosti uzavrú samostatnú investičnú dohodu, ktorá bude zahŕňať normy ochrany investorov/investícií a mechanizmus riešenia sporov. Od spustenia digitálneho partnerstva medzi EÚ a Japonskom v máji 2022 prebieha práca v strategických oblastiach polovodičov, vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantových technológií, 5G a ďalších technológií a odolnej digitálnej pripojiteľnosti. EÚ a Japonsko patria medzi najväčšie digitálne ekonomiky na svete. Voľný tok údajov medzi EÚ a Japonskom je kľúčovým prvkom pre podniky a predstavuje významný výsledok v rámci stratégie EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne a digitálneho partnerstva s Japonskom. V rámci hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni v októbri 2023 EÚ a Japonsko uzavreli dohodu o cezhraničných tokoch údajov. Po ratifikácii sa dohodnuté ustanovenia začlenia do DHP medzi EÚ a Japonskom.

EÚ a Japonsko sú podobne zmýšľajúci strategickí partneri s podobnými prístupmi k indicko-tichomorskému regiónu, pričom sa zhodli, že posilnená angažovanosť EÚ v regióne, ako aj intenzívnejšia spolupráca s Japonskom a inými spojencami by boli prospešné. Je spoločným záujmom napredovať v spolupráci v oblasti prepojenosti, námornej bezpečnosti, životného prostredia a zmeny klímy, obchodu a investícií a digitálnych otázok, podporovať multilateralizmus a udržiavať medzinárodný poriadok založený na pravidlách.

V júli 2023 sa v Bruseli konal 29. samit EÚ – Japonsko. EÚ a Japonsko naďalej dôrazne podporujú Ukrajinu. Obe strany odsúdili pokračujúci vývoj jadrových zbraní a balistických rakiet Severnej Kórey. Lídri zdôraznili svoju vôľu budovať konštruktívne a stabilné vzťahy s Čínou a ďalej rozvíjať svoje partnerstvo v oblasti bezpečnosti, čím by sa podporila intenzívnejšia spolupráca v oblasti námornej bezpečnosti, kybernetickej bezpečnosti, hybridných hrozieb, boja proti terorizmu, odzbrojenia a nešírenia zbraní. Pokiaľ ide o energetiku a zelenú transformáciu, lídri zopakovali svoj spoločný cieľ dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií. V rámci svojej zelenej aliancie sa dohodli, že zintenzívnia prácu na energetickej transformácii prostredníctvom spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti, nízkouhlíkového a obnoviteľného vodíka, energie z obnoviteľných zdrojov na mori, zachytávania, využívania a recyklácie uhlíka.

Japonsko a celý svet hlboko šokovala vražda bývalého premiéra Šinza Abeho, ku ktorej došlo 8. júla 2022 v meste Nara počas mítingu v rámci volebnej kampane do volieb polovice hornej komory parlamentu v roku 2022, ktoré sa konali len dva dni po útoku. Liberálno-demokratická strana mierne zvýšila počet svojich kresiel a dosiahla nový rekord, keď 28 % kresiel získali ženy. Nasledujúce všeobecné voľby sa uskutočnia v roku 2025. Vládnúca liberálno-demokratická strana si v septembri 2024 zvolí svojho predsedu na trojročné funkčné obdobie. Víťaz volieb bude viesť stranu v budúcich japonských všeobecných voľbách.

Európsky parlament a japonský Diet posilňujú svoj medziparlamentný dialóg ako neoddeliteľnú súčasť posilnenia bilaterálneho strategického vzťahu medzi EÚ a Japonskom. To viedlo k tomu, že Parlament v decembri 2018 prijal dve uznesenia: sprievodné uznesenie k uzavretiu strategického partnerstva medzi EÚ a Japonskom a sprievodné uznesenie k uzavretiu dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. V júli 2020 Parlament prijal uznesenie o medzinárodných a domácich únosoch detí z EÚ rodičmi v Japonsku, v ktorom zdôraznil situáciu detí, ktoré sú obeťami únosov rodičmi v Japonsku, pričom zdôraznil to, že príslušné právne predpisy a súdne rozhodnutia sa nepresadzujú. Medzi ďalšie relevantné uznesenia patria: uznesenie z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou, uznesenie zo 7. júna 2022 o EÚ a bezpečnostných výzvach v indicko-tichomorskom regióne a uznesenie z 5. júla 2022 o indicko-tichomorskej stratégii v oblasti obchodu a investícií.

Parlament prijal v decembri 2023 uznesenie o vzťahoch medzi EÚ a Japonskom, v ktorom uznal kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú DHP a DSP medzi EÚ a Japonskom, a vyzval na urýchlenú úplnú ratifikáciu DSP (predbežne implementovaná). Parlament vyzval na komplexné partnerstvo v oblasti bezpečnosti, urýchlenie spolupráce v oblasti energetiky, životného prostredia a na dialóg o ľudských právach.

V júli 2023 sa v Štrasburgu konala 41. medziparlamentná schôdza EÚ – Japonsko, na ktorej sa diskutovalo o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji, vojne Ruska proti Ukrajine, bezpečnostných otázkach v Japonsku, vo východnej a v juhovýchodnej Ázii, o digitálnom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, spolupráci v oblasti životného prostredia a energetiky a obchodných vzťahoch. Bolo podpísané spoločné vyhlásenie, v ktorom sa vyzýva na prijatie medzinárodných pravidiel pre umelú inteligenciu.

Parlamentný výbor AFET navštívil Japonsko v júli 2023. Uskutočnili sa výmeny názorov o globálnej bezpečnosti, kybernetickej bezpečnosti a dezinformáciách, ako aj o ruskej útočnej vojne proti Ukrajine. Japonský parlament vyjadril vážne obavy v súvislosti s bezpečnostnou situáciou Taiwanu.

Južná Kórea (Kórejská republika)

Vzťahy medzi EÚ a Južnou Kóreou sa datujú od roku 1997, keď bola podpísaná dohoda o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach. Južná Kórea je jedným z desiatich hlavných strategických partnerov EÚ a strategické partnerstvo medzi EÚ a Južnou Kóreou je založené na troch hlavných pilieroch, ktoré sú podporené tromi kľúčovými dohodami:

Rámcová dohoda medzi EÚ a Južnou Kóreou je v platnosti od júna 2014 a poskytuje celkovú štruktúru strategického partnerstva a komplexnej dvojstrannej spolupráce. Jej vykonávanie zabezpečuje a monitoruje spoločný výbor.
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ratifikovaná v decembri 2015. Južná Kórea bola prvou ázijskou krajinou, ktorá podpísala dohodu o voľnom obchode s EÚ, a táto dohoda o voľnom obchode je jednou z najambicióznejších obchodných dohôd EÚ, ktorá ide ďalej než všetky predchádzajúce dohody. Cieľom dohody o voľnom obchode je odstrániť prekážky dvojstranného obchodu, vytvoriť rozšírený a bezpečný trh pre tovar a služby a vytvoriť stabilné prostredie pre investície.
Rámcová dohoda o účasti na riešení krízových situácií medzi EÚ a Južnou Kóreou, platná od roku 2016, ktorou sa posilňuje strategické partnerstvo v bezpečnostných otázkach tým, že umožňuje Južnej Kórei zúčastňovať sa na operáciách EÚ v oblasti krízového riadenia civilného a vojenského charakteru. Rámcová dohoda o účasti uľahčuje aj zapojenie Južnej Kórey do misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP) s cieľom zlepšiť účinnosť reakcie na krízy.

V marci 2023 sa v Bruseli konalo 19. zasadnutie Spoločného výboru EÚ – Južná Kórea pri príležitosti 60. výročia diplomatických vzťahov medzi EÚ a Južnou Kóreou s cieľom preskúmať pokrok v oblasti dvojstrannej, regionálnej a globálnej spolupráce a riešiť súčasné a budúce výzvy.

V Soule sa v máji 2023 uskutočnil 10. samit EÚ – Kórejská republika. Lídri sa dohodli, že zachovajú a zvýšia kolektívny tlak na Rusko, najmä prostredníctvom účinného vykonávania sankcií. EÚ a Južná Kórea vyzvali všetkých členov OSN, aby zaujali jednotný a pevný postoj proti nezákonnému zbrojnému programu Severnej Kórey. Lídri rokovali aj o podpore spolupráce v oblasti polovodičov, mobilných sietí novej generácie, kvantovej a vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a digitálnych platforiem.

Dvojstranný obchod medzi EÚ a Južnou Kóreou naďalej rastie a v roku 2022 dosiahol takmer 132 miliárd EUR. Južná Kórea je deviatou najväčšou vývoznou destináciou pre tovar EÚ, zatiaľ čo EÚ je tretím najväčším vývozným trhom Južnej Kórey. V niektorých oblastiach však pretrvávajú problémy a EÚ vyzýva Južnú Kóreu, aby odstránila pretrvávajúce prekážky dovozu živočíšnych výrobkov z EÚ a aby ratifikovala doteraz neratifikovaný dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej práci.

V máji 2021 sa v Južnej Kórei konal Soulský environmentálny samit P4G, na ktorom bolo vydané vyhlásenie zo Soulu, v ktorom sa presadzuje udržanie nárastu globálnej teploty oproti predindustriálnej úrovni pod 2 ºC namiesto 1,5 ºC. Vedúci predstavitelia podporili zvýšenie vnútroštátnych výdavkov na znižovanie emisií skleníkových plynov, urýchlenie úsilia o odklon od neobnoviteľných zdrojov energie a spoluprácu pri riešení problému plastového odpadu v morských ekosystémoch.

Juhokórejské odvetvie vedy a techniky je jedným z najpokročilejších na svete. Zameriava sa na inovácie a dosahuje pozoruhodné výsledky v oblasti robotiky a umelej inteligencie, čo poskytuje nové príležitosti na zintenzívnenie vedecko-technickej spolupráce s EÚ. Južná Kórea má vysokodigitalizované hospodárstvo a vyvíja národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti po skúsenostiach s útokmi hackerov, ktoré postihli milióny ľudí a oficiálne webové stránky. Spolupráca v oblasti kybernetických hrozieb sa už začala. Zo zosnovania väčšiny závažných kybernetických útokov bola obvinená Severná Kórea.

V prezidentských voľbách, ktoré sa v Južnej Kórei konali v marci 2022, zvíťazil v tesnom súboji konzervatívec Jun Sok-jol. Komunálne voľby sa konali v júni 2022 a prebehli súčasne s doplňujúcimi voľbami na uvoľnené miesta v Národnom zhromaždení. Vládna strana prezidenta Jun Sok-jola vyhrala 12 zo 17 volieb na posty starostov veľkých miest a guvernérov provincií, čím sa ešte viac posilnil jej vplyv. V apríli 2024 sa v Južnej Kórei konali parlamentné voľby, ktoré sa považovali za skúšku súčasnej vlády v polovici funkčného obdobia. Liberálna opozičná demokratická strana spolu s menšími opozičnými stranami spoločne získali 192 z 300 kresiel v Národnom zhromaždení, čo je porážka prezidenta Jun Sok-jola a jeho Strany moci ľudu.

Južná Kórea tvrdí, že Japonsko krajine stále dlhuje reparácie za druhú svetovú vojnu. Napriek úsiliu o obnovenie väzieb na základe zmluvy z roku 1965 sú vzťahy naďalej napäté. Obzvlášť spornou je otázka „žien utešiteliek“ (žien, ktoré boli v rokoch 1932 až 1945 sexuálne otrokyne). Južná Kórea tiež vyjadrila obavy v súvislosti s plánmi Japonska vypúšťať kontaminovanú vodu z elektrárne vo Fukušime späť do Tichého oceánu, čo nepriaznivo ovplyvní morský život a následne aj odvetvie rybolovu. Prístup prezidenta Jun Sok-jola k zahraničnej politike zahŕňa zbližovanie s Japonskom s cieľom vyriešiť súčasné spory a obchodné prekážky.

Od apríla do septembra 2018 sa uskutočnili tri medzikórejské samity zamerané na denuklearizáciu, ale dialóg a spolupráca sa zastavili po samite USA – Severná Kórea v Hanoji v roku 2019 a v auguste 2019 sa vzťahy opäť zhoršili po spoločnom vojenskom cvičení USA a Južnej Kórey. Napätie vyvrcholilo, keď Severná Kórea v marci 2020 vypustila rakety krátkeho doletu a keď v júni 2020 došlo k výbuchu v medzikórejskom styčnom úrade v Kaesongu a smrti juhokórejského občana na území Severnej Kórey. Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v auguste 2022 oznámil, že výmenou za denuklearizáciu ponúkne Pchjongjangu rozsiahly balík pomoci, ktorý by výrazne zlepšil severokórejské hospodárstvo, ak krajina začne skutočný a zásadný proces denuklearizácie.

Po pandémii COVID-19 obnovili Južná Kórea a Spojené štáty v auguste 2022 spoločné vojenské cvičenia na základe rozhodnutia prezidenta Jun Sok-jola posilniť odstrašovanie. Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko sa predtým na jar 2022 zúčastnili na cvičení protiraketovej obrany pri havajskom pobreží, čo bolo dôkazom zlepšenia vzťahov medzi Soulom a Tokiom. USA, Južná Kórea a Japonsko uskutočnili v januári 2024 svoje najväčšie kombinované námorné cvičenia, čo bolo prejavom sily proti Severnej Kórei. Juhokórejská armáda v januári 2024 uviedla, že už neexistuje zóna bez nepriateľstva podľa medzikórejskej vojenskej dohody podpísanej v septembri 2018.

Európsky parlament je mimoriadne znepokojený medzikórejskými vzťahmi. EÚ podporuje diplomatické riešenie kórejskej jadrovej krízy a má v úmysle pokračovať vo svojej stratégii „kritickej angažovanosti“. Parlament je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá má formálne vzťahy so Severnou Kóreou.

Kórejská ľudovodemokratická republika (Severná Kórea)

EÚ vedie voči Severnej Kórei politiku kritickej angažovanosti, ktorá spočíva vo vyvíjaní tlaku v podobe sankcií a ďalších opatrení, pričom komunikačné kanály zostávajú otvorené. Dvojstranné vzťahy sú obmedzené a v platnosti nie sú žiadne dvojstranné politické ani obchodné zmluvy. Rozvojová spolupráca EÚ – s výnimkou humanitárnej pomoci – sa vzťahuje najmä na potravinovú bezpečnosť a podlieha politickým kritériám, sankciám OSN a ďalším obmedzeniam. EÚ nemá bilaterálny program rozvojovej pomoci so Severnou Kóreou. Okrem francúzskeho úradu pre kultúrnu spoluprácu udržiava svoje veľvyslanectvá v Pchjongjangu šesť členských štátov EÚ. Značný počet členských štátov EÚ akreditoval svojich veľvyslancov v Soule aj v Severnej Kórei. Zatvorenie hraníc Severnou Kóreou v januári 2020 viedlo k ťažkostiam pri striedaní zamestnancov v krajine a diplomatická prítomnosť sa znížila.

Sankcie EÚ proti Severnej Kórei, ktoré boli prijaté v reakcii na činnosti krajiny v oblasti vývoja jadrových zbraní a balistických rakiet, sú najprísnejšie, aké boli prijaté proti akejkoľvek krajine. EÚ transponovala všetky príslušné rezolúcie BR OSN a zaviedla vlastný samostatný režim sankcií, ktorý sankcie OSN dopĺňa a posilňuje. V septembri 2020 EÚ uskutočnila štvrté kolo kontaktov s krajinami mimo EÚ, pričom ich nabádala, aby v plnej miere vykonávali rezolúcie BR OSN. V marci 2021 EÚ oznámila uloženie sankcií proti Severnej Kórei v súvislosti s ľudskými právami, a to po prvýkrát v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv. Do zoznamu boli za napomáhanie represií zahrnutí dvaja ministri a ústredná prokuratúra. V decembri 2022 prijala EÚ nové sankcie voči ôsmim osobám a štyrom subjektom z dôvodu ich zapojenia do balistických a jadrových programov Severnej Kórey a obchádzania medzinárodných sankcií.

Severná Kórea v roku 2017 zintenzívnila svoj jadrový program, čím zvýšila napätie s USA a s Južnou Kóreou. Hoci politika USA spočíva vo vyvíjaní maximálneho tlaku, bývalý juhokórejský prezident Mun Če-in sa zapojil do deeskalácie a v roku 2018 sa trikrát stretol so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Po neúspešnom samite v Hanoji v roku 2019 medzi prezidentom Trumpom a Kim Čong-unom sa však napätie a nedôvera zvýšili. Od júla 2021 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zaznamenala zvýšenú jadrovú aktivitu v jadrovom výskumnom centre Jongbjon s päťmegawattovým experimentálnym reaktorom. Od septembra 2021 Severná Kórea uskutočnila testy nových manévrovacích rakiet dlhého doletu rakiet dlhého doletu, ktoré môžu letieť nižšie a s veľmi plochou trajektóriou, čo sťažuje ich zachytenie. V roku 2022 uskutočnila svoje najväčšie testy balistických rakiet a ukázala, že jej medzikontinentálne rakety by mohli zasiahnuť USA. Napätie sa v marci 2022 zvýšilo, keď Severná Kórea vypustila nový typ medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM) Hwasong-17, ktorá je doteraz najväčšou raketou. Výška doletu prekonáva všetky predchádzajúce balistické rakety, pričom dosahuje 6 000 km. Južná Kórea posilňuje svoje obranné spôsobilosti a vojenskú spoluprácu so Spojenými štátmi, a to aj účasťou na rozsiahlych spoločných vojenských cvičeniach a rozmiestnením ďalších amerických systémov protiraketovej obrany. Stratégiou Severnej Kórey je prinútiť Spojené štáty, aby obnovili rokovania o sankciách a humanitárnej pomoci.

Návrat Severnej Kórey k raketovým testom v roku 2022 spolu s ruskou inváziou na Ukrajinu predstavuje veľkú výzvu pre juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola, ktorý zastáva tvrdý prístup. Severná Kórea pokračovala vo vypúšťaní balistických rakiet v rokoch 2023 a 2024, ktoré dosiahli hypersonické rýchlosti, 5 až 10-násobok rýchlosti zvuku v terminálnej fáze, čo im umožňuje vyhnúť sa detekcii a protiraketovej obrane.

V septembri 2022 schválilo Najvyššie ľudové zhromaždenie Severnej Kórey zákon, podľa ktorého je jadrový štatút krajiny nezvratný a umožňuje preventívne jadrové údery v prípade zistenia bezprostredne hroziaceho útoku. V septembri 2023 Severná Kórea zmenila svoju ústavu s cieľom posilniť a rozšíriť svoje jadrové sily, pričom vodca Kim Čong-un poukázal na rastúcu spoluprácu medzi Spojenými štátmi, Južnou Kóreou a Japonskom ako na „najhoršiu skutočnú hrozbu“, ktorej čelí izolovaná krajina.

Najvyšší vodca Kim Čong-un nariadil v januári 2024 zmenu ústavy Severnej Kórey a vypustil cieľ mierového zjednotenia s Južnou Kóreou a zaobchádza s ňou ako s nepriateľskou samostatnou krajinou. To znamená mierové znovuzjednotenie už nie je jej oficiálnou politikou. Tento posun v politike sprevádza obnovená podpora zo strany Číny a Ruska.

EÚ odsúdila odpálenie rakiet a vyzvala Severnú Kóreu, aby dodržiavala svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcií BR OSN a zdržala sa všetkých krokov, ktoré narúšajú prostredie na pokračovanie diplomacie a dialógu. EÚ sa zaviazala k denuklearizácii. Kým si Severná Kórea nebude plniť svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcií BR OSN, bude EÚ naďalej prísne uplatňovať sankcie a zároveň nabádať medzinárodné spoločenstvo, aby robilo to isté.

Delegácia pre vzťahy s Kórejským polostrovom (DKOR) bola zriadená v roku 2004. Odvtedy je DKOR jedinou inštitúciou EÚ, ktorá má formálne vzťahy so Severnou Kóreou. Medziparlamentné stretnutia s Najvyšším ľudovým zhromaždením boli zriedkavé. Hoci sa delegácia Parlamentu spočiatku snažila zachovať otvorené komunikačné kanály, politický a vojenský vývoj v Severnej Kórei, a najmä jej jadrové testy a testy balistických rakiet, spôsobili, že dosah delegácie na Severnú Kóreu je menej obhájiteľný. Pravidelné zasadnutia DKOR sa zameriavali na vzťahy medzi Kóreami a na bezpečnostnú situáciu na Kórejskom polostrove. DKOR sa stretne so zástupcami strán z tzv. šesťstranných rozhovorov, aby dokázala lepšie pochopiť pozíciu a hranice každej strany a zistiť, či existuje priestor na rokovania o zmiernení napätia.

Parlament prijal niekoľko uznesení, v ktorých odsúdil jadrový program a program riadených striel Severnej Kórey. Parlament prijal v apríli 2022 uznesenie o situácii v oblasti ľudských práv v Severnej Kórei vrátane prenasledovania náboženských menšín

Airis Meier / Samuel Cantell / Jorge Soutullo

05-2024