Vzájomné uznávanie diplomov
Sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základnými kameňmi jednotného trhu, pričom umožňujú mobilitu podnikania a odborníkov v celej EÚ. Na uplatňovanie týchto slobôd musia byť diplomy a kvalifikácie vydané na vnútroštátnej úrovni všeobecne uznávané. Na harmonizáciu a vzájomné uznávanie boli prijaté rôzne opatrenia.
Právny základ
Články 26 a 53 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Ciele
Aby sa samostatne zárobkovo činné osoby a odborníci mohli usadiť v inom členskom štáte alebo dočasne v ňom ponúkať svoje služby, je potrebné, aby diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o odbornej spôsobilosti vydané v iných členských štátoch boli vzájomne uznávané. Všetky vnútroštátne ustanovenia upravujúce prístup k rôznym povolaniam musia byť koordinované a harmonizované.
Dosiahnuté výsledky
Článok 53 ods. 1 ZFEÚ umožňuje vzájomné uznávanie diplomov a iných kvalifikácií požadovaných v jednotlivých členských štátoch na prístup k regulovaným povolaniam v záujme uľahčenia uplatňovania slobody usadiť sa a poskytovať služby. Tento článok sa tiež zaoberá potrebou koordinovať vnútroštátne predpisy upravujúce začatie a vykonávanie samostatných zárobkových činností. V prípadoch, keď je takáto harmonizácia zložitá, sa v odseku 2 toho istého článku podriaďuje vzájomné uznávanie koordinácii podmienok ich uplatňovania v jednotlivých členských štátoch. Od polovice 70. rokov 20. storočia vyústil proces harmonizácie do prijatia viacerých smerníc. Na tomto základe sú právne predpisy o vzájomnom uznávaní prispôsobené potrebám v rôznych situáciách. Úplnosť právnych predpisov je rôzna v závislosti od daného povolania, pričom v poslednom čase sa prijímali všeobecnejšie predpisy.
A. Osobitný prístup k jednotlivým odvetviam (podľa povolaní)
1. Vzájomné uznávanie po harmonizácii
V odvetví zdravotnej starostlivosti postupovala harmonizácia rýchlejšie, a to zo zrejmého dôvodu, že požiadavky na kvalifikáciu, a najmä odborné kurzy, sa v jednotlivých krajinách veľmi nelíšia (na rozdiel od iných profesií). Preto nebolo zložité dosiahnuť harmonizáciu v značnom počte povolaní (napr. v prípade lekárov, zdravotných sestier, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek a samostatných obchodných zástupcov). Smernica o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES) objasnila, zjednodušila a zmodernizovala existujúce smernice a zlúčila predpisy o regulovaných povolaniach lekárov, zubných lekárov, zdravotných sestier, veterinárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a architektov do jedného legislatívneho textu. Táto smernica určuje, ako by mali hostiteľské členské štáty uznávať odbornú kvalifikáciu získanú v inom (domácom) členskom štáte. Uznávanie odborníkov zahŕňa všeobecný systém uznávania, ako aj osobitný systém pre každé z uvedených povolaní. Okrem mnohých iných aspektov sa sústreďuje na úroveň kvalifikácie, odbornej prípravy a odbornej praxe (všeobecnej aj špecializovanej). Smernica sa tiež týka odbornej kvalifikácie v oblasti dopravy, sprostredkovateľov poistenia a kvalifikovaných audítorov. Tieto povolania boli v minulosti regulované podľa ustanovení iných smerníc. Komisia prijala 22. júna 2011 zelenú knihu s názvom Modernizácia smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, v ktorej je navrhnutá reforma systémov uznávania odborných kvalifikácií so zameraním na uľahčenie mobility pracovníkov a prispôsobenie odbornej prípravy súčasným požiadavkám pracovného trhu. Dňa 19. decembra 2011 Komisia zverejnila návrh na revíziu smernice o uznávaní odborných kvalifikácií na základe výsledkov rôznych konzultačných postupov a v reakcii na uznesenie Parlamentu z 15. novembra 2011. Najdôležitejšie kľúčové návrhy obsahovali: zavedenie európskeho profesijného preukazu; harmonizáciu minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu; automatické uznávanie siedmich profesií, konkrétne architektov, zubárov, lekárov, zdravotných sestier, pôrodných asistentiek, farmaceutov a veterinárnych lekárov a zavedenie informačného systému o vnútornom trhu umožňujúceho posilnenú spoluprácu v oblasti uznávania diplomov. Hlavné ciele revízie boli uľahčiť a posilniť mobilitu pracovníkov v EÚ a pomôcť zmierniť nedostatok personálu v niektorých členských štátoch. Zmenená smernica (smernica 2013/55/EÚ) bola prijatá 20. novembra 2013.
Na začiatku pandémie COVID-19 Komisia vydala usmernenie v oznámení o uľahčení vzájomného uznávania kvalifikácií zdravotníckych pracovníkov a zdôraznila význam ich voľného pohybu v čo najväčšej možnej miere, aby sa zaistila bezpečnosť pacientov.
2. Vzájomné uznávanie bez harmonizácie
Pokiaľ ide o ostatné povolania, rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi bránili harmonizácii. Dosiahnutie vzájomného uznávania sa tak stalo náročnejším. Rôznorodosť právnych systémov zabránila plnému vzájomnému uznávaniu diplomov a kvalifikácií, ktoré by zabezpečilo okamžitú slobodu usadiť sa na základe diplomu získaného v krajine pôvodu. Smernica Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 udelila právnikom slobodu príležitostne poskytovať služby. Sloboda usadiť sa bola však podmienená diplomom hostiteľskej krajiny. Smernica 98/5/ES zo 16. februára 1998 bola významným krokom vpred, keďže sa v nej stanovilo, že právnici, ktorí majú diplom z ktoréhokoľvek členského štátu, sa môžu usadiť a vykonávať svoje povolanie v inom členskom štáte pod podmienkou, že hostiteľská krajina môže vyžadovať, aby s nimi pri zastupovaní a obhajobe ich klientov pred súdom spolupracovali miestni právnici. Po troch rokoch takéhoto výkonu povolania a po absolvovaní skúšky spôsobilosti stanovenej hostiteľskou krajinou môžu právnici získať právo v plnej miere vykonávať svoje povolanie bez toho, aby museli absolvovať kvalifikačnú skúšku. Ďalšie smernice uplatňovali tú istú zásadu aj na iné povolania, napríklad na prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy, poisťovacích agentov a maklérov, ako aj na kaderníkov a architektov.
B. Všeobecný prístup
Príprava právnych predpisov o vzájomnom uznávaní pre jednotlivé odvetvia (niekedy sprevádzaná rozsiahlejšou harmonizáciou vnútroštátnych predpisov) bola historicky dlhým a namáhavým procesom. Preto vznikla potreba všeobecného systému vzájomného uznávania diplomov, ktorý by bol platný v prípade všetkých regulovaných povolaní, ktoré nie sú upravené osobitnými právnymi predpismi EÚ. Nový všeobecný prístup zmenil pohľad na túto otázku. Uznávanie predtým podliehalo existencii pravidiel EÚ týkajúcich sa harmonizácie v jednotlivých regulovaných povolaniach alebo činnostiach. Následne sa vzájomné uznávanie stalo takmer automatickým podľa stanovených pravidiel v prípade všetkých dotknutých regulovaných povolaní bez toho, aby boli potrebné osobitné sekundárne právne predpisy pre dané odvetvie. Odvtedy sa metódy harmonizácie a vzájomného uznávania naďalej používali paralelne a v určitých prípadoch sa obe metódy používajú v rámci doplňujúceho systému, ktorý využíva súčasne nariadenie i smernicu (uznesenia Rady z 3. decembra 1992 a 15. júla 1996 o transparentnosti kvalifikácií a osvedčeniach o odbornej príprave). Hostiteľský členský štát nemôže uchádzačom odmietnuť prístup k danému povolaniu, ak majú potrebnú kvalifikáciu vo svojej krajine pôvodu. Ak však bola dĺžka absolvovanej prípravy kratšia ako v hostiteľskej krajine, môže vyžadovať určitú dĺžku odbornej praxe, alebo ak sa príprava podstatne líši, môže vyžadovať adaptačné obdobie alebo test spôsobilosti na základe vlastného uváženia uchádzača, pokiaľ povolanie nevyžaduje znalosť vnútroštátnych právnych predpisov.
Komisia však v máji 2018 predložila návrh odporúčania Rady na podporu automatického vzájomného uznávania období vysokoškolského vzdelávania a vyššieho sekundárneho vzdelávania v zahraničí. Toto odporúčanie, ktoré Rada prijala 26. novembra 2018, predstavuje významný míľnik v úsilí Komisie vybudovať európsky vzdelávací priestor do roku 2025, čo zahŕňa automatické vzájomné uznávanie bez samostatných postupov uznávania v celej EÚ.
Napriek záväzku vytvoriť uvedený priestor do roku 2025 niektoré členské štáty v snahe o rýchlejšie zavedenie automatického vzájomného uznávania našli medziregionálne riešenia mimo rámca EÚ. Krajiny Beneluxu (Belgicko, Holandsko a Luxembursko) a pobaltské krajiny (Estónsko, Lotyšsko a Litva) podpísali 27. septembra 2021 dohodu o automatickom uznávaní diplomov.
V reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine vydala Komisia v apríli 2022 odporúčanie o uznávaní kvalifikácií osôb utekajúcich z Ukrajiny.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament prijal 15. novembra 2011 uznesenie o vykonávaní smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, v ktorom vyzval na jej modernizáciu a zlepšenie a podporil využívanie najúčinnejších a najvhodnejších technológií. Navrhol zavedenie európskeho profesijného preukazu, ktorý má byť dokladom uznávaným všetkými príslušnými orgánmi, ako spôsob, ako uľahčiť proces uznávania.
V reakcii na uznesenie Parlamentu Komisia 19. decembra 2011 predložila návrh na revíziu smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. Po úspešnom zavŕšení rokovaní v rámci trialógu Parlament presadil zmeny, ktoré navrhoval a ktoré zahŕňali zavedenie dobrovoľného profesijného preukazu, vytvorenie mechanizmu varovania, spresnenie pravidiel o čiastočnom prístupe k regulovaným povolaniam, pravidlá pre jazykové schopnosti, ako aj vytvorenie mechanizmu vzájomného hodnotenia regulovaných povolaní, ktorý zaistí vyššiu transparentnosť. To viedlo k prijatiu smernice 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. Vo februári 2024 spoluzákonodarcovia prijali opatrenia na opravu tejto smernice s cieľom umožniť uznanie kvalifikácie rumunských zdravotných sestier s ukončeným vzdelaním v celej EÚ bez toho, aby museli preukázať odbornú prax v tejto oblasti.
Parlament prijal v januári 2018 uznesenie o vykonávaní smernice 2005/36/ES, pokiaľ ide o reguláciu a potrebu reformy odborných služieb. Následne Parlament a Rada prijali smernicu o teste proporcionality (smernica (EÚ) 2018/958), ktorou sa zavádza harmonizovaný test proporcionality, ktorý majú používať všetky členské štáty pred prijatím vnútroštátnych regulácií povolaní. Parlament zopakoval výzvu na podporu automatického vzájomného uznávania diplomov vo svojom uznesení z 25. októbra 2018.
Tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života uverejnila v novembri 2020 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa štúdiu[1], ktorá analyzovala vnútroštátne prekážky voľného pohybu na jednotnom trhu vrátane voľného pohybu služieb a prístupu k regulovaným povolaniam. V rámci štúdie sa zistilo, že rozdiely v kvalifikácii, ako sú rôzne úrovne alebo dĺžky vzdelania, v pravidlách súvisiacich s uznávaním odborných kvalifikácií a v administratívnych postupoch týkajúcich sa prístupu k profesijným organizáciám pôsobia ako prekážka voľného pohybu odborných služieb na jednotnom trhu.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.
Barbara Martinello