Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Od osemdesiatych rokov minulého storočia patrí zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci medzi dôležité oblasti záujmu EÚ. Právne predpisy na európskej úrovni stanovujú minimálne normy ochrany pracovníkov, pričom umožňujú členským štátom zachovať opatrenia alebo zaviesť prísnejšie. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je kľúčovým prvkom Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv.
Právny základ
Články 91, 114, 115, 151, 153 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Ciele
Na základe článku 153 ZFEÚ môže EÚ prijímať právne predpisy (smernice) o bezpečnosti a zdraví pri práci, ktoré podporujú a dopĺňajú činnosti členských štátov. Právne predpisy na úrovni EÚ stanovujú minimálne požiadavky a zároveň ponechávajú členským štátom možnosť zaviesť v prípade potreby vyššiu úroveň ochrany na vnútroštátnej úrovni. V zmluve sa tiež stanovuje, že prijaté smernice nesmú ukladať správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov (MSP).
Výsledky
A. Inštitucionálny vývoj
Pod záštitou Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) uskutočnilo viacero výskumných programov. Po založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v roku 1957 sa jasne prejavila potreba globálneho prístupu k tejto otázke. V roku 1974 bol na pomoc Komisii založený poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci. V záujme dobudovania jednotného trhu EÚ bolo treba zaviesť minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a preto bolo prijatých niekoľko smerníc vrátane smerníc o kovovom olove, azbeste a hluku.
1. Jednotný európsky akt
Prijatím Jednotného európskeho aktu v roku 1987 sa po prvýkrát v Zmluve o EHS objavila problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to v článku, ktorým sa stanovili minimálne požiadavky, a ktorý Rade umožnil prijímať smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci kvalifikovanou väčšinou. Cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť pracovníkov a ochranu ich zdravia pri práci, harmonizovať podmienky pracovného prostredia, zabrániť sociálnemu dampingu a zabrániť presunom spoločností do oblastí s nižšou úrovňou ochrany v snahe získať konkurenčnú výhodu.
2. Amsterdamská zmluva (1997)
Význam problematiky súvisiacej so zamestnaním sa posilnil Amsterdamskou zmluvou, ktorá obsahuje hlavu o zamestnanosti a sociálnu dohodu. Smernice, ktoré stanovujú minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovné podmienky tak boli po prvýkrát prijaté Európskym parlamentom a Radou, tzv. spolurozhodovacím postupom.
3. Prínos Lisabonskej zmluvy (2007)
Lisabonská zmluva obsahuje tzv. sociálnu doložku, podľa ktorej sa v politikách EÚ musia zohľadňovať sociálne požiadavky. Po tom, ako nadobudla účinnosť, sa Charta základných práv Európskej únie stala pre členské štáty právne záväznou pri vykonávaní práva EÚ.
4. Európsky pilier sociálnych práv (2017)
Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) stanovuje 20 práv a zásad vrátane práva zakotveného v článku 31 Charty základných práv na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť pracovníka. Podľa zásady 10 EPSP majú pracovníci právo na vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj na pracovné prostredie, ktoré je prispôsobené ich profesionálnym potrebám a ktoré im umožňuje predĺžiť ich účasť na trhu práce. Hoci EPSP nie je právne záväzný, predstavuje balík legislatívnych a tzv. soft law opatrení, ktorých cieľom je podporiť vzostupnú konvergenciu v EÚ.
B. Medzníky
1. Rámcová smernica 89/391/EHS a osobitné smernice
Medzníkom bolo prijatie rámcovej smernice 89/391/EHS, ktorá sa osobitne zameriava na otázky prevencie. Tvorí základ 25 osobitných smerníc v rôznych oblastiach a nariadenia Rady (ES) č. 2062/94, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Osobitné smernice sa okrem iného týkajú:
- požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (89/654/EHS) a zaistenia bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci (92/58/EHS),
- používania pracovných zariadení (89/655/EHS zmenená smernicou 2001/45/ES a smernicou 2009/104/ES), používania osobných ochranných prostriedkov (89/656/EHS) a práce so zobrazovacími jednotkami (90/270/EHS) a ručnej manipulácie (90/269/EHS),
- odvetví: dočasných alebo tzv. mobilných stavenísk (92/57/EHS), ťažobného (vrtného) priemyslu (92/91/EHS, 92/104/EHS) a rybárskych plavidiel (93/103/ES),
- skupín: tehotných pracovníčok (92/85/EHS) a ochrany mladých ľudí pri práci (94/33/ES),
- faktorov: ochrany pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (2004/37/ES), chemických faktorov pri práci (98/24/ES zmenená smernicou 2000/39/ES a smernicou 2009/161/EÚ), azbestu pri práci (2009/148/ES zmenená smernicou (EÚ) 2023/2668) a biologických faktorov pri práci (2000/54/ES), ochrany proti ionizujúcemu žiareniu (smernica 2013/59/Euratom), ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušným prostredím (99/92/ES), vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (2002/44/ES), hluku (2003/10/ES), elektromagnetických polí (2004/40/ES zmenená smernicou 2013/35/EÚ) a umelého optického žiarenia (2006/25/ES),
- látok: zosúladenia viacerých smerníc o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (2014/27/EÚ).
Ďalší spôsob iniciovania právnych predpisov v oblasti BOZP predstavujú dohody so sociálnymi partnermi uzavreté v rámci sociálneho dialógu (2.3.7).
2. Nedávne a prebiehajúce iniciatívy
Aktualizácia smernice 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci je neustály proces, ktorý bude pokračovať aj v budúcnosti: prvá skupina 13 látok bola zahrnutá do návrhu z mája 2016, ktorý bol prijatý v decembri 2017 (smernica (EÚ) 2017/2398). Druhý návrh z januára 2017 na prehodnotenie limitov ďalších 7 látok bol prijatý v januári 2019 ako smernica (EÚ) 2019/130 po tom, čo Parlament uspel s návrhom zahrnúť do jeho rozsahu pôsobnosti stanovenie limitu vystavenia účinkom z výfukových plynov dieselových motorov pri práci. Tretí návrh z apríla 2018, ktorý zahŕňa ďalších päť látok používaných v hutníctve, pri elektrolytickom pokovovaní, ťažbe, recyklácii, v laboratóriách a v sektore zdravotnej starostlivosti, bol prijatý v júni 2019 (smernica (EÚ) 2019/983). Štvrtá revízia smernice s novými alebo revidovanými limitnými hodnotami pre tri karcinogénne látky (akrylonitril, zlúčeniny niklu a benzén) bola prijatá v marci 2022 (smernica (EÚ) 2022/431). Smernica bola jedným z prvých opatrení prijatých v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine. Vo februári 2023 Komisia navrhla ďalšiu aktualizáciu smernice 2004/37/ES a zmenu smernice o chemických faktoroch (98/24/ES) s cieľom znížiť limitné hodnoty pre olovo a v smernici o chemických faktoroch pridať limitnú hodnotu pre diizokyanáty. Olovo aj diizokyanáty sa používajú pri obnove budov a pri výrobe batérií, veterných turbín a elektrických vozidiel. Aktualizovaná smernica bola prijatá v marci 2024 (smernica (EÚ) 2024/869) a pomôže chrániť tých, ktorí pracujú na zabezpečení zelenej transformácie.
Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 bola aktualizovaná smernica o biologických faktoroch (2000/54/ES) s cieľom zahrnúť SARS-CoV-2 do zoznamu biologických agensov. V novembri 2022 Komisia prijala odporúčanie, aby sa ochorenie COVID-19 v určitých prípadoch uznalo ako choroba z povolania.
V septembri 2022 Komisia predložila oznámenie o práci pre budúcnosť bez azbestu a návrh na zmenu smernice o azbeste pri práci s cieľom ďalej znížiť vystavenie pracovníkov (prijatý v novembri 2023 ako smernica (EÚ) 2023/2668).
Vzhľadom na rastúce využívanie digitálnych technológií pri práci Komisia zahrnula aspekty BOZP do nariadenia (EÚ) 2023/1230 o strojových zariadeniach. Aspektmi BOZP sa zaoberá aj akt o umelej inteligencii a smernica o zlepšení podmienok v oblasti práce pre platformy, v ktorej sa riešia aj zdravotné a bezpečnostné riziká algoritmického riadenia.
3. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) je tripartitná agentúra so sídlom v Bilbau, ktorá podporuje kultúru prevencie rizík prostredníctvom výmeny poznatkov a informácií. Jej webová platforma pre interaktívne posudzovanie rizík on-line (OiRA) obsahuje sektorové nástroje na posudzovanie rizík vhodné pre malé a stredné podniky, a to vo všetkých jazykoch, a elektronický nástroj pre nebezpečné látky poskytuje poradenstvo pre jednotlivé spoločnosti o nebezpečných látkach a chemických výrobkoch, ako aj o osvedčených postupoch a ochranných opatreniach. Európske stredisko agentúry na monitorovanie rizika sleduje a predpovedá nové a vznikajúce riziká. Okrem toho realizuje kampane na zvýšenie informovanosti o zdravých pracoviskách. Kampaň v období 2023 – 2025 sa zameriava na vplyv nových technológií na prácu a na súvisiace výzvy a príležitosti v oblasti BOZP.
C. Akčné programy a stratégie Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
V rokoch 1951 až 1997 realizovalo Európske spoločenstvo uhlia a ocele výskumné programy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Európsky sociálny program, ktorý bol prijatý v roku 2000, zaviedol strategickejší prístup na úrovni EÚ. Následné strategické rámce sa zamerali na prevenciu, dosiahnutie neustáleho znižovania počtu pracovných úrazov a chorôb z povolania v EÚ, starnutie pracovnej sily a zlepšenie a zjednodušenie pravidiel. Osobitná pozornosť sa vždy venovala potrebám mikropodnikov a malých podnikov.
Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 je zameraný na predvídanie a zvládanie zmien v novom svete práce, zlepšenie prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania a zvýšenie pripravenosti na akékoľvek potenciálne budúce zdravotné krízy.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament často zdôrazňuje potrebu optimálnej ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Prijal uznesenia, v ktorých žiada, aby sa právne predpisy EÚ vzťahovali na všetky aspekty, ktoré priamo či nepriamo vplývajú na fyzickú či psychickú pohodu pracovníkov. Podporuje snahy Komisie skvalitniť poskytovanie informácií malým a stredným podnikom. Zastáva názor, že práca sa musí prispôsobovať schopnostiam a potrebám ľudí, a nie naopak, a že pracovné prostredie by malo viac zohľadňovať osobitné potreby zraniteľných pracovníkov.
Naliehavo vyzval Komisiu, aby preskúmala nové riziká ako vystavenie nanočasticiam, stres, syndróm vyhorenia, násilie a obťažovanie na pracovisku, ktoré súčasné právne predpisy neriešia. Parlament prispel predovšetkým k tomu, že sociálni partneri v EÚ prijali Rámcovú dohodu o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, ktorá bola vykonaná smernicou Rady 2010/32/EÚ.
V septembri 2018 prijal Parlament uznesenie o spôsoboch opätovného začleňovania pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby, do kvalitného zamestnania, ktoré spočívajú na troch pilieroch: prevencia a včasná intervencia, návrat do práce a zmena postojov k opätovnému začleňovaniu pracovníkov. V októbri 2021 prijal Parlament uznesenie s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov pred azbestom. Navrhol vytvorenie komplexnej európskej stratégie na odstránenie všetkého azbestu s cieľom raz a navždy bezpečne odstrániť túto látku zo zastavaného prostredia, a tým lepšie chrániť pracovníkov a občanov. Okrem toho navrhol aktualizáciu smernice 2009/148/ES o azbeste. Odvtedy bola prijatá revidovaná smernica.
Okrem zmien navrhnutých právnych predpisov a monitorovania a podpory ďalšej práce Komisie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia Parlament pristupuje k tejto téme prezieravo, pričom venuje pozornosť novým rizikám. V uznesení z 21. januára 2021 o práve na odpojenie sa zaoberal rastúcim využívaním digitálnych technológií a práce na diaľku a vplyvom na fyzické a duševné zdravie pracovníkov. Parlament prijal 10. marca 2022 uznesenie o novom strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci po roku 2020, v ktorom uvádza celý rad požiadaviek vrátane ambicióznejších opatrení v oblasti rakoviny súvisiacej so zamestnaním, širšej a komplexnejšej smernice o muskuloskeletálnych poruchách a reumatických ochoreniach a začlenenia rodového rozmeru do všetkých opatrení zameraných na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Žiada tiež, aby sa do strategického rámca zahrnulo právo odpojiť sa a aby sa navrhla smernica o prevencii psychosociálnych rizík. Parlament prijal 5. júla 2022 uznesenie o duševnom zdraví v digitálnom svete práce, v ktorom uznal vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na organizáciu práce a duševné zdravie pracovníkov. Vyzýva v ňom Komisiu, aby navrhla legislatívne iniciatívy týkajúce sa riadenia psychosociálnych rizík a pohody pracovníkov na pracovisku a aby predložila stratégiu EÚ v oblasti duševného zdravia a európsku stratégiu v oblasti starostlivosti. To Komisia následne aj urobila. V marci 2024 Parlament prijal uznesenie, v ktorom udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty vyzývajú, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z roku 2019 (č. 190).
Parlament tiež adresoval Komisii otázky na ústne zodpovedanie týkajúce sa duševného zdravia pri práci a zlepšenia pracovných podmienok hasičov.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Aoife Kennedy / Monika Makay