Informačné listy o Európskej únii
Európsky parlament
Vyplňte toto políčko

Rovnosť medzi mužmi a ženami

Rovnosť medzi ženami a mužmi je jedným z cieľov Európskej únie. Právne predpisy, judikatúra a zmeny zmlúv postupne pomohli upevniť túto zásadu a jej uplatňovanie v EÚ. Európsky parlament vždy horlivo zastával zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi.

Právny základ

Rovnosť je jednou z hodnôt, na ktorých stálo založenie Európskej únie, ktorá je výslovne stanovená v zmluvách, najmä v článku 2 a 3 ods. 3) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), článkoch 8, 10, 19, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkoch 21 a 23 Charty základných práv.

Od roku 1957 je súčasťou zmlúv zásada, že muži a ženy by za rovnakú prácu mali dostávať rovnakú odmenu (v súčasnosti: článok 157 ZFEÚ).

Článok 153 ZFEÚ umožňuje EÚ prijímať opatrenia v širšej oblasti rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania v otázkach zamestnania a v tomto rámci sa prostredníctvom článku 157 ZFEÚ povoľujú pozitívne opatrenia na posilnenie postavenia žien. Okrem toho sa v článku 19 ZFEÚ stanovuje prijatie právnych predpisov na boj proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe pohlavia.

Právne predpisy o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, boli prijaté na základe článkov 79, 82a 83 ZFEÚ.

Ciele

Podľa článku 23 charty rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

Zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia.

Okrem toho má Únia na základe článku 8 ZFEÚ odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach (táto koncepcia je tiež známa ako „uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“).

Vo vyhlásení č. 19 pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva, sa EÚ a členské štáty zaviazali, že sa budú zameriavať na „boj proti všetkým formám domáceho násilia“ a na „predchádzanie a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí“.

Dosiahnuté výsledky

A. Hlavné právne predpisy

Niektoré z právnych predpisov EÚ, ktoré boli zväčša prijaté v rámci riadneho legislatívneho postupu:

  • smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,
  • smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok,
  • smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC,
  • smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (smernica o rasovej rovnosti). Táto smernica zakazuje diskrimináciu na základe rasového alebo etnického pôvodu v širokej škále oblastí vrátane zamestnania, sociálnej ochrany a sociálnych výhod, vzdelávania a tovaru a služieb, ktoré sú k dispozícii verejnosti, ako je bývanie,
  • smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,
  • smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania,
  • smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke a zrušuje smernica 96/34/ES,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2381 z 23. novembra 2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania.

B. Pokrok vďaka judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ)

SDEÚ zohráva významnú úlohu v podpore rovnosti medzi mužmi a ženami. V tejto súvislosti bolo vynesených niekoľko významných rozsudkov.

  • rozsudok Defrenne II z 8. apríla 1976 (vec 43/75): SDEÚ uznal priamy účinok zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy a rozhodol, že táto zásada sa nevzťahuje iba na postup verejných orgánov, ale jej platnosť sa rozširuje aj na všetky dohody, ktoré sa zameriavajú na kolektívnu reguláciu platenej práce,
  • rozsudok Bilka z 13. mája 1986 (vec C-170/84): SDEÚ rozhodol, že opatrenie na vylúčenie zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom zo zamestnaneckého dôchodkového systému predstavovalo „nepriamu diskrimináciu“, keďže sa týkalo oveľa väčšieho počtu žien než mužov, a bolo preto v rozpore s článkom 119 Zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve. Výnimku tvorili prípady, keby sa dokázalo, že vylúčenie sa zakladalo na objektívne odôvodnených faktoroch, ktoré nijako nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia,
  • rozsudok Barber zo 17. mája 1990 (vec C-262/88): SDEÚ rozhodol, že všetky formy zamestnaneckého dôchodkového systému predstavujú odmenu na účely pôvodného článku 119, a preto sa na ne vzťahuje zásada rovnakého zaobchádzania. SDEÚ rozhodol, že muži by mali mať možnosť uplatniť svoje dôchodkové práva alebo práva na pozostalostný dôchodok po dosiahnutí rovnakého veku ako ich kolegyne,
  • rozsudok Marschall z 11. novembra 1997 (vec C-409/95): SDEÚ vyhlásil, že vnútroštátny predpis, ktorý v prípade, keď je v určitom odvetví menej žien ako mužov, vyžaduje, aby pri postupe v zamestnaní dostávali prednosť ženské kandidátky („pozitívna diskriminácia“), nie je v rozpore s legislatívou Spoločenstva, ak táto výhoda nie je automatická a mužskí uchádzači nie sú z výberu vopred vylúčení,
  • rozsudok Nadine Paquay z 11. októbra 2007 (vec C-460/06): SDEÚ vyhlásil, že prepustenie z dôvodu tehotenstva a/alebo narodenia dieťaťa je v rozpore s článkom 2 ods. 1 a článkom 5 ods. 1 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky,
  • rozsudok Test Achats z 1. marca 2011 (vec C-236/09): SDEÚ vyhlásil článok 5 ods. 2 smernice Rady 2004/113/ES za neplatný, pretože je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu. Na mužov a ženy sa musí uplatňovať rovnaký systém poistno-matematického výpočtu pri určovaní výšky poistného a poistného plnenia na účely poistenia,
  • rozsudok Kuso z 12. septembra 2013 (vec C-614/11): SDEÚ rozhodol, že článok 3 ods. 1 písm. c) smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava pozostávajúca zo súboru pracovnoprávnych predpisov, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy uzavretej pred pristúpením dotknutého členského štátu k Európskej únii a podľa ktorej sa pracovný pomer skončí dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý sa líši v závislosti od toho, či je zamestnanec mužom alebo ženou, predstavuje diskrimináciu zakázanú touto smernicou, keď dotknutý zamestnanec dosiahne vek odchodu do dôchodku,
  • rozsudok Korwin-Mikke z 31. mája 2018 (veci T-770/16 a T-352/17): SDEÚ rozhodol v prospech zrušenia sankcií uložených Európskym parlamentom krajne pravicovému poľskému poslancovi Európskeho parlamentu Januszovi Korwinovi-Mikkemu,
  • rozsudok Violeta Villar Láiz z 8. mája 2019 (C-161/18): SDEÚ konštatoval, že španielske právne predpisy týkajúce sa výpočtu starobných dôchodkov zamestnancov na čiastočný úväzok sú v rozpore s právom EÚ, ak sa zistí, že sú obzvlášť nevýhodné pre zamestnankyne,
  • rozsudok Praxair z 8. mája 2019 (vec C-486/18): SDEÚ vyhlásil, že výpočet odstupného a príspevku na rekvalifikáciu zamestnanca, ktorý čerpá čiastočnú rodičovskú dovolenku, sa musí vykonať na základe odmeny za prácu vykonávanú pri plnom pracovnom úväzku. Protichodné vnútroštátne právne predpisy vedú k nepriamej diskriminácii na základe pohlavia,
  • rozsudok Safeway zo 7. októbra 2019 (vec C-171/18): SDEÚ rozhodol o vyrovnaní dôchodkových dávok v rámci zamestnaneckého dôchodkového systému,
  • rozsudok Ortiz Mesonero z 18. septembra 2019 (vec C-366/18): otcovi je odopreté povolenie vykonávať prácu v pevnom pracovnom čase, aby sa mohol lepšie starať o svoje deti. SDEÚ rozhodol, že smernice sa v tomto prípade neuplatňujú a že neobsahujú ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné členským štátom uložiť pri žiadosti o rodičovskú dovolenku povinnosť priznať zamestnankyni, resp. zamestnancovi právo pracovať na pevný pracovný čas, ak jeho obvyklý pracovný režim spočíva v práci na zmeny s pružným pracovným časom,
  • rozsudok Hakelbracht z 20. júna 2019 (vec C-404/18): SDEÚ rozhodol, že ak osoba, ktorá tvrdí, že je diskriminovaná na základe pohlavia, podá sťažnosť, ostatní zamestnanci by mali byť chránení, pretože ich zamestnávateľ môže znevýhodniť z dôvodu podpory, ktorú poskytli, formálne alebo neformálne, osobe, ktorá bola predmetom údajnej diskriminácie,
  • rozsudok Tesco Stores z 3. júna 2021 (vec C-624/19): SDEÚ v rozsudku najprv pripomenul svoj rozsudok vo veci Praxair MRC (C-486/18), v ktorom sa zákaz diskriminácie medzi pracovníkmi mužského a ženského pohlavia vzťahuje aj na kolektívne a individuálne zmluvy zamerané na úpravu odmeňovania, ako aj na ďalšiu ustálenú judikatúru, ktorá súdom umožňuje posúdiť iné rodové rozdiely v zaobchádzaní súvisiace s odmeňovaním na základe sporného pravidla. SDEÚ dospel k záveru, že článok 157 ZFEÚ sa musí vykladať v tom zmysle, že má priamy horizontálny účinok v sporoch medzi jednotlivcami, v ktorých došlo k porušeniu zásady rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia za „prácu rovnakej hodnoty“,
  • stanovisko SDEÚ 1/19 zo 6. októbra 2021 týkajúce sa pristúpenia EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). V stanovisku SDEÚ sa objasňujú podmienky pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru a jeho právny základ,
  • rozsudok vo veci Tesorería General de la Seguridad Social z 24. februára 2022 (C-389/20): Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 sa musí vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré vylučuje dávky v nezamestnanosti z dávok sociálneho zabezpečenia poskytovaných pracovníkom v domácnosti zákonným systémom sociálneho zabezpečenia. Pracujúce ženy aj muži by mali mať prístup k rovnakým právam a nemali by byť diskriminovaní na základe pohlavia,
  • rozsudok BVAEB z 5. mája 2022 (vec C-405/20): SDEÚ vyhlásil, že článok 157 ZFEÚ a článok 5 písm. c) smernice 2006/54/ES sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje ročnú valorizáciu výšky starobného dôchodku štátnych zamestnancov v závislosti od tejto sumy, bez akejkoľvek úpravy v prípade presiahnutia určitej sumy, ak táto právna úprava znevýhodňuje podstatne väčší podiel mužov ako žien, pokiaľ táto právna úprava koherentne a systematicky sleduje ciele zabezpečenia dlhodobého financovania starobných dôchodkov a zmenšovania rozdielov medzi úrovňami dôchodkov financovaných štátom bez toho, aby išla nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

C. Ďalšie iniciatívy EÚ

  • v Európskom pilieri sociálnych práv sa rodová rovnosť považuje za jednu z 20 kľúčových zásad, ktorej cieľom je zabezpečiť: právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu rovnakej hodnoty a rovnosť zaobchádzania a príležitostí medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane trhu práce, podmienok zamestnania a kariérneho postupu,
  • stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, komplexný politický dokument Komisie, má tieto kľúčové ciele: ukončenie rodovo motivovaného násilia, boj proti rodovým stereotypom, odstránenie rodových rozdielov na trhu práce, dosiahnutie rovnakej účasti v rôznych odvetviach hospodárstva, riešenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, odstránenie rodového rozdielu v oblasti starostlivosti a dosiahnutie vyváženého zastúpenia v rozhodovacom procese a v politike. V stratégii sa uplatňuje dvojitý prístup uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v kombinácii s cielenými opatreniami a prierezovosť je horizontálnou zásadou jej vykonávania,
  • európska stratégia v oblasti starostlivosti podporuje cenovo dostupné, prístupné a vysokokvalitné služby starostlivosti v celej Európskej únii s cieľom zlepšiť situáciu príjemcov starostlivosti aj ľudí, ktorí sa o nich starajú, či už profesionálne alebo neformálne. Investovanie do vysokokvalitnej starostlivosti znamená aj zlepšenie účasti žien na trhu práce a rodovej rovnosti, najmä rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov,
  • odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Odporúčanie nadväzuje na návrh Komisie vychádzajúci zo stratégie v oblasti starostlivosti na revíziu cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s cieľom zvýšiť účasť žien na trhu práce, nazývaný aj barcelonské ciele, ktoré boli stanovené v roku 2002,
  • odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti. Cieľom odporúčania, ktoré vyplýva aj zo stratégie EÚ v oblasti starostlivosti, je umožniť ľuďom dôstojne žiť svoj život a podporiť rodovú rovnosť, keďže opatrovateľské povinnosti vylučujú milióny žien z trhu práce alebo pre ne musia pracovať na čiastočný úväzok. Opatrovateľské povinnosti môžu mať negatívny vplyv aj na platy žien a ich starobné dôchodky,
  • odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie podporuje odolnosť žien. S cieľom podporiť rodovú rovnosť, istotu príjmu a hospodársku nezávislosť žien, mladých dospelých a osôb so zdravotným postihnutím Rada odporúča zabezpečiť možnosť požiadať o to, aby sa minimálny príjem poskytoval jednotlivým členom domácnosti,
  • balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím stanovuje podporné opatrenia osobitne určené na zlepšenie pracovných príležitostí pre ženy so zdravotným postihnutím.

D. Poskytovatelia odborného poradenstva

E. Najnovší vývoj

Z hľadiska dosiahnutia rovnosti medzi mužmi a ženami v EÚ je prijatie smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu 24. apríla 2024 skutočným míľnikom volebného obdobia 2019 – 2024.

Táto smernica je úplne prvým komplexným právnym nástrojom na úrovni EÚ, ktorý sa zaoberá násilím na ženách a domácim násilím. Podľa komisárky pre rovnosť Heleny Dalliovej bude smernica doplnená odporúčaním o predchádzaní škodlivým praktikám voči ženám a dievčatám a o boji proti nim vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, núteného umelého prerušenia tehotenstva, nútenej sterilizácie, detských a nútených manželstiev atď. Komisia takisto zriadila sieť EÚ na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a domácemu násiliu ako fórum pre národných expertov na výmenu osvedčených postupov. S cieľom bojovať proti rodovým stereotypom Komisia spustila kampaň #EndGenderStereotypes.

Medzi ďalšie legislatívne spisy, ktoré počas 9. volebného obdobia uzavrel Výbor Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM), patria:

  • cieľom smernice o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch je posilniť zastúpenie žien vo vrcholových orgánoch spoločností, a tým aj ich účasť na hospodárskom rozhodovaní, aby sa dosiahol pozitívny účinok presahovania na zamestnanosť žien v podnikoch a v celom hospodárstve (pozri vyššie uvedené dosiahnuté výsledky/právne predpisy),
  • smernica o transparentnosti odmeňovania podporuje rovnakú odmenu za rovnakú prácu rovnakej hodnoty a oceňuje účasť žien na trhu práce (pozri vyššie uvedené dosiahnuté výsledky/právne predpisy),
  • smernice o subjektoch pre rovnaké zaobchádzanie – Normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v otázkach zamestnania a povolania. Navrhované právne predpisy boli vytvorené na dvoch rôznych právnych základoch s rôznymi postupmi. Preto boli uverejnené dva návrhy Komisie (smernica a smernica Rady), hoci ich obsah bol v podstate rovnaký. Parlament mal právomoci spoluzákonodarcu len pri prvom návrhu prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, zatiaľ čo v prípade druhého návrhu mohol udeliť súhlas prostredníctvom postupu súhlasu.

Dohodou, ktorá je výsledkom medziinštitucionálnych rokovaní o prvej smernici, sa stanovujú nové normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie a zabezpečuje sa účinné uplatňovanie a presadzovanie nových antidiskriminačných pravidiel v EÚ. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie budú nezávislé, nezávislé od vonkajšieho vplyvu a nebudú dostávať žiadne pokyny od vlád. Okrem iného sa takisto očakáva, že subjekty pre rovnaké zaobchádzanie budú mať dostatočné ľudské, technické a finančné zdroje na vykonávanie svojich úloh.

  • smernica Rady o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, rovnakého zaobchádzania s osobami v oblasti zamestnania a povolania bez ohľadu na ich náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi v otázkach sociálneho zabezpečenia, ako aj pri prístupe k tovaru a službám a pri dodávaní tovaru a poskytovaní služieb a o zmene smerníc 2000/43/ES a 2004/113/ES. Vzhľadom na to, že oba návrhy boli v podstate totožné, po dosiahnutí dohody o prvej smernici sa znenie druhého spisu, ktorý prechádzal postupom súhlasu, zosúladilo a Rada požiadala Parlament o súhlas, ktorý bol udelený 10. apríla,
  • pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru. Istanbulský dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2023 pre Európsku úniu, ktorá sa stala jej 38. zmluvnou stranou. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je prvým medzinárodným nástrojom zameraným na odstránenie násilia na ženách vrátane dievčat mladších ako 18 rokov. Dohovor nadobudol platnosť 1. apríla 2014 a EÚ ho podpísala 13. júna 2017,
  • ratifikácia Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o násilí a obťažovaní prostredníctvom rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty vyzývajú, aby tak urobili. Parlament udelil súhlas s týmto rozhodnutím Rady, pokiaľ ide o dohovor MOP č. 190 (C190), ktorý je prvou medzinárodnou zmluvou, ktorá uznáva právo každého na svet práce bez násilia a obťažovania vrátane rodovo motivovaného násilia a obťažovania. Stanovuje sa v ňom povinnosť dodržiavať, podporovať a dosiahnuť toto právo, ako aj minimálne normy na boj proti obťažovaniu a násiliu s cieľom podporovať zdravé a bezpečné pracovné prostredie s rovnakými podmienkami pre všetkých,
  • zmena smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. Cieľom smernice je zlepšiť podmienky a normy pre obete v celej EÚ. Plénum Parlamentu 10. apríla 2024 oznámilo rozhodnutie začať medziinštitucionálne rokovania s Radou. Legislatívny proces sa ukončí, keď spoluzákonodarcovia dosiahnu dohodu,
  • dohoda v prvom čítaní na texte zmeny smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania. V tejto smernici sa stanovuje komplexný rámec na riešenie obchodovania s ľuďmi tým, že sa ním zavádzajú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií. Okrem toho obsahuje spoločné ustanovenia na posilnenie prevencie a ochrany obetí, pričom zohľadňuje rodové hľadisko. Parlament prijal text po dohode v prvom čítaní 23. apríla 2024.

Nelegislatívne iniciatívne správy:

  • rodové aspekty rastúcich životných nákladov a vplyvu energetickej krízy. Uznesenie skúmalo, ako pandémia COVID-19, rastúce životné náklady a vojna proti Ukrajine zintenzívnili už existujúcu krízu a neisté pracovné a životné podmienky, ktorým čelia mnohé ženy. Parlament vyzval Komisiu, aby podporovala rodovú rovnosť vo všetkých politikách, a zdôraznil, že je potrebné urobiť viac, keďže v hlavných predstavených iniciatívach v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia chýba rodové hľadisko.

Prijaté stanoviská:

Uznesenia v nadväznosti na otázky na ústne zodpovedanie od Komisie:

F. Financovanie z prostriedkov EÚ

Ako jedna z hlavných úloh Únie a hnacia sila hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja je presadzovanie rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie cieľom, ktorý sa má podporovať z dlhodobého rozpočtu EÚ (VFR na roky 2021 – 2027) prostredníctvom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV). Program bol zriadený nariadením (EÚ) 2021/692, ktorým sa nahrádza program Práva, rovnosť a občianstvo a program Európa pre občanov. Dve zo štyroch zložiek sú zamerané na podporu práv, nediskriminácie a rovnosti vrátane rodovej rovnosti a na pokrok v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a uplatňovaní hľadiska nediskriminácie (zložka rovnosť, práva a rodová rovnosť) a na boj proti násiliu vrátane rodovo motivovaného násilia (zložka Daphne).

Viac finančných prostriedkov EÚ je k dispozícii aj na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, najmä v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), z ktorého sa financujú projekty na podporu sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a investovanie do ľudí, ako aj na iné fondy politiky súdržnosti, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a program InvestEU.

Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa poskytuje 723,8 miliardy EUR vo forme úverov a grantov na pomoc členským štátom pri vykonávaní reforiem a investícií na zmiernenie dôsledkov pandémie COVID-19 do konca roka 2026. V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa ženy uvádzajú ako jedna zo skupín negatívne ovplyvnených krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Jeden z jeho cieľov súvisí so zmierňovaním vplyvov krízy na ženy.

Sociálno-klimatický fond zriadený nariadením (EÚ) 2023/955 zohľadňuje potreby žien, pričom uznáva, že ženy sú neúmerne postihnuté energetickou a dopravnou chudobou, najmä osamelé matky, osamelé ženy, ženy so zdravotným postihnutím a staršie ženy žijúce samostatne, a že okrem toho ženy majú odlišné a zložitejšie modely mobility.

G. Vonkajšia činnosť EÚ

Cieľom akčného plánu pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajších vzťahoch je preklenúť priepasť smerom k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja č. 5 a k zmierneniu chudoby žien. Uplatňuje sa v nej rodovo transformačný, prierezový prístup založený na ľudských právach s ambicióznym cieľom zabezpečiť, aby aspoň 85 % všetkých nových vonkajších činností EÚ do roku 2025 zohľadňovalo rodové hľadisko.

 

Andreea Simona Chifan / Tania Da Silva Azevedo