Domovská stránka Judita LAŠŠÁKOVÁ

Spoločný návrh uznesenia o zhoršujúcej sa demokratickej kríze v Gruzínsku po nedávnych parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode bol ukážkou pokrytectva. Ak by si niekto v nasledujúcom texte zamenil slová „Gruzínsky sen“ za „vládu Igora Matoviča, Eduarda Hegera, či Ľudovíta Ódora, mohol by si myslieť, že je to o Slovensku v rokoch 2020 až 2023:
„keďže počas predvolebného obdobia neboli dodržiavané demokratické normy ako dôsledok opatrení vládnucej strany Gruzínsky sen a orgánov, ktoré vyvolávali atmosféru strachu, vrátane zatýkania, domácich razií a zastrašovania opozičných politikov, vedúcich predstaviteľov občianskej spoločnosti, novinárov, výskumných pracovníkov a ďalších osôb kritických voči vláde, ako aj násilia páchaného voči nim“.
Vtedy sa však ani Európsky parlament, ani Komisia nepohoršovali nad „zhoršujúcou sa krízou demokracie na Slovensku“. Za takto pokrytecké znenie uznesenia sme nemohli hlasovať. Preto sme hlasovali proti.
Pri vypuknutí nepokojov v Gruzínsku je nutné sa zamyslieť ešte nad niečím. Kto to vlastne protestuje? Zvyčajné nie tí, ktorí voľby vyhrali. Takže to, čo sa deje teraz v Gruzínsku je ukážkou toho, ako málo vedia o demokracii tí, ktorí o nej najčastejšie hovoria.
A to platí aj o mnohých na Slovensku.
Asi by bolo načim sa pozrieť do zrkadla a zamyslieť sa nad sebou.