Prečo sa Parlament presúva medzi Bruselom a Štrasburgom? 

Národné vlády EÚ sa v roku 1992 jednomyseľne rozhodli stanoviť v zmluve EÚ oficiálne sídla inštitúcií EÚ.

Keď bolo v roku 1952, niekoľko rokov po 2. svetovej vojne, založené Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), ktorým sa ustanovilo spoločné hospodárenie so zásobami ocele a uhlia šiestich krajín vrátane Nemecka a Francúzska, jeho inštitúcie sa nachádzali v Luxemburgu. Rada Európy (medzivládny orgán pozostávajúci zo 46 krajín, ktorý bol takisto zriadený v období bezprostredne po druhej svetovej vojne s cieľom presadzovať ľudské práva a kultúru) už mala sídlo v Štrasburgu a ponúkla svoju rokovaciu sálu na schôdze „spoločného zhromaždenia“ ESUO, z ktorého neskôr vznikol Európsky parlament. Štrasburg sa postupne stal hlavným sídlom plenárnych schôdzí Parlamentu, hoci v 60. a 70. rokoch minulého storočia sa dodatočné schôdze konali aj v Luxemburgu.

Po vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1958 sa veľká časť činnosti Európskej komisie a Rady ministrov začala sústreďovať v Bruseli. Keďže práca Parlamentu zahŕňa dôkladnú kontrolu týchto dvoch inštitúcií a spoluprácu s nimi, poslanci sa časom rozhodli, že väčšia časť práce sa bude organizovať v Bruseli. Na začiatku 90. rokov už v podstate existovala súčasná organizácia činnosti, schôdze výborov a politických skupín sa konali v Bruseli a hlavné plenárne schôdze v Štrasburgu. Najväčšia časť zamestnancov Parlamentu sa nachádza v Luxemburgu.

Rozhodnutie prijaté v roku 1992 malo významné dôsledky pre pracovné podmienky v Parlamente: jeho oficiálnym sídlom a dejiskom väčšiny plenárnych schôdzí sa oficiálne stal Štrasburg; parlamentné výbory majú schôdze v Bruseli a sekretariát Parlamentu (jeho pracovníci) má oficiálne sídlo v Luxemburgu. V roku 1997 bolo toto usporiadanie začlenené do Zmluvy o EÚ.

Každá zmena v súčasnom systéme by si vyžadovala zmenu zmluvy, čo si vyžaduje jednomyseľnosť medzi všetkými vládami členských štátov a ratifikáciu každým národným parlamentom.