Nádja Murád a Lamjá´ Hadží Bašár – 2016, Irak

Nádja Murád a Lamjá´ Hadží Bašár, ktoré prežili sexuálne zotročovanie príslušníkmi Islamského štátu (IŠ), sa stali hovorkyňami žien, ktorým sexuálne násilie zničilo životy, a verejne vystupujú na podporu jezídskej komunity v Iraku.

Dňa 3. augusta 2014 vyvraždili príslušníci IŠ všetkých mužov v dedine Kocho v Sindžáre/Iraku, rodnom meste oboch žien. Po masakri boli zotročené ženy a deti: všetky mladé ženy, medzi nimi aj Hadží Bašár, Murád a ich sestry, boli unesené, niekoľkokrát predané a zneužívané ako sexuálne otrokyne. Počas masakru v Kocho prišla Murád o šesť bratov a matku, ktorá bola zabitá spolu s osemdesiatimi staršími ženami, ktoré už podľa IŠ nemali nijakú sexuálnu hodnotu. Aj Hadží Bašár bola spolu s jej šiestimi sestrami zneužívaná ako sexuálna otrokyňa. Potom, ako príslušníci IŠ zavraždili jej bratov a otca, si ju militantné skupiny medzi sebou päťkrát predali a bola nútená vyrábať bomby a samovražedné vesty v Mosule.

Murád utiekla v septembri 2014 za pomoci rodiny susedov, ktorí ju prepašovali z oblasti kontrolovanej IŠ, čo jej umožnilo dostať sa do utečeneckého tábora v severnom Iraku a neskôr do Nemecka. O rok neskôr, v decembri 2015, vystúpila Murád s veľmi silným prejavom o svojich skúsenostiach na úplne prvom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanom obchodovaniu s ľuďmi. V septembri 2016 sa stala prvou veľvyslankyňou dobrej vôle pre dôstojnosť obetí obchodovania s ľuďmi Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC), v rámci tejto funkcie sa zúčastňuje na celosvetových a miestnych iniciatívach na zvyšovanie informovanosti o utrpení nespočetných obetí obchodovania s ľuďmi. V októbri 2016 jej Rada Európy udelila cenu Václava Havla za ľudské práva. Murád zverejnila svoje pamäti pod názvom The Last Girl: My Story of Captivity, and My Fight Against the Islamic State (Posledné dievča: Príbeh o mojom zajatí a boji proti Islamskému štátu). V roku 2018 Nadím založila mimovládnu organizáciu Nadia's Initiative, ktorá sa zasadzuje za zdroje a presadzuje politické zmeny, ktoré sú potrebné na ochranu a podporu obetí sexuálneho násilia a obnovu komunít v kríze, a vydala dokumentárny film o svojom živote, ktorý sa nazýva On her shoulders. V októbri toho istého roku získala Nobelovu cenu za mier.

Hadží Bašár sa pokúsila utiecť niekoľkokrát, kým sa jej to nakoniec podarilo v apríli 2015 vďaka pomoci svojej rodiny, ktorá zaplatila miestnym prevádzačom. Počas úteku cez kurdskú hranicu na územie kontrolované irackou vládou ju prenasledovali bojovníci IŠ, pričom vybuchla mína, ktorá zabila dvoch ľudí z jej skupiny a aj ona sa zranila a takmer prišla o zrak. Našťastie sa jej podarilo uniknúť a napokon bola prepravená do Nemecka, kde podstúpila lekársky zákrok a stretla sa so svojimi žijúcimi súrodencami. Od svojho oslobodenia Hadží Bašár informuje svet o ťažkom osude jezídskej komunity a naďalej pomáha zotročeným ženám a deťom, ktoré sa stali obeťami zverstiev páchaných Islamským štátom. Zapája sa do viacerých aktivít siete laureátov Sacharovovej ceny, pôsobí aj ako rečníčka Sacharovovho štipendijného programu pre obhajcov ľudských práv a od roku 2018 pripravuje novú knihu o svojom živote.